New York/Bratislava 18. septembra (TASR) - Američan litovského pôvodu Vitas Gerulaitis, držiteľ 25 singlových titulov a víťaz Australian Open z roku 1979, pútal pozornosť nielen tenisovým umením, ale aj bohatým spoločenským životom. Od tragickej smrti legendárneho tenistu, úspešného komentátora, ale aj herca uplynie v stredu 18. septembra 25 rokov. Gerulaitis zahynul vo veku 40 rokov 18. septembra 1994 po otrave oxidom uhoľnatým, ktorý unikal zo zle nainštalovaného ohrievača v hosťovskej izbe v dome jeho priateľa na Long Islande.

Vitas Gerulaitis sa narodil 26. júla 1954 v New Yorku v rodine litovských prisťahovalcov. Ako dieťa vynikal nielen tenisovým talentom, ale aj v škole. Po maturite nastúpil v roku 1971 na Kolumbijskú univerzitu, na ktorej však vydržal iba rok. Pred univerzitným vzdelaním dostal totiž prednosť tenis.

Už v tom istom roku naskočil do kolotoča profesionálneho tenisu. Grandslamový debut si odkrútil na US Open, ale vypadol už v prvom kole. Prvý singlový titul získal v roku 1974 vo Viedni. O rok neskôr už triumfoval po boku Sandyho Mayera vo štvorhre na wimbledonskej tráve. Vo dvojhre sa vo Wimbledone v roku 1976 predral už do štvrťfinále.

"Litovský lev", tak Vitasa Gerulaitisa prezývali pre jeho dlhé kučeravé vlasy, si už v nasledujúcom ročníku vylepšil wimbledonské maximum. Zahral si už v semifinále, v ktorom však prehral so svojím veľkým rivalom a neskôr blízkym priateľom legendárnym Švédom Björnom Borgom.

Všetko si charizmatický newyorský rodák vynahradil na tohoročnom grandslamovom Australian Open. V roku 1977 sa prebojoval až do finále, v ktorom zdolal v pamätnej finálovej bitke Brita Johna Lloyda a získal svoj prvý, ale aj posledný grandslamový titul.

Výbornú formu potvrdil aj v roku 1978, v ktorom triumfoval vo finále v Dallase na Svetových majstrovstvách v tenise (World Championship Tennis, WTC). O rok neskôr vyhral aj svoj druhý titul na prestížnom turnaji Masters v Ríme.

Neprestal však snívať aj o ďalších grandslamových tituloch. Niekoľkokrát sa ešte prebojoval do finále, ale ďalšieho najvznácnejšiho titulu sa nedočkal. Na US Open v roku 1979 prehral vo finále s Johnom McEnroeom a o rok neskôr na Roland Garros vo finále podľahol svojmu priateľovi Borgovi.

V prvej polovici 80. rokov minulého storočia sa do grandslamového finále už nedostal, ale dosiahol viacero turnajových víťazstiev. Posledný singlový titul získal v roku 1984 v Trevise. V nasledujúcich dvoch rokoch jeho výkonnosť klesala a v roku 1986 sa rozhodol na turnaji v Bruseli ukončiť kariéru. Pokus o návrat uskutočnil vo štvorhre v roku 1989 na Roland Garros, ale s partnerom Jimmym Connorsom vypadli už v 1. kole.

Vitas Gerulaitis vyhral počas kariéry 25 turnajov vo dvojhre a 8 vo štvorhre. V roku 1978 sa dostal na tretiu priečku svetového rebríčka. Na odmenách zarobil takmer 2,8 milióna amerických dolárov.

Po ukončení kariéry populárny Newyorčan pôsobil ako úspešný komentátor tenisových duelov a na turnaji v Ríme roku 1994 sa objavil aj v pozícii trénera Peta Samprasa.

Výborne hral na klavíri a gitare vďaka čomu sa mal podieľať na nahrávaní albumu Caribbean Sunset (1984) svojho priateľa hudobníka Johna Calea, ale napokon k hudobnej spolupráci nedošlo. Jeho meno sa však objavilo napríklad v piesni s názvom Outbreak of Vitas Gerulaitis post-punkovej skupiny Half Man Half Biscuit. Skladba sa ocitla na ich albume McIntyre, Treadmore and Davitt z roku 1991.

Úspešný tenista sa objavil aj vo filme. Zahral si v komédii Nobody's Perfect (Nikto nie je dokonalý, 1989) a v dráme The Break (Zlom, 1995). Účinkoval aj v hudobnom dokumente Musicourt z roku 1983. Kariére jedného z najosobitejších tenistov histórie je venovaný aj dokumentárny film z roku 2011 Signature Series: Vitas Gerulaitis.