Bratislava 17. novembra (Teraz.sk) – Pavol Gostič je jedným z hráčov bratislavského Slovana, ktorí na vlastnej koži zažili predposledný federálny i prvý slovenský majstrovský titul. V prvej polovici 90-tych ich so spoluhráčmi oslavovali na Tehelnom poli, kde v súčasnosti finišujú práce na výstavbe Národného futbalového štadióna. Ako vníma posledné udalosti v slovenskom futbale, čo hovorí na súčasný Slovan či našu najvyššiu súťaž, ale aj to, ako si spomína na zlaté časy v tábore belasých, či ako vznikla jeho povestná kľučka „bicykel“, nám porozprával v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Na trénerskú stoličku slovenskej futbalovej reprezentácie zasadol pred pár dňami český lodivod Pavel Hapal, ktorý v tejto funkcii vystriedal Jána Kozáka. Ako vníma túto zmenu Pavol Gostič? „Futbalu rozumie na Slovensku asi každý, takže táto téma sa rozoberala všade,“ začal s úsmevom a už vážnejším tónom pokračoval: „Mám dosť rokov na to, aby som takéto veci nejakým spôsobom filtroval a kým nepoznám detailnejšie, ako sa všetko udialo, ťažko sa mi to komentuje. Každopádne, Ján Kozák je podľa mňa výnimočný tréner a hoci ma nikdy netrénoval, myslím si, že aj seriózny chlap. Vo svojich vyjadreniach po odchode z postu reprezentačného kormidelníka mal veľa pravdy. Čo sa týka hráčov a ich ´prúserov´, budem na túto tému radšej opatrný, pretože futbal som tiež hrával, a takisto sme neboli žiadni anjeli. Povystrájali sme všeličo. A čo hovorím na Pavla Hapala? Odohral som proti nemu veľa zápasov, je to výborný tréner, takže futbal bude bežať u nás ďalej a ja mu držím palce.“

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S PAVLOM GOSTIČOM:



Práce na Národnom futbalom štadióne na Tehelnom poli pomaly finišujú. Zaujímavosťou je, že takmer pred tromi desaťročiami práve v tých miestach oslavoval Gostič so Slovanom majstrovské tituly – federálny v roku 1992 a slovenský o dva roky neskôr. „V súčasnosti sa už k tomu myšlienkami až tak často nevraciam. Mám už iný život, snažím sa žiť prítomnosťou. Bolo to však krásne obdobie, to je pravda. Tvorili sme skvelú partiu a keď sa s niektorými bývalými spoluhráčmi z času na čas stretneme, aj po toľkých rokoch to je veľmi úprimné. Myslím po ľudskej stránke, tá futbalová už odišla, je dávno preč, čo je logické. Ale pravda je taká, že tréner Galis z nás spravil jednu veľkú futbalovú rodinu,“ zamyslel dnes už 52-ročný odchovanec stropkovského futbalu.

Niekdajší mládežnícky reprezentant prišiel do Slovana v polovici 80-tych rokov. Pôsobenie v klube z hlavného mesta, ktorý v tom čase nefiguroval v najvyššej česko-slovenskej súťaži, ale o poschodie nižšie, uprednostnil pred viacerými zaujímavými ponukami. „Áno, to je pravda. Už pred dovŕšením osemnástych narodenín som mal päť či šesť ligových ponúk, medzi ktorými nechýbali Prešov, Košice, Vítkovice či Ostrava. Odmalička som bol však zarytý fanúšik Slovana, steny v izbe som mal polepené plagátmi, mojím najväčším vzorom bol útočník belasých Marián Masný. A hoci si mnohí klepali po čele, práve z týchto dôvodov som sa rozhodol pre bratislavský klub. A nikdy som to neoľutoval,“ prezradil po rokoch Gostič.

Bicykel sa naučil v Stropkove

Útočný trojlístok Jaroslav Timko - Peter Dubovský - Pavol Gostič naháňal strach azda každému súperovi. Každý jeden zo spomínaného tria vynikal v niečom inom, pričom posledný menovaný bol známy svojou povestnou kľučkou, tzv. bicyklom. Až neskôr ňou ohuroval futbalový svet Brazílčan Ronaldo, dnes je pre zmenu pravidelnou súčasťou repertoáru Portugalčana Cristiana Ronalda. „Už sa ma na to neraz pýtali, a tak sa budem asi opakovať. V stropkovskom doraste ma viedol výnimočný tréner, niekdajší krajný obranca Prešova Marián Semančík. Aj dnes si ako tréner na jeho vtedajšie praktiky spomínam, vyťahujem ich z pamäte a snažím sa ich aplikovať v praxi. Ale aby som sa vrátil ku koreňu veci, počas rozcvičiek pod jeho vedením sme viedli loptu po šírke ihriska a mali sme ju prekročiť, obkročiť a podobne... Nejako sa mi to nalepilo do mozgu a následne som to začal používať viac a viac. Potom mi prischla prezývka bicykel, na ktorej sa ešte aj v súčasnosti s mojimi deťmi občas zasmejeme,“ vysvetlil.



Bratislavský Slovan bol dlhé roky liahňou futbalových talentov, pričom drvivá väčšina z nich to dotiahla až do reprezentácie. V posledných rokoch sa však belasí vybrali iným smerom. V ich kádri je drvivá prevaha legionárov, slovenských hráčov je v ňom ako šafranu. „Som z toho smutný. Na Slovensku je totiž veľa dobrých, kvalitných hráčov, no asi by mali byť odmalička inak vedení. V ich hre mi chýba väčšia kreativita. Ale to isté platí o Trenčíne, ktorý je pre zmenu farmou nejakých Holanďanov. Naopak, v tomto smere sa mi celkom páči Žilina. Som teda zástancom toho, aby v našej lige hrávali slovenskí hráči. Som presvedčený o tom, že je u nás neskutočné množstvo talentov a keby dostali šancu, tak by inak bojovali aj za klub, aj za reprezentáciu,“ uzavrel Pavol Gostič, ktorý sa dnes venuje trénovaniu mládeže v bratislavskom Domine a práci v záhradkárskej firme.