Helsinki 17. mája (TASR) - Je to nádhera, neopísateľný pocit, zimomriavky na tele! To bola pre TASR prvá reakcia Andreja Sekeru po triumfálnom zápase slovenských hokejistov vo štvrťfinále MS.

A to ešte obranca prvej línie nepatrí medzi najemotívnejšie reagujúcich. Ale vo štvrtok sa v Helsinkách udialo čosi, čo mnohí považujú za hokejový zázrak, ak sa zostane na zemi, minimálne to je ohromný a senzačný úspech nenápadného kolektívu nad velikánom.

Kolíska hokeja má na každom vrchole excelentné tímy. Na MS nikdy to najsilnejšie, ale vždy silné. "Kanada má mimoriadne kvalitné mužstvo a hoci sme sa snažili hrať ako celý turnaj, nebolo to pre nás ľahké. Ale zahrali sme to super, Janko Laco spravil pár neuveriteľných zákrokov, chalani dali góly, my sme vzadu celkom dobre bránili a tak sme vyhrali zápas," pokračoval autor víťaznej prihrávky.

Výborná prvá tretina, ale po druhej by za Slovákov málokto dal "deravý groš". Veľký súper pritlačil, otočil skóre a zdalo sa, že v treťom dejstve to prevalcuje. "Nič špeciálne sme si v kabíne nepovedali," pokračoval Sekera: "Ako celý turnaj - ideme opäť dvadsať minút naplno. Necháme tam život, veď nechceme prehrať posledný zápas sezóny. Musíme hrať účelne a jednoducho. Sily nám nechýbali, všetko to je o hlavách. Keď hráč cíti tú atmosféru, ženie ho to dopredu."

A vyšlo to, slovenskí hokejisti hrali pod taktovkou moravského trénera "český" hokej. Dopredu sa síce hnali, ale nie bezhlavo, snažili sa vyčkať na pravý moment pre kombinačnú aktivitu, resp. na rýchle prečíslenie. Nie všetko vyšlo, ale napokon na zvrat z 2:3 na 4:3 ani nepotrebovali toľko šťastia ako mal v minulosti pri svojich najväčších úspechoch český hokej.

Góly boli dôsledkom rozumných štruktúr a umenia hráčov, ktorých Vladimír Vůjtek naučil hrať "po česky" aj palicami - "pchali" ich všade, pritom dávali pozor na fauly a dovolenými prostriedkami znepríjemňovali protivníkom život. Napokon sa dostavil aj ten kus šťastia, keď v závere Kanaďania aj oslabení riadne zatápali. Pravda, opäť za prítomnosti umenia, predovšetkým obrovského prekvapenia turnaja, brankára Jána Laca.

"Bolo to nesmierne ťažké. Je to Kanada, ktorá hrá až do konca. Viedli sme 2:0, ale potom prišiel ich obrovský tlak. Bol to boj až do záverečnej sekundy," povedal pre TASR.

Ján Laco je meno, v Helsinkách riadne rezonujúce. V tridsiatke zažil svoj najväčší zápas kariéry a ani tri góly v sieti nebránia tomuto pocitu dostať do tieňa aj iné veľké súboje, vychytané na nulu: "Momentálne to ozaj graduje. Bol to štvrťfinále, mimoriadny súper a skvelé pocity. Chcem sa poďakovať aj fanúšikom, tým tu i tým doma. Cítiť, že s tým žijú. Je tam obrovská energia, ktorá sa prenáša aj k nám. Nech nám držia palce a my sa pokúsime urobiť ešte viac."

Ani sa nechce veriť, že Laco je na svojom prvom šampionáte. Miroslav Šatan opačne - absolvoval predtým až deväť turnajov A-kategórie MS a azda sa ani nenazdal, že opäť zažije takýto triumfálny pocit. Kapitán všetkých medailových úspechov samostatného slovenského hokeja je opäť tam, kde medaila vážne "hrozí".

A opäť v skvelom vydaní, borec, ktorý odohral fantastické štvrťfinále. Prehľad v hre, nasadenie a jeho povestný forčeking, to okorenil aj niekoľkými parádnymi útočnými kúskami. Jeho gól patrí medzi ozdoby šampionátu, ak človek vníma hokej komplexne - Šatan najprv upokojil hru za vlastnou bránkou, keď sa vtipne zbavil dobiedzajúcich súperov, rozohral, v závere akcie stačil vlietnuť do útočného pásma a v ekvibrilistickej palicovej pozícii pohotovo zavesil.



Muž úspechov neprepadol dezilúziám ani pred dvoma rokmi, keď prišiel z NHL pomôcť už v priebehu MS a ani po vlaňajšom domácom "nepodarku". Pre TASR zdôraznil: "Dlhé roky sme neboli v semifinále, takže to asi dokresľuje náš úspech. Teším sa veľmi a je krásne sledovať, ako niektorí chalani tento pocit zažívajú prvýkrát. Dúfam, že sme nepovedali ešte posledné slovo. Teraz sa z víťazstva trochu potešíme a potom sa už sústredíme na ďalší zápas."

Je to veľké víťazstvo. Kanada tú síce nemala Smitha, Webera, Crosbyho, Stamkosa ani Girouxa, ale ani Slováci tu nemali Haláka, Meszároša, Gáboríka, či Mariána Hossu. A navyše - paradoxne v zápase dominujúci Ryan Getzlaf v závere zlyhal a brutálnym zákrokom na Juraja Mikúša umožnil Slovensku využiť šancu na obrovský úspech ešte v riadnom čase. Využili ho, lebo v ich tíme žiarili hviezdy i hviezdičky spoločne - skvelý technik Tomáš Tatar, univerzálny borec Mikúš vedno so Šatanom, Handzušom či Chárom. Je to síce hokejová fráza, ale vo štvrtok v Helsinkách si ju osvojili všetci - Slovensko má skvelú hráčsku partiu!



Emil Šatan: Nie som neskromný, no keď bojuje Šatan, sú medaily

Je už na svojom štvrtom alebo piatom šampionáte. Povedal to pre TASR s tým, že si presne nepamätá, lebo bol všelikde, aj na dvoch zimných olympiádach. Emil Šatan patrí ku koloritu vrcholných podujatí, na ktorých sa darí slovenskému hokeju: "A tuším si spomínam, že naposledy som bol na šampionáte v Čechách, a predtým som zažil poslednú medailu v Helsinkách."

Nuž, po deviatich rokoch je opäť pri svojom slávnom synovi na turnaji, kde to "zaváňa" cenným kovom. "Ja nechcem byť neskromný, ale ja hovorím - keď Šatan bojuje na šampionáte, tak potom sú aj nejaké medaily," nadchýnal sa vo štvrtok po tom, ako si v Hartwall Areene so svojím akreditačným "denným pasom" poctivo odsledoval aj druhé helsinské štvrťfinále medzi Fínskom a USA.

Miroslav Šatan je na svojom desiatom šampionáte a je najväčším reprezentačným príkladom svojej éry. Hoci slovenský hokej ako kapitán doviedol k trom medailám každého lesku, neodmietol prísť ani v ére, keď k úspechu bolo veľmi ďaleko.

V Kolíne 2010 dokonca prišiel počas šampionátu do tímu bez väčších mien a s malými ambíciami. Vlani bol jedným z aktérov bratislavského sklamania, napriek tomu je na MS opäť, v úctyhodnom veku 37 rokov. Jeho otec tvrdí: "Ja nehovorím, že som mal na neho vplyv teraz, ale mal som na neho vplyv na začiatku jeho kariéry. Vtedy som mu vysvetľoval, čo je reprezentácia a že reprezentačný dres si treba vážiť. Že treba za Slovensko bojovať a treba ho zviditeľniť, lebo táto malá krajina potrebuje úspech."