Ruhpolding 18. januára (TASR) - Piate kolo Svetového pohára biatlonistov v nemeckom Ruhpoldingu slovenskému kvartetu mužov opäť v štafetách nedoprialo umiestenie v top desiatke. Potrebovali by ho ako soľ, pretože v tejto sezóne sa zatiaľ po 15., 11. a teraz 13. mieste ťažko môžu niečím pochváliť.

V štafetách platí základná poučka, ak sa strieľa tak, že sa beží trestný okruh, je po paráde, a potom je to už len boj o zadné umiestenia. V každých pretekoch sezóny, či už v Hochfilzene, Oberhofe alebo Ruhpoldingu museli muži bežať trestný okruh, v Oberhofe sa mu nevyhli Šima a Kazár, v Hochfilzene Šimon Bartko, teraz v Ruhpoldingu Martin Otčenáš. Na druhej strane práve v Hochfilzene zastrieľal Otčenáš absolútne čisto. Pri streleckej vizitke každého slovenského muža sa ťažko hľadá logika, raz je to takmer bravúrne, približujúce sa svetovej špičke, druhý raz zasa neprijateľné, spomaľujúce, až deprimujúce.

Slovenský biatlon nemá na výber, v štafetách sa vystriedalo v troch pretekoch päť mien. Zdá sa, že práve zostava s jednotlivými úsekmi pre Šimu, Kazára, Hasillu a Otčenáša sa ukazuje pred marcovými MS v Östersunde najlepšie, v rovnakom zložení nastúpili v Oberhofe i Ruhpoldingu a niečo meniť by nebolo žiadúce.

Strelecký tréner Tomáš Kos síce upozorňuje že do MS je ešte ďaleko, ale veľa možností na zmenu nevzniká. "Skúšame to, momentálne je to asi optimálna zostava, ale čo bude na svetovom šampionáte ešte nemôžem povedať. My nemáme veľa na výber, nejako ešte môžeme jednotlivé úseky kombinovať, ale zatiaľ by mala táto štvorica vytvoriť štandardnú zostavu."

Na jednotlivých úsekoch sa už každý jeden dosť udomácnil. Tomáš Hasilla sa dobre cíti práve na zaužívanom treťom úseku: "Zostavu sme skúšali, v Oberhofe sme prišli o ôsme miesto aj mojím pričinením, keď som dvakrát padol. Vyzerá to však tak, že táto skladba je najprijateľnejšia. Škoda, že to teraz úplne nevyšlo, ak áno, už by to bolo asi konečné. Môže sa však ešte niečo zmeniť, ak niekto ochorie, alebo zaúraduje iná náhoda."

Pre Tomáša Hasillu je tretí úsek vyhovujúci. "Behajú na ňom buď super bežci, no zároveň aj slepci, čo nevedia triafať, alebo nastúpi najslabší článok zo štvorice. Stáva sa však, že to niekto, ako trebárs Nóri, prehodí. Matematicky povedané, zo 60 percent na ňom štartujú najslabší, pre mňa vzniká úloha urobiť čo najväčší progres v umiestení a popreskakovať niektoré štafety. Ja mám tento úsek najradšej, je bez extrémnej zodpovednosti, pretože si myslím, že prvý a posledný úsek je ešte viac dôležitý. Je to však vždy voľba trénera, koho a prečo na jednotlivý úsek nasadí."

Aj Matej Kazár sa na druhom úseku cíti komfortne, ako doma v kuchyni. "Mišo perfektne zvláda svoju úlohu na prvom úseku, udržať sa v skupine. My ďalší potom môžeme robiť na ďalších úsekoch. Ja by som možno bral tretí, predtým som však behával druhý, kde sa nasadzujú spolu so štvrtým úsekom najrýchlejší. Je to o poriadnej nakladačke v behu a aj o kompetencii trénera, my mu do toho vôbec nehovoríme. U nás sa napríklad od leta už pripravoval Michal Šima na prvý úsek a mne vyčlenili druhý. Ja som spokojný, keď to zvládam tak ako tu v Ruhpoldingu, druhý úsek mi sedí."

Na Michalovi Šimovi veľa na prvom úseku záleží. "Tréner od nás chce, aby bola čo najskôr do MS štafeta poskladaná. Repete nám po Oberhofe príliš nevyšlo a možno dôjde aj k nejakej zmene. Ja som predtým štafetu rozbiehal raz v juniorke, vlani v Oberhofe a teraz dvakrát za sebou, táto úloha sa mi celkom páči. Tlak nie je malý, na plnej strelnici sa ťažšie mieri. Je to aj o zodpovednosti, aby ste sa nesplašili, pretože ak sa naberie veľká strata, už sa ťažšie rozbieha."

/vyslaný redaktor TASR dd/