Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svoj prvý grandslamový titul vo dvojhre získava v roku 1974 na Roland Garros. Bol to prvý z jej rekordných siedmich v singli v Paríži a premiérový z celkovo 18 titulov vo dvojhre.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Fort Lauderdale 21. decembra (TASR) - Legendárna americká tenistka Christ Evertová a priekopníčka obojručného bekhendu oslávi v sobotu 21. decembra jubileum 70 rokov. Podľa väčšiny odborníkov je historicky najlepšou antukárkou – na tomto povrchu vyhrala 125-krát v rade, čo je najdlhšia séria bez prehry vôbec. Evertová nebola počas takmer dvoch desaťročí na profesionálnom okruhu nikdy na nižšom ako na 4. mieste svetového rebríčka a sedemkrát ukončila rok ako svetová jednotka.
Christine "Marie" Evertová sa narodila 21. decembra 1954 vo Fort Lauderdale na Floride. K športu sa dostala vo veku piatich rokov pod vedením svojho otca a čoskoro sa prejavil jej talent. V šestnástich rokoch sa stala najmladšou tenistkou, ktorá sa kedy dostala do semifinále US Open a v roku 1972, v deň svojich osemnástych narodenín, sa stala profesionálkou. O rok na to sa zasnúbila s jej krajanom a tiež tenistom Jimmym Connorsom, no napriek už stanovenému dátumu svadby sa nikdy nevzali. V roku 1979 sa vydala za britského tenistu Johna Lloyda a zmenila si meno na Chris Evert-Lloyd. Ich vzťah sa však rozpadol a v roku 1986 s pomocou dcéry Margaret Thatcherovej, novinárky Carol Thatcherovej, vydali svoj životný príbeh Lloyd On Lloyd. Rozviedli sa v roku 1987. Nasledujúci rok sa Evertová zoznámila s olympijským lyžiarom Andym Millom a vzala si ho, mali spolu troch synov, ale v roku 2006 sa ich cesty rozišli.
Svoj prvý grandslamový titul vo dvojhre získava v roku 1974 na Roland Garros. Bol to prvý z jej rekordných siedmich v singli v Paríži a premiérový z celkovo 18 titulov vo dvojhre. Dvakrát vyhrala Australian Open, trikrát Wimbledon a šesťkrát US Open. Evertová ani raz neprehrala v prvom alebo druhom kole grandslamu. Na podujatiach veľkej štvorky sa zúčastnila 56-krát, na 52 sa dostala do semifinále a na 34 hrala o titul. "Bola som hladná po víťazstve a po zisku každého bodu. Všetko bolo o tom, čo budem jesť pred zápasom, koľko budem spať, koho zdolám," uviedla Evertová pre Medzinárodnú tenisovú sieň slávy. Hold jej vzdala aj Austrálčanka Margaret Courtová, ktorá vyhrala 24 titulov na granslamoch, čo je najviac medzi ženami: "Sústredila sa vždy do posledného bodu. To z nej urobilo šampiónku. Aj keď prehrávala, stále sa sústredila a nikdy sa nevzdávala."
Trikrát sa tešila aj v ženskej štvorhre (1974 a 1975 na Roland Garros Francúzsku a 1976 vo Wimbledone). Z toho dvakrát so svojou najväčšou súperkou Martinou Navrátilovou. Jej rivalita s Američankou českého pôvodu, s ktorou mala dobré vzťahy aj mimo kurtu, sa dá prirovnať k tej medzi Björnom Borgom a Johnom McEnroem alebo Novakom Djokovičom a Rafaelom Nadalom. Obe sa stretli spolu 80-krát, z toho 60 duelov bolo vo finále, pričom Evertová vyhrala ich prvé stretnutie v roku 1973 a Navrátilová posledné v roku 1988.
Evertová sa stala prvou hráčkou medzi ženami aj mužmi, ktorá vyhrala 1000 zápasov vo dvojhre a po Navrátilovej, ktorá triumfovala v 1442 stretnutiach, zaznamenala druhý najvyšší počet víťazstiev v kariére (1309). Američanka získala aspoň jeden titul v singli rekordných 13 rokov za sebou. Ako prvá prekonala hranicu 150 titulov a celkovo ich mala na konte 157. V roku 1974 vyhrala 55 duelov v sérii (piata najlepšia v histórii). V rokoch 1975 až 1986 bola na prvom alebo druhom mieste svetového rebríčka, na čele bola 260 týždňov. Lepšie boli len tri tenistky. Za USA hrala v súťaži Fed Cup (v súčasnosti Pohár Billie Jean Kingovej) v deviatich edíciách a osemkrát s tímom triumfovala (1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1986, 1989). Bola taktiež prvou hráčkou, ktorá dosiahla na kariérnych prémiách 1 milión dolárov.
Jedna z najúspešnejších tenistiek všetkých čias ukončila kariéru na jeseň 1989 vo veku 35 rokov. Svoj posledný zápas odohrala v Japonsku, keď vo finále Fed Cupu zdolala Španielku Conchitu Martinezovú. V dvoch obdobiach zastávala pozíciu prezidentky Ženskej tenisovej asociácie (WTA) 1975 až 1976 a 1983-1991. Bývalý americký prezident George Bush jej 2. februára 1990 udelil Flo Hyman Award, pričom ju nazval "vzorom pre mladé ženy národa". Bol prítomný aj pri jej uvedení do Medzinárodnej tenisovej siene slávy v roku 1995.
V 70. rokoch bola štyrikrát vyhlásená agentúrou AP za najlepšiu športovkyňu roka. Športový televízny kanál Tennis Channel ju v roku 2012 zaradil na deviate miesto (štvrté medzi ženami) spomedzi 100 najlepších tenistov všetkých čias. Po kariére pracovala pre televíziu NBC a od roku 2011 je tenisovou komentátorkou pre ESPN. V Boca Raton na Floride vedie tenisovú akadémiu, ktorá nesie jeho meno. V roku 2021 jej diagnostikovali rakovinu vaječníkov a podstúpila chemoterapiu. Choroba sa jej však v decembri 2023 vrátila. Svoju diagnózu oznámila s cieľom zvýšiť povedomie o dôležitosti prevencie a včasného odhalenia rakoviny.
Christine "Marie" Evertová sa narodila 21. decembra 1954 vo Fort Lauderdale na Floride. K športu sa dostala vo veku piatich rokov pod vedením svojho otca a čoskoro sa prejavil jej talent. V šestnástich rokoch sa stala najmladšou tenistkou, ktorá sa kedy dostala do semifinále US Open a v roku 1972, v deň svojich osemnástych narodenín, sa stala profesionálkou. O rok na to sa zasnúbila s jej krajanom a tiež tenistom Jimmym Connorsom, no napriek už stanovenému dátumu svadby sa nikdy nevzali. V roku 1979 sa vydala za britského tenistu Johna Lloyda a zmenila si meno na Chris Evert-Lloyd. Ich vzťah sa však rozpadol a v roku 1986 s pomocou dcéry Margaret Thatcherovej, novinárky Carol Thatcherovej, vydali svoj životný príbeh Lloyd On Lloyd. Rozviedli sa v roku 1987. Nasledujúci rok sa Evertová zoznámila s olympijským lyžiarom Andym Millom a vzala si ho, mali spolu troch synov, ale v roku 2006 sa ich cesty rozišli.
Svoj prvý grandslamový titul vo dvojhre získava v roku 1974 na Roland Garros. Bol to prvý z jej rekordných siedmich v singli v Paríži a premiérový z celkovo 18 titulov vo dvojhre. Dvakrát vyhrala Australian Open, trikrát Wimbledon a šesťkrát US Open. Evertová ani raz neprehrala v prvom alebo druhom kole grandslamu. Na podujatiach veľkej štvorky sa zúčastnila 56-krát, na 52 sa dostala do semifinále a na 34 hrala o titul. "Bola som hladná po víťazstve a po zisku každého bodu. Všetko bolo o tom, čo budem jesť pred zápasom, koľko budem spať, koho zdolám," uviedla Evertová pre Medzinárodnú tenisovú sieň slávy. Hold jej vzdala aj Austrálčanka Margaret Courtová, ktorá vyhrala 24 titulov na granslamoch, čo je najviac medzi ženami: "Sústredila sa vždy do posledného bodu. To z nej urobilo šampiónku. Aj keď prehrávala, stále sa sústredila a nikdy sa nevzdávala."
Trikrát sa tešila aj v ženskej štvorhre (1974 a 1975 na Roland Garros Francúzsku a 1976 vo Wimbledone). Z toho dvakrát so svojou najväčšou súperkou Martinou Navrátilovou. Jej rivalita s Američankou českého pôvodu, s ktorou mala dobré vzťahy aj mimo kurtu, sa dá prirovnať k tej medzi Björnom Borgom a Johnom McEnroem alebo Novakom Djokovičom a Rafaelom Nadalom. Obe sa stretli spolu 80-krát, z toho 60 duelov bolo vo finále, pričom Evertová vyhrala ich prvé stretnutie v roku 1973 a Navrátilová posledné v roku 1988.
Evertová sa stala prvou hráčkou medzi ženami aj mužmi, ktorá vyhrala 1000 zápasov vo dvojhre a po Navrátilovej, ktorá triumfovala v 1442 stretnutiach, zaznamenala druhý najvyšší počet víťazstiev v kariére (1309). Američanka získala aspoň jeden titul v singli rekordných 13 rokov za sebou. Ako prvá prekonala hranicu 150 titulov a celkovo ich mala na konte 157. V roku 1974 vyhrala 55 duelov v sérii (piata najlepšia v histórii). V rokoch 1975 až 1986 bola na prvom alebo druhom mieste svetového rebríčka, na čele bola 260 týždňov. Lepšie boli len tri tenistky. Za USA hrala v súťaži Fed Cup (v súčasnosti Pohár Billie Jean Kingovej) v deviatich edíciách a osemkrát s tímom triumfovala (1977, 1978, 1979, 1980, 1981, 1982, 1986, 1989). Bola taktiež prvou hráčkou, ktorá dosiahla na kariérnych prémiách 1 milión dolárov.
Jedna z najúspešnejších tenistiek všetkých čias ukončila kariéru na jeseň 1989 vo veku 35 rokov. Svoj posledný zápas odohrala v Japonsku, keď vo finále Fed Cupu zdolala Španielku Conchitu Martinezovú. V dvoch obdobiach zastávala pozíciu prezidentky Ženskej tenisovej asociácie (WTA) 1975 až 1976 a 1983-1991. Bývalý americký prezident George Bush jej 2. februára 1990 udelil Flo Hyman Award, pričom ju nazval "vzorom pre mladé ženy národa". Bol prítomný aj pri jej uvedení do Medzinárodnej tenisovej siene slávy v roku 1995.
V 70. rokoch bola štyrikrát vyhlásená agentúrou AP za najlepšiu športovkyňu roka. Športový televízny kanál Tennis Channel ju v roku 2012 zaradil na deviate miesto (štvrté medzi ženami) spomedzi 100 najlepších tenistov všetkých čias. Po kariére pracovala pre televíziu NBC a od roku 2011 je tenisovou komentátorkou pre ESPN. V Boca Raton na Floride vedie tenisovú akadémiu, ktorá nesie jeho meno. V roku 2021 jej diagnostikovali rakovinu vaječníkov a podstúpila chemoterapiu. Choroba sa jej však v decembri 2023 vrátila. Svoju diagnózu oznámila s cieľom zvýšiť povedomie o dôležitosti prevencie a včasného odhalenia rakoviny.
