Gabriel Zelenay získal za svoju bohatú reportérsku činnosť veľa vysokých vyznamenaní.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR) - Od úmrtia legendárneho športového reportéra Gaba Zelenaya uplynie v sobotu desať rokov. Pamätníci prvých rozhlasových prenosov z futbalových a hokejových zápasov si spomínajú na strhujúce reportáže, do ktorých vnášal osobitý tón a náboj.
Gabo Zelenay, ktorý sa narodil 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou, bol nielen reportér, publicista, spisovateľ, ale aj aktívny športovec a tréner. Založil prvé dievčenské družstvo v basketbale na území Slovenska. V hokeji pôsobil ako brankár prvoligového celku VŠ Bratislava, na špičkovej úrovni hral basketbal, trénoval atlétov aj basketbalistov. Jeho životnou túžbou však bolo stať sa rozhlasovým reportérom.
Konkurz do Československého rozhlasu vyhral v roku 1946 a odvtedy. V roku 1948 ho vylúčili z vysokoškolského štúdia, tesne pred štátnicami a v roku 1951 z politických dôvodov aj z Československého rozhlasu. Po štyroch rokoch sa vrátil a stal sa legendou rozhlasovej žurnalistiky.
Neobyčajná novinárska húževnatosť Gaba Zelenaya sa premietla aj do viacerých písaných seriálov, ktorými obohacoval športové strany, napríklad v Roľníckych novinách. Písal tiež pre denníky Slovenská republika a Nový deň. Mal v nich svoju pravidelnú rubriku, ktorú denne vypĺňal glosami.
Nezabudnuteľné sú aj jeho reportáže zo zlatej jazdy krasokorčuliara Ondreja Nepelu na zimných olympijských hrách v japonskom Sappore 1972 a z roku 1969 z bazilejského finále futbalového Pohára víťazov pohárov (PVP), keď Slovan Bratislava triumfoval nad FC Barcelona. Hoci sa venoval hlavne futbalu a hokeju, dokázal komentovať aj šach a šerm, čo mnohí jeho kolegovia považovali za nekomentovateľné športy. Gabo Zelenay svoj vzťah k mládeži dokumentoval aj založením Pionierskej olympiády.
Gabriel Zelenay získal za svoju bohatú reportérsku činnosť veľa vysokých vyznamenaní. Pri príležitosti jeho 80. narodenín dostal v januári 2003 od prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky. V tom čase získal aj Zlaté pero Združenia Slovákov vo Švajčiarsku. Držiteľom Ceny za rozvoj humanizmu a žurnalistickej etiky v slovenskom masmediálnom prostredí Aliancie za etiku novinárov sa stal v apríli 2003.
Jeden zo zakladateľov športovej rozhlasovej reportáže zomrel po krátkej ťažkej chorobe 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.
Jeho obľúbenosť dokumentuje aj to, že bola po ňom nazvaná odroda gladioly so zelenkastým nádychom v bielom kvete prezentovaná na výstave v roku 2004.
Gabo Zelenay, ktorý sa narodil 26. novembra 1922 v Bánovciach nad Bebravou, bol nielen reportér, publicista, spisovateľ, ale aj aktívny športovec a tréner. Založil prvé dievčenské družstvo v basketbale na území Slovenska. V hokeji pôsobil ako brankár prvoligového celku VŠ Bratislava, na špičkovej úrovni hral basketbal, trénoval atlétov aj basketbalistov. Jeho životnou túžbou však bolo stať sa rozhlasovým reportérom.
Konkurz do Československého rozhlasu vyhral v roku 1946 a odvtedy. V roku 1948 ho vylúčili z vysokoškolského štúdia, tesne pred štátnicami a v roku 1951 z politických dôvodov aj z Československého rozhlasu. Po štyroch rokoch sa vrátil a stal sa legendou rozhlasovej žurnalistiky.
Neobyčajná novinárska húževnatosť Gaba Zelenaya sa premietla aj do viacerých písaných seriálov, ktorými obohacoval športové strany, napríklad v Roľníckych novinách. Písal tiež pre denníky Slovenská republika a Nový deň. Mal v nich svoju pravidelnú rubriku, ktorú denne vypĺňal glosami.
Nezabudnuteľné sú aj jeho reportáže zo zlatej jazdy krasokorčuliara Ondreja Nepelu na zimných olympijských hrách v japonskom Sappore 1972 a z roku 1969 z bazilejského finále futbalového Pohára víťazov pohárov (PVP), keď Slovan Bratislava triumfoval nad FC Barcelona. Hoci sa venoval hlavne futbalu a hokeju, dokázal komentovať aj šach a šerm, čo mnohí jeho kolegovia považovali za nekomentovateľné športy. Gabo Zelenay svoj vzťah k mládeži dokumentoval aj založením Pionierskej olympiády.
Gabriel Zelenay získal za svoju bohatú reportérsku činnosť veľa vysokých vyznamenaní. Pri príležitosti jeho 80. narodenín dostal v januári 2003 od prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky. V tom čase získal aj Zlaté pero Združenia Slovákov vo Švajčiarsku. Držiteľom Ceny za rozvoj humanizmu a žurnalistickej etiky v slovenskom masmediálnom prostredí Aliancie za etiku novinárov sa stal v apríli 2003.
Jeden zo zakladateľov športovej rozhlasovej reportáže zomrel po krátkej ťažkej chorobe 3. augusta 2003 v Bratislave vo veku nedožitých 81 rokov.
Jeho obľúbenosť dokumentuje aj to, že bola po ňom nazvaná odroda gladioly so zelenkastým nádychom v bielom kvete prezentovaná na výstave v roku 2004.