Akadémia TASR
Všetky správy
Súčasťou slávnosti bola premiéra krátkeho filmu o už spomínanom Františkovi Tokárovi, najúspešnejšom slovenskom stolnom tenistom v histórii.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. marca (TASR) – V Slovenskom olympijskom a športovom múzeu slávnostne otvorili výstavu, venovanú 100. výročiu organizovaného stolného tenisu na Slovensku. Na výstave je prezentované množstvo obrazového a audiovizuálneho materiálu, ktorý dokumentuje bohatú históriu stolného tenisu. Na slávnosti sa zúčastnil aj bývalý prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
Na území Slovenska sa stolný tenis rozšíril už v období Rakúsko-Uhorska. Rozvoj nastal po roku 1920, čo súviselo aj so zakladaním prvých klubov v rokoch 1922 – 1926. Boli to prevažne kluby v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Nitre, Banskej Bystrice, Lučenci, Topoľčanoch, Žiline, vo Vysokých Tatrách, ale aj v Nových Zámkoch, Novom Meste nad Váhom, Trnave, Leviciach, či v Detve. V Prahe 22. 10. 1925 vznikla Československá table-tenisová asociácia, ktorej súčasťou bol aj stolný tenis na Slovensku. Československo bolo jednou z deviatich krajín, ktoré založili v r. 1926 Medzinárodnú stolnotenisovú federáciu. Prvé medzinárodné majstrovstvá Slovenska v stolnom tenise sa konali 11. – 18. 12. 1927 v Bratislave. Samostatný Slovenský stolnotenisový zväz (SSTZ) vznikol na mimoriadnej konferencii dňa 23. 10. 1993 v Považskej Bystrici a v tom istom roku sa stal členom ETTU a následne aj ITTF. Za olympijský šport stolný tenis uznali v roku 1977. Po prvýkrát bol zaradený do olympijského programu súťaží na Hrách XXIV. olympiády 1988 v Soule.
"Najúspešnejším obdobím v bohatej histórii stolného tenisu bolo obdobie na prelome 40 a 50-tych rokov, kedy František Tokár získal päť titulov majstra sveta. V sedemdesiatych rokoch zažiarila Alica Grófová, ktorá sa na MS v Sarajeve stala vicemajsterkou sveta v dvojhre,“ pripomenul v príhovore predseda Slovenského stolnotenisového zväzu Anton Hamran a dodal: „Prvú dospelú bronzovú medailu v ére samostatnosti získal slovenský stolný tenis na ME 1994 v Birminghame. Postarala sa o ňu v mixe dvojica Jaromír Truksa – Valentína Popovová. Ďalšie medaily z ME v tejto kategórii priniesli Ľubomír Pištej a Barbora Balážová. Na jeseň minulého roku sa reprezentantky Barbora Balážová a Tatiana Kukuľková vrátili z ME v Linzi so zlatou a bronzovou medailou. Slovenský stolný tenis mal aj po rozdelení svoje zastúpenie na OH. Boli to V. Popová, E. Ódorová, B. Balážová, Ľ. Pištej a Yang Wang. Na Slovensku sa konali s výnimkou MS dospelých a veteránov prakticky všetky významnejšie podujatia. Boli to MS juniorov, ME dospelých, ME veteránov, štyrikrát MEJ a v tomto roku doplníme plejádu podujatí o ME do 21 rokov. Storočnicu stolného tenisu zavŕšime na spoločných oslavách s Českou stolnotenisovou asociáciou v novembri v Prahe.“
Súčasťou slávnosti bola premiéra krátkeho filmu o už spomínanom Františkovi Tokárovi, najúspešnejšom slovenskom stolnom tenistom v histórii. V drese Československa dokázal získať päť titulov majstra sveta, dve strieborné a tri bronzové medaily. Súčasne uviedli do Siene slávy stolného tenisu nových členov. Sú to Miroslav Cích, Emília Harvanová-Butzová in memoriam, Irena Mikóciová-Bosá in memoriam a Anna Szabová-Číková.
Na území Slovenska sa stolný tenis rozšíril už v období Rakúsko-Uhorska. Rozvoj nastal po roku 1920, čo súviselo aj so zakladaním prvých klubov v rokoch 1922 – 1926. Boli to prevažne kluby v Bratislave, Košiciach, Piešťanoch, Nitre, Banskej Bystrice, Lučenci, Topoľčanoch, Žiline, vo Vysokých Tatrách, ale aj v Nových Zámkoch, Novom Meste nad Váhom, Trnave, Leviciach, či v Detve. V Prahe 22. 10. 1925 vznikla Československá table-tenisová asociácia, ktorej súčasťou bol aj stolný tenis na Slovensku. Československo bolo jednou z deviatich krajín, ktoré založili v r. 1926 Medzinárodnú stolnotenisovú federáciu. Prvé medzinárodné majstrovstvá Slovenska v stolnom tenise sa konali 11. – 18. 12. 1927 v Bratislave. Samostatný Slovenský stolnotenisový zväz (SSTZ) vznikol na mimoriadnej konferencii dňa 23. 10. 1993 v Považskej Bystrici a v tom istom roku sa stal členom ETTU a následne aj ITTF. Za olympijský šport stolný tenis uznali v roku 1977. Po prvýkrát bol zaradený do olympijského programu súťaží na Hrách XXIV. olympiády 1988 v Soule.
"Najúspešnejším obdobím v bohatej histórii stolného tenisu bolo obdobie na prelome 40 a 50-tych rokov, kedy František Tokár získal päť titulov majstra sveta. V sedemdesiatych rokoch zažiarila Alica Grófová, ktorá sa na MS v Sarajeve stala vicemajsterkou sveta v dvojhre,“ pripomenul v príhovore predseda Slovenského stolnotenisového zväzu Anton Hamran a dodal: „Prvú dospelú bronzovú medailu v ére samostatnosti získal slovenský stolný tenis na ME 1994 v Birminghame. Postarala sa o ňu v mixe dvojica Jaromír Truksa – Valentína Popovová. Ďalšie medaily z ME v tejto kategórii priniesli Ľubomír Pištej a Barbora Balážová. Na jeseň minulého roku sa reprezentantky Barbora Balážová a Tatiana Kukuľková vrátili z ME v Linzi so zlatou a bronzovou medailou. Slovenský stolný tenis mal aj po rozdelení svoje zastúpenie na OH. Boli to V. Popová, E. Ódorová, B. Balážová, Ľ. Pištej a Yang Wang. Na Slovensku sa konali s výnimkou MS dospelých a veteránov prakticky všetky významnejšie podujatia. Boli to MS juniorov, ME dospelých, ME veteránov, štyrikrát MEJ a v tomto roku doplníme plejádu podujatí o ME do 21 rokov. Storočnicu stolného tenisu zavŕšime na spoločných oslavách s Českou stolnotenisovou asociáciou v novembri v Prahe.“
Súčasťou slávnosti bola premiéra krátkeho filmu o už spomínanom Františkovi Tokárovi, najúspešnejšom slovenskom stolnom tenistom v histórii. V drese Československa dokázal získať päť titulov majstra sveta, dve strieborné a tri bronzové medaily. Súčasne uviedli do Siene slávy stolného tenisu nových členov. Sú to Miroslav Cích, Emília Harvanová-Butzová in memoriam, Irena Mikóciová-Bosá in memoriam a Anna Szabová-Číková.
