Mojmírovce/Bratislava 22. mája (TASR) – Konské dostihy sú dodnes veľkolepou športovou udalosťou. Už v 19. storočí symbolizovali obrovskú prestíž, tešili sa veľkej obľube šľachty a aj chudobných vrstiev obyvateľstva. Ich význam siahal nielen do športu, ale aj kultúry a obchodných aktivít.

Po vzore anglických a viedenských dostihov sa vôbec prvé konské dostihy v Uhorsku konali 22. mája 1814 na huňadyovskom panstve v obci Urmín. Od tejto udalosti, ktorú zorganizoval tamojší chovateľ koní gróf Jozef Huňady, uplynie v stredu 22. mája 210 rokov. Zúčastnilo sa jej niekoľko tisíc ľudí.

Urmín je dnes súčasťou obce Mojmírovce v Nitrianskom okrese. Do jej histórie nepochybne patrí rod Huňadyovcov, ktorý bol jedným z najvýznamnejších v širokom okolí. "Vtedajší majiteľ kaštieľa v Urmíne Jozef sa začiatkom 18. storočia dopočul o plemene anglický plnokrvník, konských dostihoch a ako sa na nich testuje rýchlosť koní. Už vtedy sa v obci nachádzal známy žrebčín, v ktorom chovali arabské, kladrubské a španielske kone. Jeho kone dokázali zapriahnuté do kočiarov prekonať vzdialenosť z Urmína do Budapešti za 11 hodín, z obce do Viedne za 13 hodín a to bez napojenia a nakŕmenia," uvádza sa v knihe Dostihy na Slovensku 1814-1994 od autora Juraja Gressnera.

V roku 1818 stálo v stajniach na panstve vyše 200 koní, medzi nimi dve čistokrvné a 80 plnokrvných arabských matiek. "Na výkonnosť jeho koní vplývalo aj to, že okrem moderných maštalí s boxami, obrovských trávnatých pasienkov, priestranných výbehov, pohybovej dráhy pre žriebätá tu bola aj 2400 metrov dlhá trávnatá dostihová dráha," píše sa v Gressnerovej knihe.

Grófovi Huňadymu, ktorý rád a často cestoval do Viedne a Budapešti, neunikli správy o dostihoch v Anglicku a ich napodobňovaní vo viedenskom Prátri. Preto zorganizovanie pretekov bola len otázka času.

Dostihovej premiéry v Uhorsku sa široká verejnosť dočkala v nedeľu 22. mája 1814. Na trati dlhej 2600 metrov medzi Poľným Kesovom a Veľkou Dolinou v urmínskom chotári pretekalo 13 koní z najlepších stajní Rakúsko-Uhorska podľa moderných pravidiel, vypracovaných zakladateľmi turfu - Angličanmi. Vyhral Tajár z huňadyovskej stajne. Dostihy sledovalo tisíce divákov, medzi nimi aj cestovateľ John Bright. Ten vysoko ocenil chovateľskú prácu v Urmíne a navrhol, aby si založili vlastnú plemennú knihu.

O dva roky neskôr, v roku 1816, sa v Urmíne zišlo dokonca približne 40.000 divákov, medzi nimi členovia cisárskej rodiny. Huňady patril medzi vedúce osobnosti rakúsko-uhorského, ale aj európskeho turfu. Tajár, víťaz urmínskeho turfu, pochádzal z Egypta. Narodil sa v roku 1811, žil do roku 1830, jeho kostra sa v súčasnosti nachádza v depozite múzea vo Viedni v Rakúsku. Bol zakladajúcim chovným koňom uhorských teplokrvných koní v Uhorsku. Chov koní v Urmíne zanikol v roku 1914.

Huňady až do smrti pravidelne organizoval dostihy nielen v Urmíne, ale aj v Hornom Piale. Dostihy sa po roku 1892 premiestnili bližšie k cisárskemu dvoru - do Bratislavy a neskôr do Budapešti. Obyvatelia obce boli v prvej polovici 20. storočia sužovaní udalosťami prvej a druhej svetovej vojny.

"Cenné historické a pamiatkové veci, rôzne botanické a zoologické zbierky, bohatá knižnica, kompletne zariadená čínska a africká izba, to všetko tvorilo zariadenie veľkého i malého kaštieľa. Boli to miliónové hodnoty, ktoré vo frontových časoch spoznali tvrdosť vojakov, príslušníkov rôznych armád, čo cez obec prešli. Takisto poznali nesvedomitosť a nezodpovednosť niektorých občanov, ktorí sa o pustošenie a ničenie týchto hodnôt pričinili," uvádza na svojej stránke Regionálneho múzea Mojmírovce.

S ukončením druhej svetovej vojny sa spája aj koniec pôsobenia mnohých šľachtických rodov na Slovensku. Po vojne odišli zo svojho sídla v Mojmírovciach aj poslední potomkovia Huňadyovcov. Dnes je kaštieľ grófskej rodiny kompletne zrekonštruovaný a slúži ako kongresové centrum.



Zdroj: Juraj Gressner – Dostihy na Slovensku 1814-1994 (rok vydania 1995), www.muzeummojmirovce.sk