Karpov je poslancom ruskej Štátnej dumy za stranu Jednotné Rusko. Prednáša na viacerých univerzitách a venuje sa teórii šachu. Je ženatý, má syna Anatolija a dcéru Sofiu.
Autor TASR
Zlatoust/Bratislava 23. mája (TASR) – Súboje o titul majstra sveta, v ktorých bol jedným z hlavných aktérov Anatolij Karpov, sa výrazne zapísali do novodobých dejín šachu. Prvý titul z roku 1975 dosiahol ako 23-ročný bez boja, pretože Američan Bobby Fischer na duel nenastúpil. Pozíciu majstra sveta však obhájil po legendárnom zápase z roku 1978 s Viktorom Korčným, nad ktorým zvíťazil aj v roku 1981. Majstrovský titul si na krátko podržal aj v roku 1985 po dueli s veľkým rivalom Garrim Kasparovom, ktorý pre jeho rekordnú dĺžku a zdravotný stav šachistov prerušili.
Ruský šachový veľmajster Anatolij Karpov, ktorý bol majstrom sveta v rokoch 1975-1985 a podľa Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE) aj v rokoch 1993-1999, bude mať v nedeľu 23. mája 70 rokov.
Anatolij Jevgenievič Karpov sa narodil 23. mája 1951 v meste Zlatoust v bývalom Sovietskom zväze. Do tajov šachovej hry ho ako štyri a pol ročného zasvätil otec, ktorý bol veľkým fanúšikom tejto kráľovskej hry. Prvé úspechy zaznamenal ako deväťročný, keď získal ako šachista prvú výkonnostnú triedu. V 11-rokoch sa dostal na prestížnu šachovú školu Michaila Botvinnika, ktorý si však o mladom Karpovovi myslel, že ho nečaká veľká šachová budúcnosť.
Šachový veľmajster a trojnásobný majster sveta Botvinnik sa zmýlil. Karpov sa už v 15. rokoch stal najmladším držiteľom titulu národný majster v šachu, v osemnástich získal juniorský titul majstra sveta a o rok neskôr sa stal najmladším medzinárodným veľmajstrom.
Prvý titul majstra sveta získal ako 23-ročný v roku 1975 bez odohratej partie, pretože úradujúci majster sveta, legendárny Bobby Fischer, do duelu nenastúpil. Pred zápasom si totiž stanovil množstvo podmienok. Väčšina z nich sa týkala samotnej hry, ale niektoré boli doslova bizarné. Okrem iného požadoval, aby sa zápas konal do desiatich výhier bez ohľadu na remízy a v prípade stavu 9:9 by si udržal titul majstra sveta. Medzinárodná šachová federácia (FIDE) nesplnila všetky jeho požiadavky a rozhodla, že hráč, ktorý prvý dosiahne deväť výhier, ovládne celý zápas. Fischer do duelu nenastúpil a Karpov získal 3. apríla 1975 titul majstra sveta kontumačne.
Pamätnými sa stali aj zápasy o titul svetového šampióna medzi ním a ruským emigrantom Viktorom Korčným. Prvý duel sa odohral v roku 1978 vo filipínskom meste Baguio, kde Karpov odohral svoju najdlhšiu partiu trvajúcu 16,5 hodiny čistého času. Druhé stretnutie sa uskutočnilo v roku 1981 v talianskom Merane. V obidvoch dueloch, ktoré sa niesli v napätej atmosfére, Karpov titul majstra sveta obhájil.
Priebeh ďalšej Karpovovej obhajoby svetového titulu položil základ dlhoročnej rivalite medzi ním a ruským šachistom Garrim Kasparovom. Ich prvý zápas hraný na šesť výhier, remízy sa ignorovali, sa začal 10. septembra 1984 v Moskve. Dvadsaťjedenročný Kasparov začal proti vtedy 33-ročnému Karpovovi zle. Obhajca titulu Karpov dokázal v priebehu 9 partií získať štyri body. Nasledovala však dlhá séria remíz, ktorú v 27. partii zavŕšil Karpov opäť víťazstvom a Kasparov prehrával už 5:0, ale v priebehu ďalších 20 partií získal tri body.
Súboj už trval päť mesiacov a tak vtedajší šéf FIDE Florencio Campomanes rozhodol za stavu 5:3 pre Karpova duel anulovať bez vyhlásenia víťaza a posunúť ho o niekoľko mesiacov. Dôvodom mal byť aj zdravotný stav šachistov, ktorý sa zhoršil počas rekordne trvajúceho šachového stretnutia o majstrovský titul. Majstrom sveta ostal Karpov aj napriek tomu, že svojho súpera poraziť nedokázal.
Duel dvoch rozdielnych šachových, ale aj ľudských osobností, sa opäť odohral v septembri 1985 a hral sa na 24 partií. Karpov prehral 11:13 a po desiatich rokoch prišiel o titul. Rivalita medzi nimi sa však neskončila, lebo Karpov sa pokúsil získať majstrovský titul späť trikrát. V rokoch 1986, 1987 a 1990, ale vždy tesne prehral.
V roku 1993 Kasparov vystúpil z FIDE a Karpov sa stal opäť bez súboja majstrom sveta a titul svetového šampióna podľa FIDE si podržal aj v rokoch 1993 – 1999. Po zmene systému bojov o najvyšší titul v roku 1999 ho Karpov už neobhajoval.
Obaja šachoví veľmajstri sa stretli v roku 2009 na 25. výročie svojho legendárneho súboja. Kasparov odvekého súpera Karpova, s ktorým ho rozdeľujú aj názory na politiku ruského prezidenta Vladimira Putina, opäť porazil.
Ruský šachový veľmajster Anatolij Karpov sa zúčastnil na troch (2017, 2018, 2019) ročníkoch vianočného šachového turnaja, ktoré v Bratislave zorganizoval vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Andrej Danko. V Banskej Štiavnici nesie meno bývalého majstra sveta aj šachová škola.
Karpov je poslancom ruskej Štátnej dumy za stranu Jednotné Rusko. Prednáša na viacerých univerzitách a venuje sa teórii šachu. Je ženatý, má syna Anatolija a dcéru Sofiu.
Ruský šachový veľmajster Anatolij Karpov, ktorý bol majstrom sveta v rokoch 1975-1985 a podľa Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE) aj v rokoch 1993-1999, bude mať v nedeľu 23. mája 70 rokov.
Anatolij Jevgenievič Karpov sa narodil 23. mája 1951 v meste Zlatoust v bývalom Sovietskom zväze. Do tajov šachovej hry ho ako štyri a pol ročného zasvätil otec, ktorý bol veľkým fanúšikom tejto kráľovskej hry. Prvé úspechy zaznamenal ako deväťročný, keď získal ako šachista prvú výkonnostnú triedu. V 11-rokoch sa dostal na prestížnu šachovú školu Michaila Botvinnika, ktorý si však o mladom Karpovovi myslel, že ho nečaká veľká šachová budúcnosť.
Šachový veľmajster a trojnásobný majster sveta Botvinnik sa zmýlil. Karpov sa už v 15. rokoch stal najmladším držiteľom titulu národný majster v šachu, v osemnástich získal juniorský titul majstra sveta a o rok neskôr sa stal najmladším medzinárodným veľmajstrom.
Prvý titul majstra sveta získal ako 23-ročný v roku 1975 bez odohratej partie, pretože úradujúci majster sveta, legendárny Bobby Fischer, do duelu nenastúpil. Pred zápasom si totiž stanovil množstvo podmienok. Väčšina z nich sa týkala samotnej hry, ale niektoré boli doslova bizarné. Okrem iného požadoval, aby sa zápas konal do desiatich výhier bez ohľadu na remízy a v prípade stavu 9:9 by si udržal titul majstra sveta. Medzinárodná šachová federácia (FIDE) nesplnila všetky jeho požiadavky a rozhodla, že hráč, ktorý prvý dosiahne deväť výhier, ovládne celý zápas. Fischer do duelu nenastúpil a Karpov získal 3. apríla 1975 titul majstra sveta kontumačne.
Pamätnými sa stali aj zápasy o titul svetového šampióna medzi ním a ruským emigrantom Viktorom Korčným. Prvý duel sa odohral v roku 1978 vo filipínskom meste Baguio, kde Karpov odohral svoju najdlhšiu partiu trvajúcu 16,5 hodiny čistého času. Druhé stretnutie sa uskutočnilo v roku 1981 v talianskom Merane. V obidvoch dueloch, ktoré sa niesli v napätej atmosfére, Karpov titul majstra sveta obhájil.
Priebeh ďalšej Karpovovej obhajoby svetového titulu položil základ dlhoročnej rivalite medzi ním a ruským šachistom Garrim Kasparovom. Ich prvý zápas hraný na šesť výhier, remízy sa ignorovali, sa začal 10. septembra 1984 v Moskve. Dvadsaťjedenročný Kasparov začal proti vtedy 33-ročnému Karpovovi zle. Obhajca titulu Karpov dokázal v priebehu 9 partií získať štyri body. Nasledovala však dlhá séria remíz, ktorú v 27. partii zavŕšil Karpov opäť víťazstvom a Kasparov prehrával už 5:0, ale v priebehu ďalších 20 partií získal tri body.
Súboj už trval päť mesiacov a tak vtedajší šéf FIDE Florencio Campomanes rozhodol za stavu 5:3 pre Karpova duel anulovať bez vyhlásenia víťaza a posunúť ho o niekoľko mesiacov. Dôvodom mal byť aj zdravotný stav šachistov, ktorý sa zhoršil počas rekordne trvajúceho šachového stretnutia o majstrovský titul. Majstrom sveta ostal Karpov aj napriek tomu, že svojho súpera poraziť nedokázal.
Duel dvoch rozdielnych šachových, ale aj ľudských osobností, sa opäť odohral v septembri 1985 a hral sa na 24 partií. Karpov prehral 11:13 a po desiatich rokoch prišiel o titul. Rivalita medzi nimi sa však neskončila, lebo Karpov sa pokúsil získať majstrovský titul späť trikrát. V rokoch 1986, 1987 a 1990, ale vždy tesne prehral.
V roku 1993 Kasparov vystúpil z FIDE a Karpov sa stal opäť bez súboja majstrom sveta a titul svetového šampióna podľa FIDE si podržal aj v rokoch 1993 – 1999. Po zmene systému bojov o najvyšší titul v roku 1999 ho Karpov už neobhajoval.
Obaja šachoví veľmajstri sa stretli v roku 2009 na 25. výročie svojho legendárneho súboja. Kasparov odvekého súpera Karpova, s ktorým ho rozdeľujú aj názory na politiku ruského prezidenta Vladimira Putina, opäť porazil.
Ruský šachový veľmajster Anatolij Karpov sa zúčastnil na troch (2017, 2018, 2019) ročníkoch vianočného šachového turnaja, ktoré v Bratislave zorganizoval vtedajší predseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Andrej Danko. V Banskej Štiavnici nesie meno bývalého majstra sveta aj šachová škola.
Karpov je poslancom ruskej Štátnej dumy za stranu Jednotné Rusko. Prednáša na viacerých univerzitách a venuje sa teórii šachu. Je ženatý, má syna Anatolija a dcéru Sofiu.