Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Japonský skokan bol blízko k tomu, aby ako prvý muž v histórii Turné získal dvakrát prestížny Grand Slam.
Autor TASR
,aktualizované Bischofshofen 6. januára (TASR) - Japonský skokan na lyžiach Rjoju Kobajaši sa stal druhýkrát v kariére celkovým víťazom Turné štyroch mostíkov. Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka piatemu miestu v záverečnej súťaži v rakúskom Bischofshofene, ktorá sa stala korisťou domáceho Daniela Hubera. Kobajaši prvýkrát triumfoval na Turné v sezóne 2018/2019, keď vyhral všetky štyri podujatia.
Japonský skokan bol blízko k tomu, aby ako prvý muž v histórii Turné získal dvakrát prestížny Grand Slam. Vyhrať všetky podujatia Turné v jednom ročníku sa okrem neho podarilo iba Nemcovi Svenovi Hannawaldovi (2001/2002) a Poliakovi Kamilovi Stochovi (2017/2018). V Bischofshofene skončil Kobajaši až piaty, no v konečnom hodnotení Turné vyhral suverénne o 24,2 b pred Nórom Mariusom Lindvikom a udržal si vedenie v celkovom poradí Svetového pohára. Kobajaši sa postaral o tretí celkový triumf japonských farieb na Turné, v sezóne 1997/1998 sa tešil z prvenstva Kacujoši Funaki.
"Vyhrať jubilejný 70. ročník Turné a získať druhýkrát sošku Zlatého orla je skvelý pocit. Do záverečnej súťaže som išiel s cieľom zvíťaziť. Trochu ma mrzí, že sa mi nepodarilo sláviť Grand Slam, celkové prvenstvo však veľmi hreje. Dokázal som dobre načasovať formu a uspieť v Oberstdorfe, Garmisch-Partenkirchene i v úvodnej z dvoch súťaži v Bischofshofene," uviedol Kobajaši v rozhovore pre rakúsku televíziu ORF.
Huber bol po prvom kole druhý. V druhom však zaletel do vzdialenosti 136 m a vybojoval pre Rakúsko prvé víťazstvo na jednom z podujatí Turné od 30. decembra 2016, keď Stefan Kraft nenašiel premožiteľa v Oberstdorfe. Pre Hubera je to prvý triumf v prestížnom seriáli. "Vyhrať prvé podujatie SP a ešte k tomu na domácej pôde, to je neuveriteľné. Lomcujú so mnou veľké emócie. Je to odmena za všetku tú drinu," nadchýnal sa Huber. Druhý skončil v Bischofshofene so stratou 4,4 bodu obhajca veľkého glóbusu Nór Halvor Egner Granerud, tretí bol po 1. kole vedúci Nemec Karl Geiger.
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
2021/22 Rjoju Kobajaši (Jap.)
Japonský skokan bol blízko k tomu, aby ako prvý muž v histórii Turné získal dvakrát prestížny Grand Slam. Vyhrať všetky podujatia Turné v jednom ročníku sa okrem neho podarilo iba Nemcovi Svenovi Hannawaldovi (2001/2002) a Poliakovi Kamilovi Stochovi (2017/2018). V Bischofshofene skončil Kobajaši až piaty, no v konečnom hodnotení Turné vyhral suverénne o 24,2 b pred Nórom Mariusom Lindvikom a udržal si vedenie v celkovom poradí Svetového pohára. Kobajaši sa postaral o tretí celkový triumf japonských farieb na Turné, v sezóne 1997/1998 sa tešil z prvenstva Kacujoši Funaki.
"Vyhrať jubilejný 70. ročník Turné a získať druhýkrát sošku Zlatého orla je skvelý pocit. Do záverečnej súťaže som išiel s cieľom zvíťaziť. Trochu ma mrzí, že sa mi nepodarilo sláviť Grand Slam, celkové prvenstvo však veľmi hreje. Dokázal som dobre načasovať formu a uspieť v Oberstdorfe, Garmisch-Partenkirchene i v úvodnej z dvoch súťaži v Bischofshofene," uviedol Kobajaši v rozhovore pre rakúsku televíziu ORF.
Huber bol po prvom kole druhý. V druhom však zaletel do vzdialenosti 136 m a vybojoval pre Rakúsko prvé víťazstvo na jednom z podujatí Turné od 30. decembra 2016, keď Stefan Kraft nenašiel premožiteľa v Oberstdorfe. Pre Hubera je to prvý triumf v prestížnom seriáli. "Vyhrať prvé podujatie SP a ešte k tomu na domácej pôde, to je neuveriteľné. Lomcujú so mnou veľké emócie. Je to odmena za všetku tú drinu," nadchýnal sa Huber. Druhý skončil v Bischofshofene so stratou 4,4 bodu obhajca veľkého glóbusu Nór Halvor Egner Granerud, tretí bol po 1. kole vedúci Nemec Karl Geiger.
Výsledky záverečného podujatia Turné štyroch mostíkov v Bischofshofene:
1. Daniel Huber (Rak.) 286,8 b. (136,5+137,0 m)
2. Halvor Egner Granerud (Nór.) 282,4 (136,5+136,0)
3. Karl Geiger (Nem.) 281,9 (140,5+132,0)
4. Jukija Sato (Jap.) 281,1 (139,0+134,5)
5. Rjoju Kobajaši (Jap.) 277,8 (133,5+133,5)
6. Robert Johansson (Nór.) 277,7 (133,0+135,0)
7. Jan Hörl (Rak.) 275,3 (130,0+136,0)
8. Markus Eisenbichler (Nem.) 275,2 (133,0+134,0)
9. Lovro Kos (Slov.) 273,6 (132,0+144,0)
10. Marius Lindvik (Nór.) 271,5 (126,0+139,0)
Konečné poradie Turné:
1. Kobajaši 1162,3 b.
2. Lindvik 1138,1
3. Granerud 1128,2
4. Geiger 1123,6
5. Eisenbichler 1117,6
6. Johansson 1107,9
7. Kos 1093,0
8. Hörl 1075,7
9. Huber 1069,9
10. Sato 1064,7
Celkové poradie SP (po 13 súťažiach):
1. Kobajaši 841 b.
2. Geiger 785
3. Granerud 613
4. Lindvik 543
5. Eisenbichler 471
6. Anže Lanišek (Slov.) 401
1. Daniel Huber (Rak.) 286,8 b. (136,5+137,0 m)
2. Halvor Egner Granerud (Nór.) 282,4 (136,5+136,0)
3. Karl Geiger (Nem.) 281,9 (140,5+132,0)
4. Jukija Sato (Jap.) 281,1 (139,0+134,5)
5. Rjoju Kobajaši (Jap.) 277,8 (133,5+133,5)
6. Robert Johansson (Nór.) 277,7 (133,0+135,0)
7. Jan Hörl (Rak.) 275,3 (130,0+136,0)
8. Markus Eisenbichler (Nem.) 275,2 (133,0+134,0)
9. Lovro Kos (Slov.) 273,6 (132,0+144,0)
10. Marius Lindvik (Nór.) 271,5 (126,0+139,0)
Konečné poradie Turné:
1. Kobajaši 1162,3 b.
2. Lindvik 1138,1
3. Granerud 1128,2
4. Geiger 1123,6
5. Eisenbichler 1117,6
6. Johansson 1107,9
7. Kos 1093,0
8. Hörl 1075,7
9. Huber 1069,9
10. Sato 1064,7
Celkové poradie SP (po 13 súťažiach):
1. Kobajaši 841 b.
2. Geiger 785
3. Granerud 613
4. Lindvik 543
5. Eisenbichler 471
6. Anže Lanišek (Slov.) 401
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
2021/22 Rjoju Kobajaši (Jap.)
