Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred deviatimi rokmi síce Slováci neprehrali sedem zápasov v rade až do semifinále, ale v šiestom vystúpení to bola remíza s Čechmi.
Autor TASR
Helsinki 19. mája (TASR) - Pred desiatimi rokmi zažil slovenský hokej najväčší okamih svojej histórie. Mužstvo pod vedením Jána Filca získalo zlaté medaily na MS v Göteborgu.
V sobotu večer ešte nebolo jasné, či charizmatická partia majstra Vladimíra Vůjteka dokáže to isté, ale v jednom už zlatý šampionát prekonala - Šatan, Handzuš, Chára, Kopecký a spol. vyhrali sedem zápasov v rade, čo sa nepodarilo ani Bondrovi, Pálffymu, Višňovskému a spol. pričom "spol." zosobňovali najmä Šatan a Handzuš v najlepších rokoch. Teraz na "staré kolená" doviedli omladený tím k rovnej sedmičke víťazstiev a to dokonca v riadnom čase.
Aj pred deviatimi rokmi zažil slovenský hokej hviezdny okamih a postupne sa zdalo, že posledný na dlhý čas. A po vlaňajších nevydarených domácich MS to vyzeralo nie na roky, ale na desaťročia. Lenže partia "starých mazákov" nadviazala na bronzové Helsinki medailou ešte väčšej hodnoty - v Helsinkách. Miroslav Šatan získal štvrtý cenný kov, Michal Handzuš tretí a Zdeno Chára s Brankom Radijovevičom druhý.
Všetci ostatní v tíme majú prvú medailu. Nečakanú. Hoci... Keď TASR Handzušovi v závere bojov v základnej skupine nadhodila, že Baltské more priťahuje slovenské úspechy, jeden z kultových mužov slovenského hokeja sa len usmial: "To bude len náhoda..." V sobotu sa už nahlas smial. Napriek únave a uboleniu z nedoliečeného zranenia mal skvelú náladu.
Ale skutočne - slovenský hokej pri Baltiku nikdy nevyšiel naprázdno. Tieto destinácie akoby priťahovali úspechy - strieborný Petrohrad 2000, zlatý Göteborg 2002, bronzové Helsinki 2003, pridelenie historickej organizácie MS Slovensku v roku 2006 v Rige a teraz opäť medaila v Helsinkách. V novej ére sa až doteraz žiadny iný zo šampionátov nehral nad úrovňou tohto mora.
"Opäť sa ukázalo, čo dokáže silný kolektív. Áno, sú v ňom aj individuality, ale vždy potiahne niekto iný, nie je to o jednom hráčovi. Tentoraz rozhodol Šarky. Ale dreli všetci a určite sa nedá nikto vyzdvihnúť nad ostatných," zdôraznil pre TASR center prvého útoku. No predsa je Handzuš na 76. MS stelesnením slovenského hokejového úspechu. "Handzmuž" úspechu, lebo nastúpil len v zápasoch, v ktorých Slovensko vyhralo.
A aj vďaka tomu terajšie slovenské Helsinki prekonali tie staré nielen v lesku kovu, ale aj v slovenskom rekorde v počte sériových víťazstiev na MS. Pred deviatimi rokmi síce Slováci neprehrali sedem zápasov v rade až do semifinále, ale v šiestom vystúpení to bola remíza s Čechmi 3:3. Práve sobotňajší triumf v semifinále nad Českom je rozdielový. Mohlo by sa namietať, že vtedy ešte nebolo pravidlo o predĺžení a nájazdoch, ale aj tak - minimálne to je rekord v šnúre víťazstiev v riadnom čase.
Všetky bilancie a štatistiky mohli dostať nový rozmer v nedeľu večer. Na finálový zápas mužstvo nemohlo počítať s obrancom Tomášom Starostom a samotný Handzuš s boľavou nohou chodil proti Čechom v závere zápasu len na bleskové striedania: "Všetci máme nejaké zranenia, nie som jediný. Ale už je iba jeden zápas do konca sezóny, už to všetci vydržíme. Dáme do toho všetko. Budeme sa samozrejme snažiť hrať našu hru, teda vychádzať zozadu a počkáme si na príležitosti. Rusi sú veľký favorit, veľké mužstvo, valcujú, ale každý zápas je iný..."
V sobotu večer ešte nebolo jasné, či charizmatická partia majstra Vladimíra Vůjteka dokáže to isté, ale v jednom už zlatý šampionát prekonala - Šatan, Handzuš, Chára, Kopecký a spol. vyhrali sedem zápasov v rade, čo sa nepodarilo ani Bondrovi, Pálffymu, Višňovskému a spol. pričom "spol." zosobňovali najmä Šatan a Handzuš v najlepších rokoch. Teraz na "staré kolená" doviedli omladený tím k rovnej sedmičke víťazstiev a to dokonca v riadnom čase.
Aj pred deviatimi rokmi zažil slovenský hokej hviezdny okamih a postupne sa zdalo, že posledný na dlhý čas. A po vlaňajších nevydarených domácich MS to vyzeralo nie na roky, ale na desaťročia. Lenže partia "starých mazákov" nadviazala na bronzové Helsinki medailou ešte väčšej hodnoty - v Helsinkách. Miroslav Šatan získal štvrtý cenný kov, Michal Handzuš tretí a Zdeno Chára s Brankom Radijovevičom druhý.
Všetci ostatní v tíme majú prvú medailu. Nečakanú. Hoci... Keď TASR Handzušovi v závere bojov v základnej skupine nadhodila, že Baltské more priťahuje slovenské úspechy, jeden z kultových mužov slovenského hokeja sa len usmial: "To bude len náhoda..." V sobotu sa už nahlas smial. Napriek únave a uboleniu z nedoliečeného zranenia mal skvelú náladu.
Ale skutočne - slovenský hokej pri Baltiku nikdy nevyšiel naprázdno. Tieto destinácie akoby priťahovali úspechy - strieborný Petrohrad 2000, zlatý Göteborg 2002, bronzové Helsinki 2003, pridelenie historickej organizácie MS Slovensku v roku 2006 v Rige a teraz opäť medaila v Helsinkách. V novej ére sa až doteraz žiadny iný zo šampionátov nehral nad úrovňou tohto mora.
"Opäť sa ukázalo, čo dokáže silný kolektív. Áno, sú v ňom aj individuality, ale vždy potiahne niekto iný, nie je to o jednom hráčovi. Tentoraz rozhodol Šarky. Ale dreli všetci a určite sa nedá nikto vyzdvihnúť nad ostatných," zdôraznil pre TASR center prvého útoku. No predsa je Handzuš na 76. MS stelesnením slovenského hokejového úspechu. "Handzmuž" úspechu, lebo nastúpil len v zápasoch, v ktorých Slovensko vyhralo.
A aj vďaka tomu terajšie slovenské Helsinki prekonali tie staré nielen v lesku kovu, ale aj v slovenskom rekorde v počte sériových víťazstiev na MS. Pred deviatimi rokmi síce Slováci neprehrali sedem zápasov v rade až do semifinále, ale v šiestom vystúpení to bola remíza s Čechmi 3:3. Práve sobotňajší triumf v semifinále nad Českom je rozdielový. Mohlo by sa namietať, že vtedy ešte nebolo pravidlo o predĺžení a nájazdoch, ale aj tak - minimálne to je rekord v šnúre víťazstiev v riadnom čase.
Všetky bilancie a štatistiky mohli dostať nový rozmer v nedeľu večer. Na finálový zápas mužstvo nemohlo počítať s obrancom Tomášom Starostom a samotný Handzuš s boľavou nohou chodil proti Čechom v závere zápasu len na bleskové striedania: "Všetci máme nejaké zranenia, nie som jediný. Ale už je iba jeden zápas do konca sezóny, už to všetci vydržíme. Dáme do toho všetko. Budeme sa samozrejme snažiť hrať našu hru, teda vychádzať zozadu a počkáme si na príležitosti. Rusi sú veľký favorit, veľké mužstvo, valcujú, ale každý zápas je iný..."
