Voľba MS 2022 prebehla pred deviatimi rokmi a už vtedy vzbudila podozrenia, keď Katar bez skúseností, dostatočnej futbalovej infraštruktúry a obavami z porušovania ľudských práv v nej uspel.
Autor TASR
,aktualizované Paríž 18. júna (TASR) - Bývalého prezidenta Európskej futbalovej únie (UEFA) Michela Platiniho v utorok ráno zatkla francúzska protikorupčná polícia. Podľa portálu Mediapart sa vyšetrovanie týka pridelenia majstrovstiev sveta 2022 Kataru.
"Neurobil nič zlé a s prípadom nemá nič spoločné. Polícia ho nezatkla, vypovedal ako svedok," cituje agentúra AFP slová Platiniho právneho zástupcu Williama Bourdona. Voľba MS 2022 prebehla pred deviatimi rokmi a už vtedy vzbudila podozrenia, keď arabská krajina bez skúseností, dostatočnej futbalovej infraštruktúry a obavami z porušovania ľudských práv uspela v konkurencií USA, Kórejskej republiky, Japonska a Austrálie. Platini v roku 2014 priznal, že sa pred hlasovaním tajne stretol s prezidentom Mohamedom Bin Hammamom, ktorého o rok neskôr potrestali doživotným zákazom činnosti za korupciu. Podľa periodika Daily Mail sa obaja muži mohli stretnúť pred voľbami minimálne tridsaťkrát.
V roku 2013 Football France odhalil, že deväť dní pred rozhodovaním o hostiteľovi MS sa Platini a korunný princ Kataru Tamim bin Hamad al-Thani stretli aj s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. "Prezident mi nikdy nepovedal, aby som hlasoval za Katar, ale vedel som, čo je správne," povedal Platini v rozhovore pre AP v 2015. Zároveň uviedol, že pôvodne chcel hlasovať za USA, a povedal to aj ich zástupcom, potom si to však rozmyslel.
Hoci 63-ročný niekdajší šéf UEFA dlho popieral, že by spoločný obed s čelnými predstaviteľmi Francúzska a Kataru zmenil jeho názor, prezident FIFA Sepp Blatter spochybnil jeho tvrdenia. "Povedal mi, že už nezdieľa môj postoj, pretože mu hlava štátu naznačila, aby zobral do úvahy aj záujmy Francúzska," prezradil Blatter v roku 2015 pre Financial Times.
Podozrenia z korupcie pri voľbe dejiska MS 2022 podčiarkuje fakt, že z vtedajších 24 členov exekutívy FIFA šestnásť suspendovali alebo stále vyšetrujú.
Platini bol na čele UEFA od roku 2007 do 2015, keď ho Etická komisia Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) dištancovala za podozrivú platbu od šéfa FIFA Seppa Blattera vo výške 2 miliónov švajčiarskych frankov. Ani jednému z nich síce nedokázali korupciu, napokon však oboch potrestali za iné porušenia pravidiel, napríklad konfliktu záujmov.
"Neurobil nič zlé a s prípadom nemá nič spoločné. Polícia ho nezatkla, vypovedal ako svedok," cituje agentúra AFP slová Platiniho právneho zástupcu Williama Bourdona. Voľba MS 2022 prebehla pred deviatimi rokmi a už vtedy vzbudila podozrenia, keď arabská krajina bez skúseností, dostatočnej futbalovej infraštruktúry a obavami z porušovania ľudských práv uspela v konkurencií USA, Kórejskej republiky, Japonska a Austrálie. Platini v roku 2014 priznal, že sa pred hlasovaním tajne stretol s prezidentom Mohamedom Bin Hammamom, ktorého o rok neskôr potrestali doživotným zákazom činnosti za korupciu. Podľa periodika Daily Mail sa obaja muži mohli stretnúť pred voľbami minimálne tridsaťkrát.
V roku 2013 Football France odhalil, že deväť dní pred rozhodovaním o hostiteľovi MS sa Platini a korunný princ Kataru Tamim bin Hamad al-Thani stretli aj s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym. "Prezident mi nikdy nepovedal, aby som hlasoval za Katar, ale vedel som, čo je správne," povedal Platini v rozhovore pre AP v 2015. Zároveň uviedol, že pôvodne chcel hlasovať za USA, a povedal to aj ich zástupcom, potom si to však rozmyslel.
Hoci 63-ročný niekdajší šéf UEFA dlho popieral, že by spoločný obed s čelnými predstaviteľmi Francúzska a Kataru zmenil jeho názor, prezident FIFA Sepp Blatter spochybnil jeho tvrdenia. "Povedal mi, že už nezdieľa môj postoj, pretože mu hlava štátu naznačila, aby zobral do úvahy aj záujmy Francúzska," prezradil Blatter v roku 2015 pre Financial Times.
Podozrenia z korupcie pri voľbe dejiska MS 2022 podčiarkuje fakt, že z vtedajších 24 členov exekutívy FIFA šestnásť suspendovali alebo stále vyšetrujú.
Platini bol na čele UEFA od roku 2007 do 2015, keď ho Etická komisia Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) dištancovala za podozrivú platbu od šéfa FIFA Seppa Blattera vo výške 2 miliónov švajčiarskych frankov. Ani jednému z nich síce nedokázali korupciu, napokon však oboch potrestali za iné porušenia pravidiel, napríklad konfliktu záujmov.