Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V trojkráľovom vyvrcholení zvíťazil s výrazným náskokom 20,3 bodu pred Nórom Mariusom Lindvikom, ktorý po operácii čeľuste vynechal súťaže v Garmisch-Partenkirchene a Innsbrucku.
Autor TASR
,aktualizované Bischofshofen 6. januára (TASR) - Poľský skokan na lyžiach Kamil Stoch sa stal tretíkrát v kariére celkovým víťazom Turné štyroch mostíkov. Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka triumfu na záverečnom podujatí v rakúskom Bischofshofene.
V trojkráľovom vyvrcholení zvíťazil s výrazným náskokom 20,3 bodu pred Nórom Mariusom Lindvikom, ktorý po operácii čeľuste vynechal súťaže v Garmisch-Partenkirchene a Innsbrucku. Tretí skončil Nemec Karl Geiger.
Stoch na Turné nadviazal na celkové triumfy z rokov 2018 i 2017 a v historických tabuľkách je už na treťom mieste spoločne s Helmutom Recknagelom z bývalej NDR a Nórom Björnom Wirkolom. Rekordérom je s piatimi titulmi Fín Janne Ahonen, Nemec Jens Weissflog má na konte štyri prvenstvá. Stoch predviedol na nemeckých a rakúskych mostíkoch najvyrovnanejšie výkony. V Oberstdorfe bol druhý, v Garmisch-Partenkirchene štvrtý. Po triumfe v Innsbrucku sa vyhupol na čelo priebežnej klasifikácie a šancu stať sa trojnásobným šampiónom Turné už z rúk nepustil.
V 1. kole v Bischofshofene zaletel Stoch do vzdialenosti 139 m a od rozhodcov dostal vysokú známku 150,9 bodu. Pred druhým Nemcom Karlom Geigerom mal v priebežnom hodnotení Turné už 32-bodový náskok. V druhom kole pristál Stoch na značke 140 m a pripísal si na konto 38. individuálny triumf vo Svetovom pohári. V konečnom hodnotení Turné predstihol Geigera o 48,1 bodu. "Je to pre mňa veľmi emotívne víťazstvo. Skokanský šport si teraz naozaj užívam, je to pre mňa zábava. Veľkú zásluhu na mojom triumfe má celý poľský tím, všetci odviedli skvelú robotu. Dúfam, že mi forma vydrží počas celej sezóny. Určite zorganizujeme nejakú oslavu, no bude malá, pretože už počas víkendu nás čakajú ďalšie preteky Svetového pohára v Titisee-Neustadt," uviedol Stoch pre rakúsku televíziu ORF.
Pred štartom prestížneho podujatia v Oberstdorfe pritom reálne hrozilo, že Stoch, obhajca prvenstva Dawid Kubacki ani ich tímoví kolegovia sa nebudú môcť zúčastniť na Turné. Miestne orgány totiž uvalili na poľskú reprezentáciu povinnú karanténu pre pozitívny test Klemensa Muraňku. Na základe ďalších negatívnych testov však napokon Poliakov pustili na štart.
Pozíciu lídra celkového poradia SP si udržal Nór Halvor Egner Granerud, ktorý pred Turné vyhral päť súťaži za sebou, na úvodnom vrchole sezóny však nepotvrdil úlohu favorita. V Bischofshofene sa ani nezmestil do elitnej desiatky rovnako ako Kubacki, ktorý vyhral novorošnú súťaž v Ga-Pa. V konečnom poradí Turné obsadil Granerud štvrté miesto.
V trojkráľovom vyvrcholení zvíťazil s výrazným náskokom 20,3 bodu pred Nórom Mariusom Lindvikom, ktorý po operácii čeľuste vynechal súťaže v Garmisch-Partenkirchene a Innsbrucku. Tretí skončil Nemec Karl Geiger.
Stoch na Turné nadviazal na celkové triumfy z rokov 2018 i 2017 a v historických tabuľkách je už na treťom mieste spoločne s Helmutom Recknagelom z bývalej NDR a Nórom Björnom Wirkolom. Rekordérom je s piatimi titulmi Fín Janne Ahonen, Nemec Jens Weissflog má na konte štyri prvenstvá. Stoch predviedol na nemeckých a rakúskych mostíkoch najvyrovnanejšie výkony. V Oberstdorfe bol druhý, v Garmisch-Partenkirchene štvrtý. Po triumfe v Innsbrucku sa vyhupol na čelo priebežnej klasifikácie a šancu stať sa trojnásobným šampiónom Turné už z rúk nepustil.
V 1. kole v Bischofshofene zaletel Stoch do vzdialenosti 139 m a od rozhodcov dostal vysokú známku 150,9 bodu. Pred druhým Nemcom Karlom Geigerom mal v priebežnom hodnotení Turné už 32-bodový náskok. V druhom kole pristál Stoch na značke 140 m a pripísal si na konto 38. individuálny triumf vo Svetovom pohári. V konečnom hodnotení Turné predstihol Geigera o 48,1 bodu. "Je to pre mňa veľmi emotívne víťazstvo. Skokanský šport si teraz naozaj užívam, je to pre mňa zábava. Veľkú zásluhu na mojom triumfe má celý poľský tím, všetci odviedli skvelú robotu. Dúfam, že mi forma vydrží počas celej sezóny. Určite zorganizujeme nejakú oslavu, no bude malá, pretože už počas víkendu nás čakajú ďalšie preteky Svetového pohára v Titisee-Neustadt," uviedol Stoch pre rakúsku televíziu ORF.
Pred štartom prestížneho podujatia v Oberstdorfe pritom reálne hrozilo, že Stoch, obhajca prvenstva Dawid Kubacki ani ich tímoví kolegovia sa nebudú môcť zúčastniť na Turné. Miestne orgány totiž uvalili na poľskú reprezentáciu povinnú karanténu pre pozitívny test Klemensa Muraňku. Na základe ďalších negatívnych testov však napokon Poliakov pustili na štart.
Pozíciu lídra celkového poradia SP si udržal Nór Halvor Egner Granerud, ktorý pred Turné vyhral päť súťaži za sebou, na úvodnom vrchole sezóny však nepotvrdil úlohu favorita. V Bischofshofene sa ani nezmestil do elitnej desiatky rovnako ako Kubacki, ktorý vyhral novorošnú súťaž v Ga-Pa. V konečnom poradí Turné obsadil Granerud štvrté miesto.
Výsledky štvrtého podujatia Turné štyroch mostíkov v Bischofshofene:
1. Kamil Stoch (Poľ.) 300,7 b. (139,0+140,0 m),
2. Marius Lindvik (Nór.) 280,4 (137,0+140,5),
3. Karl Geiger (Nem.) 277,3 (138,0+133,5),
4. Stefan Kraft (Rak.) 275,9 (132,0+137,0),
5. Robert Johansson (Nór.) 274,8 (130,5+139,0),
6. Michael Hayböck (Rak.) 274,6 (133,5+137,5),
7. Piotr Zyla (Poľ.) 273,9 (134,0+136,5),
8. Andrzej Stekala (Poľ.) 272,2 (135,0+133,0),
9. Jukija Sato (Jap.N) 270,5 (133,0+135,0),
10. Daniel Huber (Rak.) 268,9 (134,0+132,5)
Konečné poradie Turné po štyroch častiach:
1. Stoch 1110,6 b.,
2. Geiger 1062,5,
3. Dawid Kubacki (Poľ.) 1057,8,
4. Halvor Egner Granerud (Nór.) 1057,4,
5. Zyla 1037,2,
6. Rjoju Kobajaši (Jap.) a Stekala 1032,5,
8. Kraft 1019,1,
9. Peter Prevc (Slov.) 1018,0,
10. Huber 1014,7
Celkové poradie SP (po 11 súťažiach):
1. Granerud (Nór.) 768,
2. Markus Eisenbichler (Nem.) 584,
3. Stoch 508,
4. Kubacki 397,
5. Zyla 394,
6. Geiger 361
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
1. Kamil Stoch (Poľ.) 300,7 b. (139,0+140,0 m),
2. Marius Lindvik (Nór.) 280,4 (137,0+140,5),
3. Karl Geiger (Nem.) 277,3 (138,0+133,5),
4. Stefan Kraft (Rak.) 275,9 (132,0+137,0),
5. Robert Johansson (Nór.) 274,8 (130,5+139,0),
6. Michael Hayböck (Rak.) 274,6 (133,5+137,5),
7. Piotr Zyla (Poľ.) 273,9 (134,0+136,5),
8. Andrzej Stekala (Poľ.) 272,2 (135,0+133,0),
9. Jukija Sato (Jap.N) 270,5 (133,0+135,0),
10. Daniel Huber (Rak.) 268,9 (134,0+132,5)
Konečné poradie Turné po štyroch častiach:
1. Stoch 1110,6 b.,
2. Geiger 1062,5,
3. Dawid Kubacki (Poľ.) 1057,8,
4. Halvor Egner Granerud (Nór.) 1057,4,
5. Zyla 1037,2,
6. Rjoju Kobajaši (Jap.) a Stekala 1032,5,
8. Kraft 1019,1,
9. Peter Prevc (Slov.) 1018,0,
10. Huber 1014,7
Celkové poradie SP (po 11 súťažiach):
1. Granerud (Nór.) 768,
2. Markus Eisenbichler (Nem.) 584,
3. Stoch 508,
4. Kubacki 397,
5. Zyla 394,
6. Geiger 361
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)'
1996/97 Primož Peterka (Slov.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slov.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
