Bratislava 21. apríla (Teraz.sk) – Futbalisti trnavského Spartaka majú päť kôl pred koncom našej najvyššej súťaže v tabuľke deväťbodový náskok, a tak sa po dlhých 45 rokoch môžu už o pár dní tešiť z majstrovského titulu. Ešte bližšie k nemu však Trnavčania boli v roku 1997, lenže prehra v poslednom zápase sezóny na ihrisku Rimavskej Soboty (1:2) ich veľkolepé oslavy zmarila. Jedným z priamych aktérov tohto duelu a vtedajším ťahúňom „bílích andelov“ bol stredopoliar Július Šimon, pre ktorého sú udalosti spred 21 rokov dodnes nočnou morou. Ako si na ne spomína, čo hovorí na súčasný Spartak, či na dunajskostredský DAC, v ktorom odštartoval svoju bohatú seniorskú kariéru, a ktorý má ešte taktiež teoretickú šancu na titul, nám porozprával v televíznom štúdiu TABLET.TV.

V uplynulom ročníku obsadil Spartak Trnava vo fortunaligovej tabuľke šiestu priečku, pričom na majstrovskú Žilinu strácal 30 bodov. To, že hneď v nasledujúcej sezóne bude hrať o titul, čakal ozaj len málokto. „Dá sa povedať, že ide o novovybudované mužstvo, ktoré šliape naplno celú sezónu, takmer všetko mu doteraz ideálne sadlo a toto je výsledok. Priznám sa, že ja sám som z toho veľmi prekvapený a najskôr som si myslel, že účinkovanie Spartaka v základnej časti bola náhoda, ale mýlil som sa. Trnavčanom sa darí aj v skupine o titul, kde je kvalitatívne podobných tímov viacero. Či už je to Žilina, Trenčín, Slovan alebo Dunajská Streda, každý jeden z nich by si majstrom byť zaslúžil, no všetky karty v rukách má momentálne Trnava, a tak si ostatní budú musieť na titul minimálne jednu sezónu zrejme počkať. Na druhej strane je pravda, že stať sa môže hocičo, poznám to aj z vlastnej skúsenosti, no na 85 percent som presvedčený, že majstrovský pohár zdvihnú v tejto sezóne nad hlavu Trnavčania,“ rozhovoril sa Július Šimon.

POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S JÚLIUSOM ŠIMONOM:



Aktuálna sezóna Fortuna ligy sa hrá novým systémom, tabuľka sa po 22. kole rozdelila na dve časti – skupinu o titul a skupinu o záchranu. Pozdáva sa tento model niekdajšiemu vynikajúcemu stredopoliarovi, ktorý v našej najvyššej súťaži obliekal okrem trnavského Spartaka aj dresy Dunajskej Stredy, 1. FC Košice či Artmedie Petržalka? „Ťažko povedať. V našej najvyššej súťaži je málo tímov, ak by ich bolo, dajme tomu šestnásť, nič také sa vymýšľať nemuselo. Týmto pádom sú mužstvá z druhej polovice tabuľky, a zároveň aj ich fanúšikovia ochudobnení o konfrontácie s tými najlepšími. Predsa len je niečo iné, keď k vám zavíta Slovan, Dunajská Streda či Trenčín, ako keď stojíte proti Zlatým Moravciam, Michalovciam či Nitre. Nechcem teraz znižovať silu tímov z druhej polovice tabuľky, no vždy majú väčší náboj zápasy slabších mužstiev so silnejšími,“ myslí si 23-násobný slovenský reprezentant.

Okrem Trnavy je tohtosezónnym prekvapením aj účinkovanie Dunajskej Stredy. Tá figuruje päť kôl pred koncom súťaže na druhej priečke a keby z toho aj nebol titul, je celkom reálne, že fortunaligista zo Žitného ostrova po rokoch opäť nakukne do pohárovej Európy. „Pre fanúšikov DAC, región a vôbec pre celý slovenský futbal by to bolo niečo mimoriadne a ja osobne by som bol taktiež veľmi šťastný, ak by sa mu to podarilo. A či je pre mňa prekvapením, že je Dunajská Streda tak vysoko? Myslím si, že ostatné mužstvá ako Žilina, Trenčín či Slovan hrajú trochu slabšie a nedarí sa im tak ako ešte v nedávnej minulosti. To využil DAC a hoci sa mu možno z tej šesťčlennej skupiny o titul dávali najmenšie šance, päť kôl pred koncom je v tabuľke druhý a paradoxne jediný, kto môže ešte reálne ohroziť Trnavu v ceste za titulom,“ pokračoval dnes už 52-ročný Július Šimon.

Psychicky to nezvládli

Tak blízko, ako je súčasný Spartak k majstrovskému titulu, bol k nemu pred 21 rokmi aj Šimon so svojimi trnavskými spoluhráčmi. Ba ešte bližšie. V poslednom kole sezóny 1996/97 čakal zverencov vtedajšieho trénera Trnavy Karola Peczeho zápas na ihrisku zachraňujúcej sa Rimavskej Soboty. Ak by vyhrali, titul by mali vo vrecku, v prípade remízy by odohrali rozhodujúci súboj o majstra s 1. FC Košice na neutrálnej pôde. Lenže po prehre 1:2 gólom z nadstaveného času im zostali len oči pre plač. „Spomínam si na to, akoby to bolo včera a je to veru bolestná spomienka, ktorá mi stále zvoní v ušiach. Kde chodím, tam sa s tým stretnem a do dnešného dňa ma to bolí. Občas sa mi dokonca o tom zápase sníva a hovorím si, čo som mohol urobiť inak, jéžišmária tú kľučku som mal urobiť do opačnej strany a podobne. Pravda je taká, že sme mali vtedy veľmi dobré mužstvo, no ten posledný krok sme psychicky nezvládli. Osobne to pokladám za najväčšiu športovú tragédiu v mojej kariére a dodnes mám zo zápasu v Rimavskej Sobote nočné mory,“ prezradil legendárny Ďuso Šimon.



Premrhanú šancu na titul spred 21 rokov možno pokojne označiť za jednu z najväčších tragédií v histórii trnavského futbalu. Táto téma a hľadanie dôvodov, prečo Spartak pustil titul, ktorý už mal vo vrecku, ešte dlho-predlho rezonovala v uliciach Trnavy, a tak nečudo, že niektorí z priaznivcov dospeli k záveru, že v súboji s Rimavskou Sobotou nebolo všetko s kostolným poriadkom. „Nevnímal som tieto reči, pretože som každému hráčovi v našom tíme veril. Niečo také do športu určite nepatrí a som presvedčený, že ani jeden z nás žiadne úplatky nezobral. Jednoducho, to bol zápas, ktorý nám za dva roky, čo som v Trnave pôsobil, vyšiel najhoršie a skončilo to napokon tak, ako to skončilo...“ uzavrel Július Šimon.