Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Legendárny hokejista Slovana Bratislava Richard Kapuš bol pred pár dňami hosťom v štúdiu TABLET.TV, kde sme sa s ním porozprávali o jeho kariére, slovenskom hokeji, ale aj o pôsobení belasých v KHL.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 25. marca (Teraz.sk) – Kariéra dlhoročného slovenského reprezentanta Richarda Kapuša je neodmysliteľne spätá s bratislavským Slovanom. Ako jediný hokejista v histórii dokázal s belasými získať šesť titulov majstra SR, čo sa zrejme už nikdy nikomu nepodarí. Klub z hlavného mesta totiž v roku 2012 zamával našej najvyššej súťaži na rozlúčku a zamieril si to do nadnárodnej KHL. Čo hovorí s odstupom času na tento krok legendárny bratislavský útočník, a zároveň držiteľ striebornej medaily z MS 2000 v Petrohrade i bronzu zo svetového šampionátu 2003 v Helsinkách, ale napríklad aj o tom, ako si spomína na zlaté časy Slovana, prečo pred pár rokmi zavesil korčule na klinec, či čomu sa venuje dnes, porozprával v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Mara, ako znie dlhoročná prezývka Richarda Kapuša, ukončil svoju bohatú kariéru zo zdravotných dôvodov v roku 2012 ako tridsaťdeväťročný v ukrajinskom klube Berkut Kyjev. Celé si to však predstavoval úplne inak. „Mojim snom bolo ukončiť kariéru v Slovane, no ten sa rýchlo rozplynul po nešťastnej sezóne 2010/11, kedy sme vypadli vo štvrťfinále s Trenčínom, hoci sme v sérii viedli už 3:0 na zápasy. Vedenie klubu sa po nej rozhodlo ukončiť so mnou spoluprácu, hoci som žiadal už len o jednu sezónu, počas ktorej som chcel zamávať ľuďom a po nej definitívne skončiť. Bohužiaľ mi to nebolo umožnené, nedožil som sa toho, no nie vždy všetko človeku vyjde tak, ako by chcel...,“ vrátil sa myšlienkami pár rokov dozadu Richard Kapuš.
Pozrite si celú televíznu debatu s Richardom Kapušom:
Bratislavský rodák získal so Slovanom šesť titulov v priebehu desiatich rokov, pričom zakaždým boli finálovým súperom belasých hokejisti Košíc alebo Zvolena. Na ktorý z nich najradšej spomína? „Azda najviac sa mi vryl do pamäti ten prvý zo sezóny 1997/98, ktorý sme získali po dramatickej finálovej sérii s Košičanmi, pričom tá sa vtedy hrala ešte na tri víťazné zápasy. Takisto si veľmi dobre pamätám finále so Zvolenom v ročníku 2004/05, keď bola výluka v NHL. Celkovo však ani jeden z titulov, ktoré mám na svojom konte, nebol ľahko dosiahnutý, každý bol iný, no každý si vážim rovnako,“ pokračoval Kapuš.
Dnes už 44-ročný niekdajší vynikajúci stredný útočník nosil niekoľko sezón v Slovane na drese kapitánske céčko, čo býva v klube s tými najvyššími ambíciami zväčša mimoriadne zaväzujúce. „Som rodený Bratislavčan, takže som to v súvislosti s nejakým tlakom alebo očakávaniami nevnímal nejako špecificky. S mojou povahou som si totiž za každých okolností dokázal v kabíne povedať svoje, vyhecovať chalanov, alebo spolupracovať s trénermi. Nebral som to ,céčko´ ako nejaký problém, alebo že som teraz niečo viac. Na druhej strane bolo pre mňa, samozrejme, cťou byť kapitán, ale ako som už povedal, nijako som to nepreceňoval, snažil som sa byť stále rovnaký,“ vysvetlil.
Krátko po kariére sa Richard Kapuš vrhol na trénerstvo, pričom uplynulú sezónu zakončil v tandeme po boku bývalého spoluhráča Richarda Jendeka pri doraste Slovana. „Ku koncu kariéry začnú človeku v hlave behať myšlienky: čo budem robiť, ako budem robiť a vlastne čo ďalej a je pochopiteľné, že ho to ťahá k tomu, čomu sa venoval celý život. V mojom prípade to bol hokej, no bezprostredne po tom, čo som zavesil korčule na klinec, som mal len C-licenciu a trénerské miesta boli obsadené. Po nejakej dobe mi podal pomocnú ruku pán Krajči, ktorý ma na základe nejakých podnetov umiestnil ako tretieho trénera do dorastu Slovana, kde som naberal svoje prvé skúsenosti v tejto funkcii. Počas toho som si ,spravil´ B a krátko nato aj A-licenciu, čiže už mám na trénovanie aj vzdelanie.“
Súčasným kormidelníkom slovenskej hokejovej reprezentácie je Kapušov niekdajší spoluhráč a neskôr i tréner Zdeno Cíger. Aký má naňho názor? „Všetci donedávna volali po generačnej obmene v národnom tíme a ako prvý sa k tomu odhodlal nielen slovami, ale aj činmi práve Zdeno. Ja osobne tento krok schvaľujem a zároveň musím povedať aj to, že to, aby sme začali dosahovať opäť aj úspechy, si vyžaduje kus trpezlivosti. Nemôžeme chcieť, aby súčasná generácia, ktorá dostala v reprezentácii šancu, nadviazala hneď na tie predchádzajúce. Tak to nefunguje, to sa jednoducho nedá. Slovensko má šikovných chlapcov, pri ktorých sa budú určite ťahať ďalší, chce to iba čas. Rozhodne nad našim hokejom palicu nelámem,“ povedal hokejista, ktorý v drese slovenskej reprezentácie odohral 136 zápasov a strelil 16 gólov.
Nemenej zaujímavú hokejovú tému „nastolil“ prednedávnom šéf spoločnosti Pro-Hokej, ktorá riadi našu najvyššiu súťaž, Richard Lintner. Na margo pôsobenia belasých v nadnárodnej súťaži totiž doslova povedal: „Slovan by mal prestal hrať v KHL nezmyselné zápasy proti tímom, u ktorých fanúšikovia nepoznajú ani hráčov, ba ani ich názvy klubov. Síce sa v Bratislave odohrá krásne hokejové predstavenie, ale to, čo fanúšik na Slovane stráca, je pocit rivality.“ Čo si o tom myslí niekdajší Lintnerov reprezentačný spoluhráč? „Každý môže mať svoj názor, ja ho Rišovi neberiem, no ja si to rozhodne nemyslím. Nevidím ani jeden zápas v KHL ako nezmyselný, práve naopak, sú to všetko veľmi kvalitné stretnutia. S jeho tvrdením teda absolútne nesúhlasím,“ dodal Richard Kapuš.
Mara, ako znie dlhoročná prezývka Richarda Kapuša, ukončil svoju bohatú kariéru zo zdravotných dôvodov v roku 2012 ako tridsaťdeväťročný v ukrajinskom klube Berkut Kyjev. Celé si to však predstavoval úplne inak. „Mojim snom bolo ukončiť kariéru v Slovane, no ten sa rýchlo rozplynul po nešťastnej sezóne 2010/11, kedy sme vypadli vo štvrťfinále s Trenčínom, hoci sme v sérii viedli už 3:0 na zápasy. Vedenie klubu sa po nej rozhodlo ukončiť so mnou spoluprácu, hoci som žiadal už len o jednu sezónu, počas ktorej som chcel zamávať ľuďom a po nej definitívne skončiť. Bohužiaľ mi to nebolo umožnené, nedožil som sa toho, no nie vždy všetko človeku vyjde tak, ako by chcel...,“ vrátil sa myšlienkami pár rokov dozadu Richard Kapuš.
Pozrite si celú televíznu debatu s Richardom Kapušom:
Bratislavský rodák získal so Slovanom šesť titulov v priebehu desiatich rokov, pričom zakaždým boli finálovým súperom belasých hokejisti Košíc alebo Zvolena. Na ktorý z nich najradšej spomína? „Azda najviac sa mi vryl do pamäti ten prvý zo sezóny 1997/98, ktorý sme získali po dramatickej finálovej sérii s Košičanmi, pričom tá sa vtedy hrala ešte na tri víťazné zápasy. Takisto si veľmi dobre pamätám finále so Zvolenom v ročníku 2004/05, keď bola výluka v NHL. Celkovo však ani jeden z titulov, ktoré mám na svojom konte, nebol ľahko dosiahnutý, každý bol iný, no každý si vážim rovnako,“ pokračoval Kapuš.
V kabíne si vždy povedal svoje
Dnes už 44-ročný niekdajší vynikajúci stredný útočník nosil niekoľko sezón v Slovane na drese kapitánske céčko, čo býva v klube s tými najvyššími ambíciami zväčša mimoriadne zaväzujúce. „Som rodený Bratislavčan, takže som to v súvislosti s nejakým tlakom alebo očakávaniami nevnímal nejako špecificky. S mojou povahou som si totiž za každých okolností dokázal v kabíne povedať svoje, vyhecovať chalanov, alebo spolupracovať s trénermi. Nebral som to ,céčko´ ako nejaký problém, alebo že som teraz niečo viac. Na druhej strane bolo pre mňa, samozrejme, cťou byť kapitán, ale ako som už povedal, nijako som to nepreceňoval, snažil som sa byť stále rovnaký,“ vysvetlil.
Krátko po kariére sa Richard Kapuš vrhol na trénerstvo, pričom uplynulú sezónu zakončil v tandeme po boku bývalého spoluhráča Richarda Jendeka pri doraste Slovana. „Ku koncu kariéry začnú človeku v hlave behať myšlienky: čo budem robiť, ako budem robiť a vlastne čo ďalej a je pochopiteľné, že ho to ťahá k tomu, čomu sa venoval celý život. V mojom prípade to bol hokej, no bezprostredne po tom, čo som zavesil korčule na klinec, som mal len C-licenciu a trénerské miesta boli obsadené. Po nejakej dobe mi podal pomocnú ruku pán Krajči, ktorý ma na základe nejakých podnetov umiestnil ako tretieho trénera do dorastu Slovana, kde som naberal svoje prvé skúsenosti v tejto funkcii. Počas toho som si ,spravil´ B a krátko nato aj A-licenciu, čiže už mám na trénovanie aj vzdelanie.“
Súčasným kormidelníkom slovenskej hokejovej reprezentácie je Kapušov niekdajší spoluhráč a neskôr i tréner Zdeno Cíger. Aký má naňho názor? „Všetci donedávna volali po generačnej obmene v národnom tíme a ako prvý sa k tomu odhodlal nielen slovami, ale aj činmi práve Zdeno. Ja osobne tento krok schvaľujem a zároveň musím povedať aj to, že to, aby sme začali dosahovať opäť aj úspechy, si vyžaduje kus trpezlivosti. Nemôžeme chcieť, aby súčasná generácia, ktorá dostala v reprezentácii šancu, nadviazala hneď na tie predchádzajúce. Tak to nefunguje, to sa jednoducho nedá. Slovensko má šikovných chlapcov, pri ktorých sa budú určite ťahať ďalší, chce to iba čas. Rozhodne nad našim hokejom palicu nelámem,“ povedal hokejista, ktorý v drese slovenskej reprezentácie odohral 136 zápasov a strelil 16 gólov.
Nemenej zaujímavú hokejovú tému „nastolil“ prednedávnom šéf spoločnosti Pro-Hokej, ktorá riadi našu najvyššiu súťaž, Richard Lintner. Na margo pôsobenia belasých v nadnárodnej súťaži totiž doslova povedal: „Slovan by mal prestal hrať v KHL nezmyselné zápasy proti tímom, u ktorých fanúšikovia nepoznajú ani hráčov, ba ani ich názvy klubov. Síce sa v Bratislave odohrá krásne hokejové predstavenie, ale to, čo fanúšik na Slovane stráca, je pocit rivality.“ Čo si o tom myslí niekdajší Lintnerov reprezentačný spoluhráč? „Každý môže mať svoj názor, ja ho Rišovi neberiem, no ja si to rozhodne nemyslím. Nevidím ani jeden zápas v KHL ako nezmyselný, práve naopak, sú to všetko veľmi kvalitné stretnutia. S jeho tvrdením teda absolútne nesúhlasím,“ dodal Richard Kapuš.
