Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mladý Dubovský prezývaný Bobo, Dubo alebo Dubák, sa takmer okamžite stal miláčikom tribún.
Autor TASR
Bratislava 7. mája (TASR) - Peter Dubovský by sa v sobotu 7. mája dožil 50 rokov. Rodák z Bratislavy je dodnes jediný slovenský futbalista, ktorý obliekal dres španielskeho veľkoklubu Real Madrid. Tragicky zahynul po páde zo skaly na dovolenke v Thajsku 23. júna 2000.
Dubovský sa narodil 7. mája 1972 a vyrastal v bratislavskom Novom Meste neďaleko futbalového ihriska klubu Vinohrady Bratislava. V malom klube sa začala odvíjať jeho výnimočná, ale priskoro ukončená kariéra. Dubovský ešte patril ku generácii chlapcov, pre ktorých bol šport aktivitou číslo jedna. Okrem futbalu rád plával, lyžoval či hral tenis.
Už v žiackych kategóriách v drese Vinohradov pútal pozornosť mimoriadnym talentom. Ten neunikol pozornosti Slovana Bratislava a belasý dres začal nosiť ako štrnásťročný v dorasteneckej kategórii. Tehelné pole sa postupne na sedem rokov stalo javiskom, na ktorom predvádzal futbalové umenie. Už v doraste hral tak, že sa na zápasy dorasteneckej ligy chodili pozerať aj hráči A-mužstva Slovana Bratislava. Dubovský v jeho drese debutoval ako sedemnásťročný.
Mladý Dubovský prezývaný Bobo, Dubo alebo Dubák, sa takmer okamžite stal miláčikom tribún. V roku 1992 sa s 27 gólmi stal nielen kráľom strelcov federálnej ligy, ale výnimočnými výkonmi dotiahol Slovan k vytúženému federálnemu titulu. Slovan, ktorý v tom čase trénoval Dušan Galis, pretrhol sedemnásťročnú dominanciu českých klubov v najvyššej československej súťaži. Celkovo v belasých farbách odohral 93 zápasov, v ktorých strelil 59 gólov.
Dôležitý moment Dubovského kariéry prišiel v septembri 1991, keď so Slovanom odohral v Pohári UEFA dvojzápas s Realom Madrid. V prvom zápase strelil jediný gól Slovana práve Dubovský. Aj pod dojmom z týchto zápasov, ale aj po úspešnom pôsobení Dubovského v reprezentácii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) si ho všimli predstavitelia Realu. V roku 1993 sa Dubovský na päť rokov upísal slávnemu španielsku klubu.
V Reale to jeden z najväčších talentov slovenskej futbalovej histórie nemal ľahké. Svetoznámi hráči tohto klubu mu dávali pocítiť, že pochádza z východného bloku. V konkurencii elitných hráčov počas éry trénerov "bieleho baletu" Benita Flora, Vicentea del Bosqueho a Jorgea Valdana odohral len 33 zápasov, v ktorých strelil 2 góly. S "pusinkami" sa tešil zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey (1993/1994) a v španielskom Superpohári (1994). V slávnom klube vydržal napriek päťročnej zmluve iba dva roky.
Španielska najvyššia súťaž sa mu však zapáčila a po odchode z Realu Madrid zamieril v roku 1995 do Realu Oviedo. Tam futbalovo pookrial, dostával na ihrisku podstatne väčší priestor, čo mu ako tvorcovi hry vyhovovalo. Precíznou technikou a futbalovou inteligenciou si veľmi rýchlo získal priaznivcov Ovieda. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000 celkovo 120 zápasov a dal 17 gólov.
Peter Dubovský patril k oporám v reprezentačnom drese. Jeden z najpamätnejších zápasov v česko-slovenskej reprezentácii odohral v Košiciach proti Rumunsku. Tromi gólmi zariadil víťazstvo 5:2, čím udržal mužstvo v hre o postup na MS 1994 v USA. Za reprezentáciu Československa nastúpil v 14 zápasoch a strelil 9 gólov. Za Slovensko nastúpil do 33 zápasov, v ktorých strelil 12 gólov.
Na Dubovského spomínali tréneri či spoluhráči nielen ako na geniálneho hráča, ale aj ako na veľmi skromného, inteligentného, ale aj introvertného človeka. Aj vďaka vplyvu svojej intelektuálne založenej rodiny bol skôr tichý, nekonfliktný až flegmatický. Na trávniku však pôsobil ako prirodzený líder. "Vyhýbal sa komunikácii s novinármi, nemal rád hulvátov na tribúnach. Nič zlé nevyparatil na trávniku ani mimo neho," povedal o Dubovskom nestor slovenskej športovej žurnalistiky Igor Mráz.
Osudným sa mu stal jeden z jeho nefutbalových koníčkov - fotografovanie. Na dovolenke v Thajsku 23. júna 2000 zomrel po páde z viac než 10 metrovej výšky, keď si hľadal optimálne miesto na fotenie vodopádov. Mal len 28 rokov a časť kariéry ešte pred sebou.
Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku 2000 futbalový klub ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť turnaj futbalových prípraviek Spomienka na Petra Dubovského.
V roku 1993 sa stal prvým víťazom ankety Najlepší slovenský futbalista. Obsadil aj druhé miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia a štvrté miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia.
Dubovský sa narodil 7. mája 1972 a vyrastal v bratislavskom Novom Meste neďaleko futbalového ihriska klubu Vinohrady Bratislava. V malom klube sa začala odvíjať jeho výnimočná, ale priskoro ukončená kariéra. Dubovský ešte patril ku generácii chlapcov, pre ktorých bol šport aktivitou číslo jedna. Okrem futbalu rád plával, lyžoval či hral tenis.
Už v žiackych kategóriách v drese Vinohradov pútal pozornosť mimoriadnym talentom. Ten neunikol pozornosti Slovana Bratislava a belasý dres začal nosiť ako štrnásťročný v dorasteneckej kategórii. Tehelné pole sa postupne na sedem rokov stalo javiskom, na ktorom predvádzal futbalové umenie. Už v doraste hral tak, že sa na zápasy dorasteneckej ligy chodili pozerať aj hráči A-mužstva Slovana Bratislava. Dubovský v jeho drese debutoval ako sedemnásťročný.
Mladý Dubovský prezývaný Bobo, Dubo alebo Dubák, sa takmer okamžite stal miláčikom tribún. V roku 1992 sa s 27 gólmi stal nielen kráľom strelcov federálnej ligy, ale výnimočnými výkonmi dotiahol Slovan k vytúženému federálnemu titulu. Slovan, ktorý v tom čase trénoval Dušan Galis, pretrhol sedemnásťročnú dominanciu českých klubov v najvyššej československej súťaži. Celkovo v belasých farbách odohral 93 zápasov, v ktorých strelil 59 gólov.
Dôležitý moment Dubovského kariéry prišiel v septembri 1991, keď so Slovanom odohral v Pohári UEFA dvojzápas s Realom Madrid. V prvom zápase strelil jediný gól Slovana práve Dubovský. Aj pod dojmom z týchto zápasov, ale aj po úspešnom pôsobení Dubovského v reprezentácii Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) si ho všimli predstavitelia Realu. V roku 1993 sa Dubovský na päť rokov upísal slávnemu španielsku klubu.
V Reale to jeden z najväčších talentov slovenskej futbalovej histórie nemal ľahké. Svetoznámi hráči tohto klubu mu dávali pocítiť, že pochádza z východného bloku. V konkurencii elitných hráčov počas éry trénerov "bieleho baletu" Benita Flora, Vicentea del Bosqueho a Jorgea Valdana odohral len 33 zápasov, v ktorých strelil 2 góly. S "pusinkami" sa tešil zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey (1993/1994) a v španielskom Superpohári (1994). V slávnom klube vydržal napriek päťročnej zmluve iba dva roky.
Španielska najvyššia súťaž sa mu však zapáčila a po odchode z Realu Madrid zamieril v roku 1995 do Realu Oviedo. Tam futbalovo pookrial, dostával na ihrisku podstatne väčší priestor, čo mu ako tvorcovi hry vyhovovalo. Precíznou technikou a futbalovou inteligenciou si veľmi rýchlo získal priaznivcov Ovieda. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000 celkovo 120 zápasov a dal 17 gólov.
Peter Dubovský patril k oporám v reprezentačnom drese. Jeden z najpamätnejších zápasov v česko-slovenskej reprezentácii odohral v Košiciach proti Rumunsku. Tromi gólmi zariadil víťazstvo 5:2, čím udržal mužstvo v hre o postup na MS 1994 v USA. Za reprezentáciu Československa nastúpil v 14 zápasoch a strelil 9 gólov. Za Slovensko nastúpil do 33 zápasov, v ktorých strelil 12 gólov.
Na Dubovského spomínali tréneri či spoluhráči nielen ako na geniálneho hráča, ale aj ako na veľmi skromného, inteligentného, ale aj introvertného človeka. Aj vďaka vplyvu svojej intelektuálne založenej rodiny bol skôr tichý, nekonfliktný až flegmatický. Na trávniku však pôsobil ako prirodzený líder. "Vyhýbal sa komunikácii s novinármi, nemal rád hulvátov na tribúnach. Nič zlé nevyparatil na trávniku ani mimo neho," povedal o Dubovskom nestor slovenskej športovej žurnalistiky Igor Mráz.
Osudným sa mu stal jeden z jeho nefutbalových koníčkov - fotografovanie. Na dovolenke v Thajsku 23. júna 2000 zomrel po páde z viac než 10 metrovej výšky, keď si hľadal optimálne miesto na fotenie vodopádov. Mal len 28 rokov a časť kariéry ešte pred sebou.
Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku 2000 futbalový klub ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť turnaj futbalových prípraviek Spomienka na Petra Dubovského.
V roku 1993 sa stal prvým víťazom ankety Najlepší slovenský futbalista. Obsadil aj druhé miesto v ankete slovenský Futbalista desaťročia a štvrté miesto v ankete Najlepší slovenský futbalista storočia.
