Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvý medzinárodný úspech dosiahla Fibingerová v roku 1973 na halových ME v Rotterdame, kde s výkonom 19,08 metra získala zlato.
Autor TASR
Bratislava 13. júla (TASR) - Historicky prvá majsterka sveta vo vrhu guľou, držiteľka 42 rokov neprekonaného halového rekordu v tejto atletickej disciplíne, Helena Fibingerová bude mať v sobotu 13. júla 70 rokov.
V roku 1983 sa v Helsinkách konali prvé majstrovstvá sveta (MS) v atletike, na ktorých 12. augusta získala Helena Fibingerová prvý historický titul majsterky sveta vo vrhu guľou. Titul dosiahla vďaka poslednému pokusu, keď poslala guľu do vzdialenosti 21,05 metra. Legendárna guliarka je aj držiteľkou dodnes neprekonaného halového rekordu 22,50 metra, ktorý dosiahla na majstrovstvách Československa v Jablonci nad Nisou v roku 1977.
Na svojom konte má nielen bronz z montrealských olympijských hier (1976), ale aj osem titulov (1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985) z halových majstrovstiev Európy (ME). Z európskych atletických šampionátov pod holým nebom si odniesla dve (1978, 1982) strieborné a jednu bronzovú (1974) medailu. Jej úspešnú kariéru zdobí 15 zlatých medailí z atletických majstrovstiev Československa pod holým nebom a 14 najcennejších kovov z halových federálnych majstrovstiev.
Helena Fibingerová sa narodila 13. júla 1949 v obci Víceměřice, z ktorej sa rodina krátko po jej narodení presťahovali do Uherského Ostrohu. Tam absolvovala prvé atletické kroky pod dozorom miestneho učiteľa Přílezkého, ale aj vďaka otcovi mlynárovi, ktorý jej pri dome postavil improvizovaný vrhačský sektor. Od roku 1964 už trénovala v profesionálnych podmienkach v Spartaku Uherské Hradiště. V rokoch 1965–1967 vrhala guľu v bývalom Gottwaldove pod vedením Jaroslava Brabca. Do vítkovického športového strediska, kam prestúpila v roku 1968 a pôsobila v ňom do roku 1988, ju väčšinu času trénoval tiež legendárny guliar Jaroslav Šmíd, ktorý sa neskôr stal jej manželom.
Prvý medzinárodný úspech dosiahla v roku 1973 na halových ME v Rotterdame, kde s výkonom 19,08 metra získala zlato. K ďalším siedmim zlatým medailám z halových ME pridala tri strieborné. Medzi veľké úspechy Fibingerovej kariéry samozrejme patrí aj bronz z montrealských olympijských hier v roku 1976.
Do dejín svetovej atletiky v disciplíne vrh guľou sa zapísala v roku 1983 na historicky prvých MS v atletike. Na helsinskom olympijskom štadióne Helene Fibingerovej, ako prvej majsterke sveta v tejto vrhačskej disciplíne, zavesili na krk zlatú medailu. Je zároveň držiteľkou 42 rokov neprekonaného halového rekordu 22,50 metra.
Počas kariéry dlhé roky dominovala aj v československých halách a na otvorených štadiónoch. Získala 29 federálnych titulov a utvorila 25 československých rekordov. Prvý dĺžkou 16,32 metra v roku 1970 a posledný 22,32 metrov v roku 1977. Helena Fibingerová ako prvá guliarka v bývalom Československu prekonala hranicu postupne 17, 18, 19, 20, ale aj 21 metrov v júni 1974 v Ostrave a dokonca 22 metrov v auguste 1977 v Nitre. Jedna z najlepších guliarok v atletickej histórii ukončila úspešnú kariéru v roku 1988 vo veku 39 rokov.
V júni 2019 nekorunovaná guliarska kráľovná Helena Fibingerová zavítala ako čestný hosť na atletický mítiting P-T-S, ktorý sa v obnovenej podobe odohrával v Šamoríne. Počas aktívnej kariéry si totiž z legendárneho mítingu, ktorý sa v tom čase konal v Bratislave, odniesla 14 víťazstiev. Na P-T-S víťazila takmer nepretržite v rokoch 1972 až 1987, premožiteľku našla jedine v rokoch 1974 a 1985. "Mám rada Slovensko a slovenských atlétov. Veľmi som si želala, aby sa vrátila táto krásna športová akcia," povedala pre TASR Fibingerová o pretekoch P-T-S.
V súčasnosti legenda československej atletiky pracuje ako manažérka spoločnosti Česká atletika, s. r. o., pre ktorú rokuje so sponzormi o zmluvách. Okrem toho prevádzkuje aj pekáreň na Morave.
V roku 1983 sa v Helsinkách konali prvé majstrovstvá sveta (MS) v atletike, na ktorých 12. augusta získala Helena Fibingerová prvý historický titul majsterky sveta vo vrhu guľou. Titul dosiahla vďaka poslednému pokusu, keď poslala guľu do vzdialenosti 21,05 metra. Legendárna guliarka je aj držiteľkou dodnes neprekonaného halového rekordu 22,50 metra, ktorý dosiahla na majstrovstvách Československa v Jablonci nad Nisou v roku 1977.
Na svojom konte má nielen bronz z montrealských olympijských hier (1976), ale aj osem titulov (1973, 1974, 1977, 1978, 1980, 1983, 1984, 1985) z halových majstrovstiev Európy (ME). Z európskych atletických šampionátov pod holým nebom si odniesla dve (1978, 1982) strieborné a jednu bronzovú (1974) medailu. Jej úspešnú kariéru zdobí 15 zlatých medailí z atletických majstrovstiev Československa pod holým nebom a 14 najcennejších kovov z halových federálnych majstrovstiev.
Helena Fibingerová sa narodila 13. júla 1949 v obci Víceměřice, z ktorej sa rodina krátko po jej narodení presťahovali do Uherského Ostrohu. Tam absolvovala prvé atletické kroky pod dozorom miestneho učiteľa Přílezkého, ale aj vďaka otcovi mlynárovi, ktorý jej pri dome postavil improvizovaný vrhačský sektor. Od roku 1964 už trénovala v profesionálnych podmienkach v Spartaku Uherské Hradiště. V rokoch 1965–1967 vrhala guľu v bývalom Gottwaldove pod vedením Jaroslava Brabca. Do vítkovického športového strediska, kam prestúpila v roku 1968 a pôsobila v ňom do roku 1988, ju väčšinu času trénoval tiež legendárny guliar Jaroslav Šmíd, ktorý sa neskôr stal jej manželom.
Prvý medzinárodný úspech dosiahla v roku 1973 na halových ME v Rotterdame, kde s výkonom 19,08 metra získala zlato. K ďalším siedmim zlatým medailám z halových ME pridala tri strieborné. Medzi veľké úspechy Fibingerovej kariéry samozrejme patrí aj bronz z montrealských olympijských hier v roku 1976.
Do dejín svetovej atletiky v disciplíne vrh guľou sa zapísala v roku 1983 na historicky prvých MS v atletike. Na helsinskom olympijskom štadióne Helene Fibingerovej, ako prvej majsterke sveta v tejto vrhačskej disciplíne, zavesili na krk zlatú medailu. Je zároveň držiteľkou 42 rokov neprekonaného halového rekordu 22,50 metra.
Počas kariéry dlhé roky dominovala aj v československých halách a na otvorených štadiónoch. Získala 29 federálnych titulov a utvorila 25 československých rekordov. Prvý dĺžkou 16,32 metra v roku 1970 a posledný 22,32 metrov v roku 1977. Helena Fibingerová ako prvá guliarka v bývalom Československu prekonala hranicu postupne 17, 18, 19, 20, ale aj 21 metrov v júni 1974 v Ostrave a dokonca 22 metrov v auguste 1977 v Nitre. Jedna z najlepších guliarok v atletickej histórii ukončila úspešnú kariéru v roku 1988 vo veku 39 rokov.
V júni 2019 nekorunovaná guliarska kráľovná Helena Fibingerová zavítala ako čestný hosť na atletický mítiting P-T-S, ktorý sa v obnovenej podobe odohrával v Šamoríne. Počas aktívnej kariéry si totiž z legendárneho mítingu, ktorý sa v tom čase konal v Bratislave, odniesla 14 víťazstiev. Na P-T-S víťazila takmer nepretržite v rokoch 1972 až 1987, premožiteľku našla jedine v rokoch 1974 a 1985. "Mám rada Slovensko a slovenských atlétov. Veľmi som si želala, aby sa vrátila táto krásna športová akcia," povedala pre TASR Fibingerová o pretekoch P-T-S.
V súčasnosti legenda československej atletiky pracuje ako manažérka spoločnosti Česká atletika, s. r. o., pre ktorú rokuje so sponzormi o zmluvách. Okrem toho prevádzkuje aj pekáreň na Morave.
