V rámci galavečera oznámili aj mená dvoch nových členov Siene slávy slovenského hokeja. Za rok 2021 pribudol medzi osobnosti Peter Bondra, za rok 2022 Žigmund Pálffy.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 11. augusta (TASR) - Slovenským hokejistom roka 2022 sa stal Juraj Slafkovský. Okrem premiérovej trofeje za celkové prvenstvo si odniesol zo štvrtkového galavečera aj ocenenia pre najlepšieho útočníka a najlepšieho hráča do 20 rokov v sezóne 2021/22. V Zimnej jazdiarni na Bratislavskom hrade prijali do Siene slávy slovenského hokeja dvoch majstrov sveta z Göteborgu Petra Bondru a Žigmunda Pálffyho.
Slávnostný galavečer pri príležitosti vyhlasovania výsledkov ankety Hokejista roka usporiadal Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) prvýkrát od roku 2019. Možnosť hlasovať dostali členovia Výkonného výboru a vedenia SZĽH, zástupcovia klubov aj vybraní hokejoví novinári. Predvlani sa anketa vôbec neuskutočnila, keďže sezónu 2019/2020 nedohrali pre vypuknutie pandémie koronavírusu. Vlani sa rovnako z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej epidemiologickej situácie hlasovalo online.
Slafkovský zažil prelomovú sezónu. Draftová jednotka NHL z júla tohto roka získala vlani v lete striebornú medailu na Hlinka Gretzky Cupe s reprezentáciou do 18 rokov a bola súčasťou A-tímu, ktorý si vybojoval miestenku na olympijský turnaj do Pekingu. Práve v čínskej metropole prišli najžiarivejšie momenty 18-ročného útočníka. So siedmimi gólmi v siedmich zápasoch sa stal najlepším strelcom podujatia, ale aj najproduktívnejším a najužitočnejším hráčom turnaja, na ktorom Slováci obsadili historické tretie miesto. Talentovaný hráč v úvode sezóny nedostával veľa priestoru na klubovej úrovni vo fínskom TPS Turku, ale s pribúdajúcimi zápasmi sa prepracoval k dôležitejším úlohám. S tímom si napokon zahral vo finále play off. Vydarený ročník korunoval na májových MS vo Fínsku, kde bol s deviatimi bodmi najproduktívnejším hráčom slovenského mužstva. V drafte NHL si ho z prvého miesta vybrali zástupcovia Montrealu Canadiens.
Výpočet Slafkovského úspechov zohľadnili aj odborníci pri hlasovaní v ankete Hokejista roka. Suverénne zvíťazil v hlavnej kategórii a získal aj Cenu Jozefa Golonku pre najlepšieho útočníka a Cenu Pavla Demitru pre najlepšieho hráča do 20 rokov. "O jednej kategórii som ani nevedel, takže to bolo prekvapenie. Nečakal som to naozaj, lebo veľa chalanov malo skvelú sezónu. Samozrejme je to pre mňa pocta ocitnúť sa medzi takými hráčmi, ktorí získali túto trofej predo mnou," uviedol Slafkovský.
Slafkovský vystriedal na slovenskom hokejovom tróne ďalšieho košického odchovanca Erika Černáka, ktorý tento rok triumfoval v kategórii najlepší obranca. Cenu Róberta Švehlu získal vďaka spoľahlivým výkonom v drese Tampy Bay Lightning v NHL. Černáka počas sezóny sprevádzali viaceré zranenia, ale napriek nim odohral v súčte základnej časti a play off takmer osemdesiat duelov. S "bleskami" tretíkrát v rade postúpil do finále Stanleyho pohára, ale v ňom si napokon vybojovalo trofej Colorado Avalanche.
Cenu Vladimíra Dzurillu pre najlepšieho slovenského brankára sezóny získal Patrik Rybár, prebrala ju zaňho manželka Aneta. Na ZOH v Pekingu začal Rybár v pozícii tímovej trojky, ale napokon zasiahol do šiestich zápasov, v ktorých inkasoval iba päťkrát a zlikvidoval 96,6 percent striel.
Najlepším trénerom sa stal Craig Ramsay. Kanadský kouč absolvoval s národným tímom tri náročné previerky v rámci jednej sezóny. V auguste zvládol olympijskú kvalifikáciu v Bratislave, vo februári sa tešil z bronzu na ZOH v Pekingu a na májových MS v Helsinkách a Tampere postúpil s reprezentáciou druhýkrát v rade do štvrťfinále. Cenu Ladislava Horského si neprišiel prevziať osobne, keďže leto trávi doma na Floride.
Pozíciu najlepšej hokejistky Slovenska obhájila Nicol Lucák Čupková. Kreatívna útočníka patrila počas sezóny medzi najproduktívnejšie hráčky ruskej najvyššej súťaže. Za Agideľ Ufa odohrala 23 zápasov so ziskom 43 bodov, ale po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa vrátila domov a následne po turnaji A-skupiny I. divízie MS žien vo Francúzsku ukončila reprezentačnú aj hráčsku kariéru. Oproti minulému roku sa nezmenil ani držiteľ Ceny Juraja Okoličányho pre najlepšieho rozhodcu, ktorú tretíkrát v rade získal Peter Stano.
V rámci galavečera oznámili aj mená dvoch nových členov Siene slávy slovenského hokeja. Za rok 2021 pribudol medzi osobnosti Peter Bondra, za rok 2022 Žigmund Pálffy. Práve táto útočná dvojica sa postarala o víťazný gól na MS vo 2002 vo švédskom Göteborgu, kde Slovensko získalo doteraz jediný titul majstrov sveta. Ako prvý vystúpil na pódium 54-ročný Bondra, ktorý strávil väčšinu hráčskej kariéry v zámorskej NHL a na prelome milénií patril k najlepším strelcom súťaže. V najkvalitnejšej lige sveta odohral v základnej časti 1081 zápasov s bilanciou 503 gólov a 389 asistencií. V play off pridal 80 štartov, v ktorých 30-krát skóroval a nazbieral aj 26 gólových prihrávok. Na medzinárodnom ľade vybojoval so slovenským národným tímom zlato z MS 2002 a bronz z MS 2003. V reprezentačnom drese si zahral aj na dvoch olympijských turnajoch a jednom Svetovom pohári. Po ukončení hráčskej kariéry plnil funkciu generálneho manažéra slovenského národného tímu. Od roku 2016 je členom Siene slávy IIHF.
Čerstvý päťdesiatnik Pálffy takisto zanechal výraznú stopu v NHL. Počas dvanástich sezón mal bilanciu viac ako jedného bodu na zápas. V základnej časti odohral 684 duelov, v ktorých strelil 329 gólov a na 384 prihral. V play-off zasiahol do 24 súbojov s bilanciou 9 presných zásahov a 10 asistencií. Zámorské pôsobenie ukončil nečakane už v sezóne 2005/06, ale potom zabával fanúšikov v slovenskej extralige. V rodnej Skalici lámal bodové rekordy domácej najvyššej súťaže, napriek tomu sa mu Záhorákov nikdy nepodarilo doviesť k titulu. Z extraligového prvenstva sa tešil ešte ako mladík v drese Dukly Trenčín v rámci federálnej súťaže. Prvý reprezentačný úspech zažil Pálffy v československom tíme na MS juniorov, odkiaľ si odniesol bronzovú medailu. Podobne ako Bondra, aj on má na konte zlato z roku 2002 a bronz z nasledujúceho šampionátu. Niekdajší skvelý krídelník absolvoval dovedna päť majstrovstiev sveta, tri olympijské turnaje, raz štartoval na Svetovom pohári a do Siene slávy IIHF ho zaradili v roku 2019 v Bratislave.
Súčasťou programu bolo taktiež vyhlasovanie All-Star tímov minulej sezóny v dvoch najvyšších slovenských súťažiach. V Tipos extralige vytvorili najlepšiu šestku brankár Marcel Melicherčík zo Spišskej Novej Vsi, obrancovia Šimon Nemec z Nitry s Mattom MacKenziem z bratislavského Slovana a útočníci Samuel Buček z Nitry, Samuel Takáč zo Slovana a Pavol Regenda z Michaloviec. Zaujímavosťou je, že trojica Nemec, Takáč a Regenda sa tešila z olympijského bronzu v Pekingu. V Slovenskej Tipos hokejovej lige mali takisto dvojnásobné zastúpenie dva kluby, konkrétne Žilina a Skalica. Vlkov reprezentovali brankár Stanislav Škorvánek a útočník Šimon Petráš, Záhorákov obranca Ondřej Šmach a útočník Daniel Štumpf. Toto kvarteto doplnil najproduktívnejší bek súťaže Michal Novák z Topoľčian a skúsený útočník Marcel Holovič z Trnavy.
Na Bratislavskom hrade sa odovzdávali aj trofeje pre najvýraznejšie postavy uplynulej sezóny mládežníckych súťaží. Cenu Karola Faka pre najproduktívnejšieho hráča Kaufland Extraligy dorastu získal Maxim Mamonov zo Slovana Bratislava, Cenu Dušana Pašeka pre najlepšieho strelca Extraligy juniorov si vybojoval Adam Stránský z Trenčína.
Výsledky ankety Hokejista roka 2022
Hokejista roka: Juraj Slafkovský
Najlepší brankár (Cena Vladimíra Dzurillu): Patrik Rybár
Najlepší obranca (Cena Róberta Švehlu): Erik Černák
Najlepší útočník (Cena Jozefa Golonku): Juraj Slafkovský
Najlepšia hokejistka: Nicol Lucák Čupková
Najlepší tréner (Cena Ladislava Horského): Craig Ramsay
Najlepší rozhodca (Cena Juraja Okoličányho): Peter Stano
Najlepší hráč do 20 rokov (Cena Pavla Demitru): Juraj Slafkovský
Slávnostný galavečer pri príležitosti vyhlasovania výsledkov ankety Hokejista roka usporiadal Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) prvýkrát od roku 2019. Možnosť hlasovať dostali členovia Výkonného výboru a vedenia SZĽH, zástupcovia klubov aj vybraní hokejoví novinári. Predvlani sa anketa vôbec neuskutočnila, keďže sezónu 2019/2020 nedohrali pre vypuknutie pandémie koronavírusu. Vlani sa rovnako z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej epidemiologickej situácie hlasovalo online.
Slafkovský zažil prelomovú sezónu. Draftová jednotka NHL z júla tohto roka získala vlani v lete striebornú medailu na Hlinka Gretzky Cupe s reprezentáciou do 18 rokov a bola súčasťou A-tímu, ktorý si vybojoval miestenku na olympijský turnaj do Pekingu. Práve v čínskej metropole prišli najžiarivejšie momenty 18-ročného útočníka. So siedmimi gólmi v siedmich zápasoch sa stal najlepším strelcom podujatia, ale aj najproduktívnejším a najužitočnejším hráčom turnaja, na ktorom Slováci obsadili historické tretie miesto. Talentovaný hráč v úvode sezóny nedostával veľa priestoru na klubovej úrovni vo fínskom TPS Turku, ale s pribúdajúcimi zápasmi sa prepracoval k dôležitejším úlohám. S tímom si napokon zahral vo finále play off. Vydarený ročník korunoval na májových MS vo Fínsku, kde bol s deviatimi bodmi najproduktívnejším hráčom slovenského mužstva. V drafte NHL si ho z prvého miesta vybrali zástupcovia Montrealu Canadiens.
Výpočet Slafkovského úspechov zohľadnili aj odborníci pri hlasovaní v ankete Hokejista roka. Suverénne zvíťazil v hlavnej kategórii a získal aj Cenu Jozefa Golonku pre najlepšieho útočníka a Cenu Pavla Demitru pre najlepšieho hráča do 20 rokov. "O jednej kategórii som ani nevedel, takže to bolo prekvapenie. Nečakal som to naozaj, lebo veľa chalanov malo skvelú sezónu. Samozrejme je to pre mňa pocta ocitnúť sa medzi takými hráčmi, ktorí získali túto trofej predo mnou," uviedol Slafkovský.
Slafkovský vystriedal na slovenskom hokejovom tróne ďalšieho košického odchovanca Erika Černáka, ktorý tento rok triumfoval v kategórii najlepší obranca. Cenu Róberta Švehlu získal vďaka spoľahlivým výkonom v drese Tampy Bay Lightning v NHL. Černáka počas sezóny sprevádzali viaceré zranenia, ale napriek nim odohral v súčte základnej časti a play off takmer osemdesiat duelov. S "bleskami" tretíkrát v rade postúpil do finále Stanleyho pohára, ale v ňom si napokon vybojovalo trofej Colorado Avalanche.
Cenu Vladimíra Dzurillu pre najlepšieho slovenského brankára sezóny získal Patrik Rybár, prebrala ju zaňho manželka Aneta. Na ZOH v Pekingu začal Rybár v pozícii tímovej trojky, ale napokon zasiahol do šiestich zápasov, v ktorých inkasoval iba päťkrát a zlikvidoval 96,6 percent striel.
Najlepším trénerom sa stal Craig Ramsay. Kanadský kouč absolvoval s národným tímom tri náročné previerky v rámci jednej sezóny. V auguste zvládol olympijskú kvalifikáciu v Bratislave, vo februári sa tešil z bronzu na ZOH v Pekingu a na májových MS v Helsinkách a Tampere postúpil s reprezentáciou druhýkrát v rade do štvrťfinále. Cenu Ladislava Horského si neprišiel prevziať osobne, keďže leto trávi doma na Floride.
Pozíciu najlepšej hokejistky Slovenska obhájila Nicol Lucák Čupková. Kreatívna útočníka patrila počas sezóny medzi najproduktívnejšie hráčky ruskej najvyššej súťaže. Za Agideľ Ufa odohrala 23 zápasov so ziskom 43 bodov, ale po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa vrátila domov a následne po turnaji A-skupiny I. divízie MS žien vo Francúzsku ukončila reprezentačnú aj hráčsku kariéru. Oproti minulému roku sa nezmenil ani držiteľ Ceny Juraja Okoličányho pre najlepšieho rozhodcu, ktorú tretíkrát v rade získal Peter Stano.
V rámci galavečera oznámili aj mená dvoch nových členov Siene slávy slovenského hokeja. Za rok 2021 pribudol medzi osobnosti Peter Bondra, za rok 2022 Žigmund Pálffy. Práve táto útočná dvojica sa postarala o víťazný gól na MS vo 2002 vo švédskom Göteborgu, kde Slovensko získalo doteraz jediný titul majstrov sveta. Ako prvý vystúpil na pódium 54-ročný Bondra, ktorý strávil väčšinu hráčskej kariéry v zámorskej NHL a na prelome milénií patril k najlepším strelcom súťaže. V najkvalitnejšej lige sveta odohral v základnej časti 1081 zápasov s bilanciou 503 gólov a 389 asistencií. V play off pridal 80 štartov, v ktorých 30-krát skóroval a nazbieral aj 26 gólových prihrávok. Na medzinárodnom ľade vybojoval so slovenským národným tímom zlato z MS 2002 a bronz z MS 2003. V reprezentačnom drese si zahral aj na dvoch olympijských turnajoch a jednom Svetovom pohári. Po ukončení hráčskej kariéry plnil funkciu generálneho manažéra slovenského národného tímu. Od roku 2016 je členom Siene slávy IIHF.
Čerstvý päťdesiatnik Pálffy takisto zanechal výraznú stopu v NHL. Počas dvanástich sezón mal bilanciu viac ako jedného bodu na zápas. V základnej časti odohral 684 duelov, v ktorých strelil 329 gólov a na 384 prihral. V play-off zasiahol do 24 súbojov s bilanciou 9 presných zásahov a 10 asistencií. Zámorské pôsobenie ukončil nečakane už v sezóne 2005/06, ale potom zabával fanúšikov v slovenskej extralige. V rodnej Skalici lámal bodové rekordy domácej najvyššej súťaže, napriek tomu sa mu Záhorákov nikdy nepodarilo doviesť k titulu. Z extraligového prvenstva sa tešil ešte ako mladík v drese Dukly Trenčín v rámci federálnej súťaže. Prvý reprezentačný úspech zažil Pálffy v československom tíme na MS juniorov, odkiaľ si odniesol bronzovú medailu. Podobne ako Bondra, aj on má na konte zlato z roku 2002 a bronz z nasledujúceho šampionátu. Niekdajší skvelý krídelník absolvoval dovedna päť majstrovstiev sveta, tri olympijské turnaje, raz štartoval na Svetovom pohári a do Siene slávy IIHF ho zaradili v roku 2019 v Bratislave.
Súčasťou programu bolo taktiež vyhlasovanie All-Star tímov minulej sezóny v dvoch najvyšších slovenských súťažiach. V Tipos extralige vytvorili najlepšiu šestku brankár Marcel Melicherčík zo Spišskej Novej Vsi, obrancovia Šimon Nemec z Nitry s Mattom MacKenziem z bratislavského Slovana a útočníci Samuel Buček z Nitry, Samuel Takáč zo Slovana a Pavol Regenda z Michaloviec. Zaujímavosťou je, že trojica Nemec, Takáč a Regenda sa tešila z olympijského bronzu v Pekingu. V Slovenskej Tipos hokejovej lige mali takisto dvojnásobné zastúpenie dva kluby, konkrétne Žilina a Skalica. Vlkov reprezentovali brankár Stanislav Škorvánek a útočník Šimon Petráš, Záhorákov obranca Ondřej Šmach a útočník Daniel Štumpf. Toto kvarteto doplnil najproduktívnejší bek súťaže Michal Novák z Topoľčian a skúsený útočník Marcel Holovič z Trnavy.
Na Bratislavskom hrade sa odovzdávali aj trofeje pre najvýraznejšie postavy uplynulej sezóny mládežníckych súťaží. Cenu Karola Faka pre najproduktívnejšieho hráča Kaufland Extraligy dorastu získal Maxim Mamonov zo Slovana Bratislava, Cenu Dušana Pašeka pre najlepšieho strelca Extraligy juniorov si vybojoval Adam Stránský z Trenčína.
Výsledky ankety Hokejista roka 2022
Hokejista roka: Juraj Slafkovský
Najlepší brankár (Cena Vladimíra Dzurillu): Patrik Rybár
Najlepší obranca (Cena Róberta Švehlu): Erik Černák
Najlepší útočník (Cena Jozefa Golonku): Juraj Slafkovský
Najlepšia hokejistka: Nicol Lucák Čupková
Najlepší tréner (Cena Ladislava Horského): Craig Ramsay
Najlepší rozhodca (Cena Juraja Okoličányho): Peter Stano
Najlepší hráč do 20 rokov (Cena Pavla Demitru): Juraj Slafkovský
All-Star tím Tipos extraligy 2021/22: Marcel Melicherčík (HK Spišská Nová Ves) – Šimon Nemec (HK Nitra), Matt MacKenzie (HC Slovan Bratislava) – Samuel Buček (HK Nitra), Samuel Takáč (HC Slovan Bratislava), Pavol Regenda (HK Dukla Ingema Michalovce)
All-Star tím TIPOS SHL 2021/22: Stanislav Škorvánek (Vlci Žilina) – Ondřej Šmach (HK Skalica), Michal Novák (HC Topoľčany) – Daniel Štumpf (HK Skalica), Marcel Holovič (HK Gladiators Trnava), Šimon Petráš (Vlci Žilina)
Najproduktívnejší hráč Kaufland Extraligy dorastu (Cena Karola Faka): Maxim Mamonov (HC Slovan Bratislava)
Najlepší strelec Extraligy juniorov (Cena Dušana Pašeka): Adam Stránský (HK Dukla Trenčín)
All-Star tím TIPOS SHL 2021/22: Stanislav Škorvánek (Vlci Žilina) – Ondřej Šmach (HK Skalica), Michal Novák (HC Topoľčany) – Daniel Štumpf (HK Skalica), Marcel Holovič (HK Gladiators Trnava), Šimon Petráš (Vlci Žilina)
Najproduktívnejší hráč Kaufland Extraligy dorastu (Cena Karola Faka): Maxim Mamonov (HC Slovan Bratislava)
Najlepší strelec Extraligy juniorov (Cena Dušana Pašeka): Adam Stránský (HK Dukla Trenčín)
prehľad najlepších hokejistov Slovenska:
1994 - Oto Haščák
1995 - Peter Šťastný
1996 - Jaromír Dragan
1997 - Zdeno Cíger
1998 - Peter Bondra
1999 - Pavol Demitra
2000 - Miroslav Šatan
2001 - Miroslav Šatan
2002 - Peter Bondra
2003 - Peter Bondra
2004 - Miroslav Šatan
2005 - Ľubomír Višňovský
2006 - Marián Hossa
2007 - Marián Hossa
2008 - Marián Hossa
2009 - Zdeno Chára
2010 - Marián Hossa
2011 - Zdeno Chára
2012 - Zdeno Chára
2013 - Zdeno Chára
2014 - Marián Gáborík
2015 - Marián Hossa
2016 - Andrej Sekera
2017 - Marián Hossa
2018 - Zdeno Chára
2019 - Zdeno Chára
2020 - výsledky sa nevyhlasovali
2021 - Erik Černák
2022 - Juraj Slafkovský
1994 - Oto Haščák
1995 - Peter Šťastný
1996 - Jaromír Dragan
1997 - Zdeno Cíger
1998 - Peter Bondra
1999 - Pavol Demitra
2000 - Miroslav Šatan
2001 - Miroslav Šatan
2002 - Peter Bondra
2003 - Peter Bondra
2004 - Miroslav Šatan
2005 - Ľubomír Višňovský
2006 - Marián Hossa
2007 - Marián Hossa
2008 - Marián Hossa
2009 - Zdeno Chára
2010 - Marián Hossa
2011 - Zdeno Chára
2012 - Zdeno Chára
2013 - Zdeno Chára
2014 - Marián Gáborík
2015 - Marián Hossa
2016 - Andrej Sekera
2017 - Marián Hossa
2018 - Zdeno Chára
2019 - Zdeno Chára
2020 - výsledky sa nevyhlasovali
2021 - Erik Černák
2022 - Juraj Slafkovský
Členovia Siene slávy slovenského hokeja
2002: Ladislav Troják, Stan Mikita, Michal Polóni, Ladislav Horský, Ján Starší, George Gross, Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Václav Nedomanský
2003: Rastislav Jančuška, Vojtech Okoličány, Miroslav Červenka, Ján Jendek
2004: František Gregor, Karol Fako, Vincent Lukáč, Milan Kužela
2005: Jaroslav Walter, Igor Liba
2006: Rudolf Tajcnár
2007: Dušan Pašek
2008: Dušan Faško
2009: Dárius Rusnák
2011: Július Haas, Ján Mitošinka, Róbert Švehla
2012: Pavol Demitra
2014: Zdeno Cíger
2018: Miroslav Šatan
2019: Ferdinand Marek, Oto Haščák, Július Šupler, Ján Filc
2021: Peter Bondra
2022: Žigmund Pálffy
2002: Ladislav Troják, Stan Mikita, Michal Polóni, Ladislav Horský, Ján Starší, George Gross, Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Václav Nedomanský
2003: Rastislav Jančuška, Vojtech Okoličány, Miroslav Červenka, Ján Jendek
2004: František Gregor, Karol Fako, Vincent Lukáč, Milan Kužela
2005: Jaroslav Walter, Igor Liba
2006: Rudolf Tajcnár
2007: Dušan Pašek
2008: Dušan Faško
2009: Dárius Rusnák
2011: Július Haas, Ján Mitošinka, Róbert Švehla
2012: Pavol Demitra
2014: Zdeno Cíger
2018: Miroslav Šatan
2019: Ferdinand Marek, Oto Haščák, Július Šupler, Ján Filc
2021: Peter Bondra
2022: Žigmund Pálffy