Bratislava 3. októbra (TASR) - V začiatkoch kariéry každého športovca zohrávajú rodičia nenahraditeľnú úlohu. Ich očakávania však veľakrát prekračujú reálne možnosti dieťaťa, na ktoré je často vyvíjaný neprimeraný tlak. Počas svojej športovej dráhy sa mladí športovci stretávajú aj s inými úskaliami, preto sa rozhodnú poradiť sa s odborníkmi.

Mgr. Martin Babík pracuje ako psychoterapeut a nemalú časť jeho klientov tvoria športovci. Tí vyhľadávajú odbornú pomoc u psychológa z viacerých príčin. "Najčastejším dôvodom je nespokojnosť s vlastnými výkonmi. Tvrdia, že ich výkonnosť sa v konkrétnom období nepodobá očakávaniam a nezodpovedá tomu, čo majú natrénované. Potom sa snažíme odhaliť príčinu takéhoto stavu a zistiť, čo bráni požadovanej výkonnosti. A to je už u každého individuálne," prezradil v rozhovore pre TASR Babík.

Príčin nedostatočných športových výkonov môže byť mnoho a ovplyvňuje ich viacero faktorov. Častou príčinou, najmä u mladých športovcov v školskom veku, je veľký tlak okolia, najmä rodičov. "Príčiny nespokojnosti s vlastnými výsledkami sú naozaj individuálne a to nielen od človeka k človeku, ale záleží aj od druhu športu a aj od toho, či je to individuálny alebo kolektívny šport. Venujem sa najmä tenistom a môžem povedať, že tí majú tlak na výsledky od útleho veku. Už od mladších žiakov, cez dorastencov až po profesionálov je na nich vyvíjaný tlak zo strany rodičov, trénera či sponzorov. To veľakrát vytvára istú "nemožnosť" uvoľniť sa v zápase," uviedol Babík.

Podľa odborníka veľakrát nastáva situácia, v ktorej si rodičia plnia svoje nesplnené sny prostredníctvom svojich detí. Od prvých športových krokov v nich vidia budúcich profesionálov. "Je dôležité si uvedomiť, že deti berú šport predovšetkým ako hru. Snaha rodičov, ktorí prostredníctvom detí realizujú svoje neuskutočnené túžby, mať svetových tenistov, resp. športovcov, vytvára obrovský tlak. Stačí, aby si človek prišiel pozrieť ako vyzerá taký tenisový turnaj 9-ročných detí a uvidí, ako fungujú rodičia. Niektoré deti to dokážu ustáť, iné nie a ďalšie so športom skončia úplne," povedal Babík.

Ideálny stav nastáva, ak má dieťa prirodzený záujem o šport a rodičia sú len sprostredkovateľmi plnenia tejto túžby. "Najlepšie sa mi pracuje s najmladšími deťmi, ktorým sa dá vysvetliť, ako to v športe funguje. Často komunikujeme aj s rodičmi, pretože ak má dieťa problém, často je to odrazom správania a prístupu rodičov. Optimálne je, ak má dieťa záujem posúvať sa ďalej a ak ho to baví. Horšie je, ak síce hrá tenis, prípadne iný šport, no sú to najmä rodičia kto chce, aby ho hralo. Vtedy je ten tlak obrovský a rodičia môžu v dieťati vytvoriť stavy, ktoré sa ťažko prekonávajú," prezradil Babík.

Tlak, ktorý je spojený s túžbou nesklamať rodičov, však nepociťujú len samotné deti. Istú neistotu cítia aj samotní rodičia, ktorí sú v mnohých prípadoch neistí, či má vyvíjaná snaha zmysel. "Rodičia vyjadrujú motiváciu, pretože mladému športovcovi financujú a zabezpečujú samotný šport. Ak to rodič vypustí, ťažko nájde dieťa samé o sebe taký šport, na ktorý môže chodiť. Samozrejme, môže si zahrať futbal na ulici medzi garážami, no to nie je ono. Ak chcú rodičia z dieťaťa mať športovca, tak tiež je na nich vyvíjaný istý tlak, pretože sú nútení to financovať. Ak do toho športu mesačne investujú 600 alebo 1000 eur a dieťaťu sa v tom športe nedarí, tak nevedia, či má význam v tom pokračovať. Tlak je vyvíjaný na obe strany," dodal psychológ Martin Babík.

Zaujímavou časťou osobnosti mladého športovca je jeho sebavedomie. To zvyčajne narastá s dosiahnutými úspechmi a vyššia sebaistota sa následne prejaví aj v kolektíve, trebárs v škole medzi "nešportovými" rovesníkmi. "Športovci majú omnoho viac zážitkov a skúseností ako populácia, ktorá nešportuje. Športovec získava aj zážitky, ktoré ho v istom zmysle zocelili a dodali mu sebavedomie. Ak športovec dosiahol pocit víťazstva, tak jeho vnútro zažilo niečo, čo je veľmi príjemné a to je pocit, ktorý nešportujúci človek nemá. V kolektíve potom športovec prejaví sebaistotu, pretože emočne pozná pocit víťazstva a vie, že môže niekoho poraziť. Niekto, kto namaľuje obraz alebo si prečíta knižku síce tiež získava nejakú emočnú skúsenosť, no v skupinovej dynamike, trebárs v škole, sa o to nevie tak oprieť. Naopak, taký mladý futbalista, ktorý vyhral ligu mladších žiakov sa cíti na vrchole sveta," poznamenal psychológ.