Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za 25 rokov samostatnosti sa Slovenský olympijský výbor môže pochváliť ziskom 33 olympijských medailí.
Autor TASR
Bratislava 30. decembra (TASR) - Vodný slalomár Michal Martikán si pochvaľuje spoluprácu so Slovenským olympijským výborom, ktorý si v decembri pripomenul 25. výročie svojho vzniku. V čase založenia SOV mal elitný svetový singlkanoista 13 rokov, neskôr sa stal jeho pevnou súčasťou.
"Treba v prvom rade spomenúť, že my sme sa vždy pripravovali mimo diania, dokonca aj mimo Bratislavy. Podpora pri tréningoch či sústredeniach však bola vždy perfektná. Mne ako športovcovi na olympiádach nikdy nič nechýbalo, ale nevidím hlbšie do problémov, ktoré SOV rieši, aby mali športovci čo najlepšie podmienky. Za seba hovorím, že som mal vždy všetko pripravené, takže tam ani nebolo veľa priestoru na zlepšovanie. " povedal pre TASR držiteľ piatich olympijských medailí.
SOV nezačínal na zelenej lúke. Mohol sa oprieť o prácu Olympijskej spoločnosti Slovenska (OSS), ktorá vznikla 6. apríla 1990 pod vedením bývalej úspešnej atlétky Márie Mračnovej. "Ja si myslím, že SOV to zvládol primerane tomu, ako rýchlo do celého diania vhupol. O čo sa mali postarať, teda o športovcov a šírenie olympizmu medzi deti a ostatných športovcov, to podľa mňa zvládol veľmi dobre. Samozrejme, oni najlepšie vedia, čo sa ešte dá vylepšiť a propagovať," poznamenal Martikán, ktorého skúsenosti by SOV mohol v budúcnosti využiť na šírenie olympijských myšlienok. "Ja sa tomu určite nebránim. Pokiaľ bude niekto chcieť, aby som niečo také robil, budem pripravený. Pre mňa je to ale otázka, nad ktorou sa nezamýšľam, pretože chcem ešte športovať."
Za 25 rokov samostatnosti sa SOV môže pochváliť ziskom 33 olympijských medailí. "Vždy môže byť všetko lepšie a naopak. Sme malá krajina, takže keby sme sa porovnali, tak sme na tom veľmi dobre. Len si treba želať, aby to bolo lepšie," uviedol Martikán, ktorý by ešte rád štartoval pod piatimi kruhmi. "Určite by som chcel. Ale viem, že treba ísť krok po kroku a dávať si ciele, ktoré sú bližšie. Ale niekde v diaľke mám víziu štartu na OH v Tokiu v roku 2020."
Jeden z najúspešnejších olympionikov Slovenska i celej histórie však teraz bude držať palce kolegom, ktorých vo februári čaká zimná olympiáda v Pjongčangu. "Môžeme iba odhadovať, aké úspechy tam dosiahneme, ale máme športovcov, ktorí podávajú sľubné výkony smerom k zisku niektorej z medailí. Treba im len držať palce a posielať energiu. Možno sa to zdá niekomu smiešne, ale ak budú ľudia podporovať športovcov aj takto na diaľku, oni sa to skôr či neskôr dozvedia a potom sa im bude lepšie súťažiť," dodal Martikán.
"Treba v prvom rade spomenúť, že my sme sa vždy pripravovali mimo diania, dokonca aj mimo Bratislavy. Podpora pri tréningoch či sústredeniach však bola vždy perfektná. Mne ako športovcovi na olympiádach nikdy nič nechýbalo, ale nevidím hlbšie do problémov, ktoré SOV rieši, aby mali športovci čo najlepšie podmienky. Za seba hovorím, že som mal vždy všetko pripravené, takže tam ani nebolo veľa priestoru na zlepšovanie. " povedal pre TASR držiteľ piatich olympijských medailí.
SOV nezačínal na zelenej lúke. Mohol sa oprieť o prácu Olympijskej spoločnosti Slovenska (OSS), ktorá vznikla 6. apríla 1990 pod vedením bývalej úspešnej atlétky Márie Mračnovej. "Ja si myslím, že SOV to zvládol primerane tomu, ako rýchlo do celého diania vhupol. O čo sa mali postarať, teda o športovcov a šírenie olympizmu medzi deti a ostatných športovcov, to podľa mňa zvládol veľmi dobre. Samozrejme, oni najlepšie vedia, čo sa ešte dá vylepšiť a propagovať," poznamenal Martikán, ktorého skúsenosti by SOV mohol v budúcnosti využiť na šírenie olympijských myšlienok. "Ja sa tomu určite nebránim. Pokiaľ bude niekto chcieť, aby som niečo také robil, budem pripravený. Pre mňa je to ale otázka, nad ktorou sa nezamýšľam, pretože chcem ešte športovať."
Za 25 rokov samostatnosti sa SOV môže pochváliť ziskom 33 olympijských medailí. "Vždy môže byť všetko lepšie a naopak. Sme malá krajina, takže keby sme sa porovnali, tak sme na tom veľmi dobre. Len si treba želať, aby to bolo lepšie," uviedol Martikán, ktorý by ešte rád štartoval pod piatimi kruhmi. "Určite by som chcel. Ale viem, že treba ísť krok po kroku a dávať si ciele, ktoré sú bližšie. Ale niekde v diaľke mám víziu štartu na OH v Tokiu v roku 2020."
Jeden z najúspešnejších olympionikov Slovenska i celej histórie však teraz bude držať palce kolegom, ktorých vo februári čaká zimná olympiáda v Pjongčangu. "Môžeme iba odhadovať, aké úspechy tam dosiahneme, ale máme športovcov, ktorí podávajú sľubné výkony smerom k zisku niektorej z medailí. Treba im len držať palce a posielať energiu. Možno sa to zdá niekomu smiešne, ale ak budú ľudia podporovať športovcov aj takto na diaľku, oni sa to skôr či neskôr dozvedia a potom sa im bude lepšie súťažiť," dodal Martikán.
