Banská Bystrica 12. marca (TASR) - Na veľa problémov, ktoré vyplývajú zo Zákona o športe, nie je podľa prezidenta Slovenského zväzu biatlonu Tomáša Fuska ľahké odpovedať. Postrehov sa za krátke trvanie tejto právnej normy už nahromadilo dostatok, aby sa riešili v prospech nielen samotného biatlonu, ale aj ďalších športov. "Niektoré vyplývajú zo samotnej podstaty biatlonu a pridali sa aj hlasy ďalších odborníkov, ktoré by pomohli niektoré úskalia zovšeobecniť a pričiniť sa o nápravu," myslí si Tomáš Fusko.

Podľa Tomáša Fuska pri tvorbe rozpočtu a uhrádzaní nákladov na prípravu a súťaží najmä na prelome rokov Zákon o športe vytvára ťažko prekonateľné prekážky, ktoré neumožňujú rešpektovať osobitnú povahu biatlonu. "Nezohľadňuje sa priorita zimy a sezónnosti súťaží. Znenie zákona sa žiada upraviť tak, aby zväzu bola poskytnutá väčšia variabilita pri uskutočňovaní svojich športových priorít v danom roku. Týka sa to aj nepoužitej časti príspevku na príslušný rok v tom, aby ju bolo možné preniesť do nasledujúceho rozpočtového roka. Prispôsobiť rozpočet zväzu novým podmienkam je nevykonateľné a neumožňuje zohľadniť osobitnú povahu nášho športu. A to v celom spektre, od infraštruktúry cez podporu štátnej reprezentácie, talentovanej mládeže, cez prípravu športových odborníkov, až po rozširovanie členskej základne," zdôraznil pre TASR Fusko.

Tvrdá kritika padla na rozdeľovanie financií. "S výpočtom príspevku podľa strašne komplikovaného vzorca niektoré zväzy zámerne manipulujú a ministerstvo nekontroluje správnosť vstupných údajov, ktoré boli podkladom pre výpočet výšky príspevku," odhaľuje úskalia: "Podklady dodávajú samotné národné športové zväzy a existujú vážne pochybnosti o ich správnosti, najmä čo sa týka údajov o počte aktívnych športovcov. Stačí sa pozrieť na webovú stránku MŠVVaŠ. Nedodržujú sa pravidlá vyváženosti medzi letnými a zimnými odvetviami športov, medzi kategóriami mužov a žien, spochybniť možno aj údaje o počte príležitostí na dosiahnutie výsledkov, napríklad pri špecifickom tenise, aj výsledky samotné a počet započítaní jedného výsledku pri súťažiach družstiev alebo štafiet. Vytráca sa aj transparentnosť, pretože len málo špecialistov dokáže vzorec vyrátať."

V samotnom zákone brzdia rozvoj aj ďalšie nezrovnalosti. Tomáš Fusko uviedol jeden z ďalších. "Trebárs rozpor, ktorý definuje príspevok uznanému športu a podľa ktorého sa príspevok vypočítava podľa vzorca bez výnimky. Podľa iného znenia paragrafu Zákona o športe je pre futbal a ľadový hokej príspevok uznaný pevným percentuálnym podielom, čo je v rozpore s jeho definíciou i pôvodnou filozofiou Zákona o športe."

Podľa Fuska Slovenský zväz biatlonu najlepšie vie ako použiť prostriedky, kedy dať viac na mládež a kedy na reprezentáciu. "Je zarážajúce, že po tej nekonečnej byrokracii pri získavaní príspevku, aby nás vôbec za šport uznali, nám ešte diktujú, kam nasmerovať prostriedky. MŠVVaŠ nám určuje ako ich máme použiť, či už pre kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov, na rozvoj talentovaných športovcov, reprezentáciu, alebo výdavky na správu a prevádzku. Zoberte si napríklad takúto anomáliu, na jednej strane nám určujú príspevok, ktorý má byť odmenou za naše výsledky a na druhej nám diktujú ako ho máme použiť. Pripomínam len, že zber dát za účelom výpočtu príspevku, má dátum do 30. septembra. Jeho súčasťou sú výsledky na významných súťažiach v kategórii mládeže a kategórii dospelých za predchádzajúce štyri roky, ďalej medzinárodná a domáca popularita športu. Dôležitá je aj veľkosť členskej základne mládeže do veku 18 rokov, po novele do 23 rokov, ktorú SZB a jeho kluby dokázali svojím športom osloviť a získať tým aktívnych športovcov."

Pavučina byrokracie sa dotýka podľa prezidenta SZB viacerých absurdít: "Stálo nás veľa námahy, aby sme dokázali svoju spôsobilosť prijať dotáciu od štátu. A pritom sa nikde nezohľadňuje, že biatlon je jediný zimný šport, ktorý funguje na báze normálnej štruktúry existencie klubov bez pomocných barlí, aké často pod finančným tlakom poskytujú rodičia."