Bratislava 12. marca (TASR) - Predseda Slovenského stolnotenisového zväzu (SSTZ) Zdeno Kríž si myslí, že v Zákone o športe i po novelizácii prevažujú negatíva nad pozitívami. Zväz cíti väčšie administratívne zaťaženie, zviazané ruky a v konečnom dôsledku menej peňazí na skutočnú prácu. Aj keď priznáva, že zákon bol potrebný a má svoje plusy, je presvedčený, že potrebuje ďalšiu novelizáciu, hlavne v otázke vzorca na prerozdeľovanie financií a systému výpočtu popularity. "Nám zákon zďaleka nepomohol tak, ako sa to prezentuje na verejnosti" zdôraznil v rozhovore pre TASR.

"Zákon o športe bol potrebný, predchádzala mu pomerne dlhá diskusia a mal výborný PR v médiách. Avšak väčšina pripomienok a návrhov od menších a úspešných zväzov sa nebrala do úvahy. Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe zákona hrali predstavitelia futbalu, hokeja, tenisu a ešte siedmich ďalších takzvane veľkých športov. Výsledok je, že zákon zďaleka nie je taký ideálny a dobrý, ako ho jeho tvorcovia prezentovali a neustále aj prezentujú verejnosti, a už vôbec nie taký, aký väčšina zväzov očakávala," uviedol. Za veľké plus považuje fakt, že štát sa po viac ako 15 rokoch rozhodol pridať peniaze na šport a bude ich zvyšovať štyri roky. "Ďalší prínos je napríklad to, že dobrovoľníci môžu byť oceňovaní do 500 eur bez zdanenia, je to zjednodušenie ocenenia ich práce. Pozitíva sú aj ohľadne zabezpečenia sociálnych istôt pre športovcov."

Za hlavné negatívum považuje vzorec na výpočet prerozdelenia peňazí medzi jednotlivé športy. "Nie je spravodlivý a jeho filozofia je veľmi pochybná - úspech krát popularita plus členská základňa do 23 rokov. To spochybňuje väčšina zväzov. Druhý problém sú výpočty parametrov, ktoré vstupujú do vzorca. Povedal by som, že boli spracované účelovo. Rozdelenie financií, ako to garantuje zákon, nie je spravodlivé pre väčšinu športových zväzov, teda ani pre stolný tenis."

Zákon mal priniesť do športu viac peňazí aj z podnikateľského prostredia. Podľa Kríža sa však zmeny vôbec neodzrkadlili na väčšom záujme sponzorov a daňové úpravy nie sú dostatočne motivujúce pre investorov. Chybou je najmä vypustenie takzvaného superodpočtu. "Bol pôvodne plánovaný a mohol by podnikateľské prostredie viac motivovať. Podľa neho by si mohli sponzori zaujímavú časť nákladov odpočítať. Žiaľ, neprešlo to a zdôvodňovalo sa to tým, že by sa systém mohol zneužívať." Reálne chýbajú aj športové poukazy pre mládež, cez ktoré by si jednotlivé kluby mohli sami zháňať financie. "V zákone sa o nich píše, ale prvý ani druhý rok sa nerealizovali, lebo nie sú kryté peniazmi a nevyzerá to tak, že budú aktuálne. Ak by sa to naplnilo, kluby by si k sebe stiahli viac mládeže na športovanie a zároveň by si zarobili."

Veľkým problémom pre športové zväzy je nárast finančných i časových nárokov na administratívu v snahe o čo najväčšiu transparentnosť. Zväzy sú povinné dokladovať narábanie s finančnými prostriedkami a priebežne ich zverejňovať. "Vyžaduje si to veľké náklady. Veľké zväzy, ktorým sa podstatne zvýšil rozpočet, si na to zobrali nových ľudí. Menšie, ktoré majú jedného, alebo len pol pracovníka, na to peniaze nemajú. Navyše, plánovaný informačný systém zatiaľ nefunguje. Zväzom podľa nového zákona vznikli aj ďalšie administratívne povinnosti, ktoré predtým nevykonávali a ktoré stoja peniaze," uviedol Kríž, dlhoročný športový funkcionár a v súčasnosti aj viceprezident Slovenského olympijského výboru.

Kľúčovú nespravodlivosť ale vidí v spomínanom vzorci. "Vďaka nemu sa niektorým zväzom zvýšil rozpočet o milióny a niektorým vôbec, alebo len o drobné." Jeden vzorec totiž podľa neho nemôže obsiahnuť rôznorodosť všetkých športových odvetví: "Je scestné si to myslieť. Nedajú sa skĺbiť kolektívne a individuálne športy, olympijské a neolympijské. Navyše v ňom spojili exaktné veličiny so subjektívnou popularitou. Napr. medzinárodná popularita sa vypočítala zo sledovanosti športov v 35 krajinách sveta. Ale boli vybrané len tie krajiny, v ktorých sa prieskum popularity vykonal 'peoplemetrami'. Zároveň sa sledoval čas, počas ktorého diváci sledovali šport, ale nie celkový čas vysielania športu. Je potrebné tiež dodať, že medzinárodná popularita sa pôvodne vypočítavala len z jednej časti sveta, väčšinou zo severnej pologule, čo bolo neobjektívne. V druhej fáze sa začali brať do úvahy sledovania na internete a domáci prieskum verejnej mienky. Veľmi dobrý úspech športu môže úplne znehodnotiť nízka popularita. To je kľúčová výhrada zväzov."

Šéf zväzu predostrel aj vlastný návrh. Popularita by sa odvodzovala z počtu členských krajín vo svetovej federácii, z počtu športujúcich na svete, na Slovensku, z počtu klubov a z počtu súťaží. "Potom by sa k tomu možno mohla prirátať aj internetová sledovanosť a prieskum verejnej mienky v SR. Toto by sa dalo relatívne presne zmerať. Tu vidíme najväčšiu slabinu vzorca, ktorý je výhodný možno pre desať zväzov."

Kríž zdôraznil poukazuje na fakt, že peniaze sa aj tak nerozdeľujú presne podľa výsledkov z neho plynúcich, existujú totiž obmedzenia. "Prirobili sa takzvané 'brzdy', ktoré hovoria, že sa rozpočet môže zvýšiť najviac o 25 percent a znížiť o 10 percent oproti predchádzajúcemu roku. Iba vďaka tomu niektoré zväzy úplne neskolabovali."

Kritike podrobil aj novelu. Tá podľa neho ide proti pôvodnej filozofii Zákona o športe, keďže zväzom určuje koľko prostriedkov majú na čo použiť. "Úradníci určili rovnaké percentá pre všetky športy, ale je rozdiel, či máte niekoľkomiliónový rozpočet, alebo 50.000 eur. V každom športe je to ináč a aj v tom jednom sú každý rok iné priority." Ako ukážku použil situáciu, keď sú jeden rok MS na Novom Zélande a druhý v Budapešti. "Určili, že treba nezmyselne rozdeliť 15 percent na mládež podľa počtu členov do 23 rokov a 20 percent na rozvoj talentov. Namiesto toho mali nechať na zväz, nech rozdelí celých 35 percent podľa vlastných kritérií. Ďalej 15 percent na sekretariát. Keď majú futbal, tenis či hokej saturované rozpočty, tak im to stačí. Ale keď niekto dostane iba niekoľko desiatok tisíc, tak nie. Nebudú mať ľudí, ktorí by zabezpečili súťaže. Zodpovednosť majú zväzy, úradníci určili percentá..."

Kríž uviedol, že v praxi to znamená, že SSTZ má na priame použitie menej peňazí, ako pred zavedením zákona. "Za dva roky sa nám zvýšil rozpočet zhruba o 108.000 eur, čo je približne 20 percent. Na prvý pohľad to vyzerá dobre, v skutočnosti to tak nie je. K predchádzajúcemu rozpočtu sme dostali v minulosti 20.000 eur na podporu významných podujatí na Slovensku, tie sú zrušené. Zákon určil, že konferencia SSTZ musí byť každý rok, my sme ju mali každé dva, takže pribudli náklady vo výške cca 5000 eur, musíme robiť audit - 1500 eur, musíme zaplatiť kontrolóra - zhruba 3000 eur, nového pracovníka, ktorý napĺňa informačný systém - 10.000 eur. Čo je kľúčové, musíme rozdeliť tých 91.000 € medzi všetky kluby podľa členov do 23 rokov. To znamená, že peniaze rozdrobíme zhruba medzi 700 klubov a na jedného hráča príde asi 21 eur. A to už nehovorím o administratívnej náročnosti zasielania a zúčtovávania dotácie. Ak má nejaký klub z 8. ligy troch mladých hráčov, dostane 60 eur a to mu nijako nepomôže. Tie peniaze sa rozplynú a neprinesú žiadny významný efekt. Keď to všetko odrátam, tak máme na skutočnú prácu zväzu menej peňazí, ako sme mali pred dvoma rokmi," vyčíslil.

SSTZ aj preto na januárovom Výkonnom výbore neschválil rozpočet. Ďalší návrh bude v marci. "Máme s tým veľký problém, vzhľadom na tieto percentá nevieme spraviť reálny rozpočet." Vedenie zväzu preto volá po ďalšej novelizácii zákona. "To, že nie je dobrý, nehovoríme iba my zväzy, ale povedala to aj novo konštituovaná Rada ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR pre šport, ktorá sa jednoznačne zhodla na tom, že zákon má vážne nedostatky a treba ho podstatne novelizovať. To už je silný argument," dodal.