Minsk 20. mája (TASR) - Utorkový víťazný zápas s Dánskom (4:3) na MS v Minsku bol posledným v bohatej hokejovej kariére Miroslava Šatana. Tridsaťdeväťročný, už legendárny útočník po stretnutí potvrdil, že definitívne ukončil profesionálnu hráčsku činnosť. "Už v marci po konci klubového ročníka so Slovanom Bratislava som povedal, že to bude moja posledná sezóna a na tom rozhodnutí sa nič nezmenilo. Niekedy sa to skončiť muselo a je to práve dnes," vyhlásil kapitán súčasného výberu i majstrov sveta z Göteborgu 2002.

Reprezentačný strelecký rekordér v minulých rokoch pravidelne zvažoval, že zavesí korčule na klinec, vždy si to ale rozmyslel. "Posledné sezóny sa to rozhodnutie vždy ťahalo. Rodine som každý rok hovoril, že končím. Vždy ma však podporili, keď som sa rozhodol pokračovať s hokejom." Teraz je Šatanovo rozhodnutie pevné a nemenné. "Ťažko sa mi verí, že je koniec. Myslím si však, že je to správne rozhodnutie a stojím si za ním. Neviem si predstaviť, čo by sa muselo stať, aby som zmenil názor. Asi by mi musel niekto vstreknúť do krvi nejaký zázračný hormón," povedal s úsmevom charizmatický krídelník.

Zlomok Šatanovej kariéry v obrazoch


Bol to Mirov 14. a zároveň posledný svetový šampionát

V Minsku odohral svoj štrnásty svetový šampionát, z toho dvanásty v elitnej kategórii. Jeho tím stratil šancu na postup do štvrťfinále už v pondelok po víťazstve Francúzska nad Dánskom, takže utorkový duel bol iba bojom o 5. miesto v tabuľke. Rozlúčku mohol Šatan ozdobiť aj gólom, v zápase mal niekoľko nádejných streleckých pozícií. V záverečnej power play súpera minul prázdnu bránku. "Nemal som veľa času, ale vyskúšal som to," komentoval moment. "Nemrzí ma, že som nedal gól, lebo sme vyhrali. Bojovali sme a všetci hráči podali dobrý výkon."

Po turnaji sa v ňom miešali rôzne pocity. "Najmä cítim sklamanie. Chceli sme postúpiť, čo sa nám nepodarilo. Proti Dánom to už bol iba povinný zápas bez extra náboja, lebo oba tímy nehrali už o nič, respektíve iba o konečné umiestnenie. Šampionát nám ušiel v dueli s Francúzmi, v ktorom sme si neustrážili dvojgólový náskok. A mrzia nás aj stratené body v zápase s Českom. To sú však normálne veci u tak mladého mužstva, ktoré sa musí učiť na vlastných chybách," pokračoval Šatan.



Ani šampionát v Česku, kde budú Slováci hrať v základnej skupine v neďalekej Ostrave, ho neláka. "Myslím si, že tréneri budú pokračovať v omladzovávaní a prebudovávaní mužstva. Ja by som tam už iba kazil vekový priemer," poznamenal.

Šatan ako Demitra, tiež sa lúčil proti Dánom: Sám tomu ťažko verím, skonštatoval

Je zhodou náhod, že Šatan sa rozlúčil s hokejovou kariérou v dueli s Dánskom, rovnako ako pred tromi rokmi už nebohý Pavol Demitra. V oboch prípadoch bol zápas bezvýznamný z hľadiska slovenských šancí a v oboch prípadoch bol víťazný. Aj pri emotívnej Demitrovej rozlúčke na MS 2011 už nemohli Slováci postúpiť do štvrťfinále.

Ak raz Šatan bude bilancovať svoju kariéru, najkrajšie spomienky bude mať na dva momenty. "Titul majstra sveta na šampionáte v Goteborgu v roku 2002 a zisk Stanleyho pohára s Pittsburghom v roku 2009. Tieto momenty mi asi najviac utkveli v pamäti. Najväčším športovým sklamaním bola pre mňa prehra vo finále MS 2000 v Petrohrade a takisto prehra vo finále play off NHL v drese Buffala," priznal.

Zvykať si na život bez hokeja bude pre Šatana ťažké. Najbližšie dni sa bude chcieť venovať najmä rodine. "Moja štvorročná dcéra sa ma každý deň pýta, kedy už prídem domov. Budem musieť dobiehať to, čo som za posledné týždne zameškal. Pôjdeme s rodinou do USA. Najmä si chcem dobre oddýchnuť," dodal držiteľ všetkých štyroch slovenských medailí z MS.

Šatan - velikán končí, jeho top-výkon v Minsku je symbol stavu

Aj také veci prináša šport, že jeho veľká postava sa rozlúči na nevýraznom turnaji. Bočnými vplyvmi nezaťažený fanúšik slovenského hokeja si nemohol priať nič iné ako veľký odchod Miroslava Šatana. Ale "tichý zabijak" sa rozlúčil skromne, ako kapitán mladučkého tímu, ktorý na MS v Minsku skončil na 9. mieste.

V análoch však bude 20. máj žiariť jagavo ako dátum rozlúčky najväčšieho reprezentačného borca samostatnej éry slovenského hokeja. V mladučkom veku stál pri návrate do A-kategórie, potom ho ako kapitán doviedol ku kompletnej vzorke medailí na šampionátoch. Pred dvoma rokmi pridal aj druhé striebro ako jediný hráč, ktorý bol pri všetkých štyroch cenných kovoch.

Foto: TASR/ Pavel Neubauer

Za rozporuplných okolností sa v januári nedostal do nominácie zimnú olympiádu a v Soči sa tak nedočkal svojho piateho štartu pod rovnakým počtom slávnych kruhov. Táto udalosť neskôr nabrala priam škandalózne rozmery, ale Šatan sa nad všetko povzniesol a prijal ponuku štartu na MS od rovnakých ľudí, s ktorými sa pár týždňov predtým dostal do silne medializovaného sporu. Jeho vystúpenie v Bielorusku akoby symbolizovalo súčasný stav reprezentačného hokeja. Miroslav Šatan v kľúčovom a v negatívne osudovom zápase s Francúzmi (3:5) žiaril, bol pri všetkých strelených góloch, z nich tretí dal. No po sérii chýb mladých spoluhráčov stratil tím v tretej tretine vedenie 3:1 a práve "galský kohút" zakikiríkal Slovákom ich "labutiu pieseň" v Minsku...

Kariéra Mira Šatana

Miroslav Šatan sa narodil 22. októbra 1974 v Jacovciach pri Topoľčanoch, kde v miestom HC VTJ aj začal s hokejom. Odtiaľ putoval do Dukly Trenčín, za ktorú stihol odohrať ešte jeden ročník v bývalej federálnej lige a ďalší už v novovzniknutej slovenskej súťaži. V nich nadviazal stále v mladučkom veku na svoju žiarivú sezónu z druhej slovenskej súťaže, kde strieľal góly medzi dospelými ako dorastenec.

Potom už zamieril do zámoria, kde si ho v drafte roku 1993 vybral v 5. kole z celkového 111. miesta Edmonton Oilers. V NHL debutoval v sezóne 1995/96, po dvoch rokoch u "olejárov" odišiel do Buffala, kde strávil ďalších osem sezón a dostal sa s ním do finále play off. Neskôr hral aj za NY Islanders a Pittsburgh Penguins, s ktorým v roku 2009 získal prsteň pre víťaza Stanleyho pohára. Zámorskú kariéru ukončil v nasledujúcom ročníku už v drese Bostonu Bruins.

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Obávaný útočník s prezývkou "tichý zabijak" odohral počas 14 sezón v základnej časti NHL celkovo 1050 zápasov, v ktorých strelil 363 gólov a pridal 372 asistencií. V 86 stretnutiach play off pridal ďalších 54 bodov (21+33). V rokoch 2000 a 2003 sa zúčastnil v exhibícii hviezd NHL.

Po návrate na Slovensko pôsobil v drese Slovana Bratislava, s ktorým v roku 2012 získal majstrovský titul, predtým sa mu to podarilo počas profiligovej výluky v roku 2005. Vo svojej premiérovej sezóne v KHL 2012/13 stihol v drese "belasých" odohrať 21 zápasov (7 gólov + 5 asistencií), keď si po zrážke s krajanom Zdenom Chárom z pražského Leva zranil chrbticu a začal uvažovať o konci kariéry. Po vyše ročnej pauze sa opäť vrátil do kádra "belasých" a v uplynulej sezóne odohral v KHL 23 duelov s bilanciou deväť gólov a tri asistencie.



Hviezda s dvojkrížom na hrudi

Ešte viac ako na klubovej úrovni však žiaril na tej reprezentačnej. V národnom drese sa predstavil na 14 majstrovstvách sveta, z toho na 12-tich v najvyššej kategórii a aj na štyroch zimných olympiádach (1994, 2002, 2006, 2010 - osobne prítomný v Nagane 1998 sa nedočkal postupu európskej vetvy národného tímu do hlavného turnaja). Je držiteľom všetkých štyroch medailí slovenskej reprezentácie zo svetových šampionátov a tri získal ako kapitán tímu (striebro v roku 2000, zlato v roku 2002 a bronz 2003), pred dvoma rokmi v Helsinkách bol asistentom Zdena Cháru.

V príprave na tohtoročný šampionát v Minsku prekonal rekord legendárneho Jozefa Golonku v počte reprezentačných gólov, keď proti Francúzom zaznamenal 83. a 84. presný zásah. Kariéru nakoniec ukončil na méte 86. Posledný gól strelil práve v spomínanom smutnom zápase v Minsku a napokon sa jeho počet štartov za národný tím v utorok 20. mája zastavil na čísle 186.