Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svojho času nebolo na Slovensku lepšieho futbalistu a mnohí odborníci sa zhodujú, že práve Szilárd Németh bol doteraz posledným ortodoxným útočníkom, ktorého reprezentácia SR vo svojich radoch mala.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 19. november (Teraz.sk) – Škrtel, Hamšík, Ďurica, Kucka alebo Pekarík, Weiss, Hubočan či Kozáčik. To je len niekoľko mien z tých, na ktoré sa dnes hrajú mladí futbalisti pod Tatrami a na ktorých sa chcú v budúcnosti podobať. Lenže nie je to tak dávno, čo dres reprezentácie SR obliekal vynikajúci futbalista Szilárd Németh, ktorého drvivá väčšina odborníkov radí k najlepším útočníkom, akých Slovensko v ére samostatnosti vôbec malo. A práve on bol v uplynulých dňoch hosťom v štúdiu Tablet TV.
Tridsaťdeväťročný rodák z Komárna má za sebou bohatú hráčsku kariéru, počas ktorej postupne obliekal dresy Slovana Bratislava, Sparty Praha, 1. FC Košice, Interu Bratislava, anglického FC Middlesbrough, francúzskeho Štrasbourgu a nemeckého Aachenu.
Krst medzi seniormi zažil v roku 1995 vo hviezdami nabitom tíme bratislavského Slovana, kam ho ako 17-ročného vytiahol vtedajší tréner belasých Dušan Galis. „Odkedy som ako pätnásťročný prišiel do dorastu Slovana, všetko išlo veľmi rýchlo, nestačil som si to ani uvedomovať. Avšak samozrejme, nezabudnem na to, keď som prvýkrát otvorili dvere na kabíne A-tímu. Pociťoval som obrovský rešpekt, veď zrazu som sedel v jednej šatni, dá sa povedať, s najlepšími slovenskými futbalistami. Som veľmi rád, že tam bol vtedy pán tréner Galis, ktorému by som sa ešte aj teraz chcel poďakovať za to, že ma podržal a pomohol mi v mojom futbalovom raste,“ rozhovoril sa Szilárd Németh, ktorý v drese Slovana odohral 61 zápasov a strelil 25 gólov. V roku 1997 však nasledoval pomerne nečakaný prestup do Sparty Praha. Ako si naň spomína? „Bol som mladý a ak mám byť úprimný, prestup do pražského veľkoklubu nebol z mojej vôle. Ja som bol v Slovane spokojný,“ pokračoval.
Pozrite si televíznu debatu so Szilárdom Némethom:
Najkrajšie okamihy kariéry zažil Németh v službách bratislavského klubu z Pasienkov a následne počas päťročného angažmánu v anglickej najvyššej súťaži. „Čo sa týka Interu, krátko predtým, ako som sa preň rozhodol, som mal ponuku aj z maďarského Győru, no chcel som ostať na Slovensku, aby som bol viac na očiach a mal tým pádom aj bližšie do reprezentácie. Okrem toho som mal záujem zotrvať vo viac-menej známom prostredí, keďže pár týždňov predtým ma ešte ako hráča Košíc trápili problémy so štítnou žľazou a sám som nevedel, ako sa mi podarí po polročnej pauze opäť plnohodnotne vrátiť do futbalového kolotoča. Keď sa na to pozerám teraz, s odstupom času, myslím si, že akceptovať ponuku žlto-čiernych bolo z mojej strany veľmi dobré rozhodnutie,“ zamyslel sa Szilárd Németh, ktorý sa v nasledujúcich dvoch sezónach tešil s Interom z dvoch majstrovských titulov i dvoch triumfov v Slovenskom pohári a aby toho nebolo málo, v jeho drese sa dvakrát stal i najlepším kanonierom našej najvyššej súťaže.
Po spomínaných mimoriadne úspešných ročníkoch na prelome tisícročí bolo každému, kto sa futbalu čo i len trochu rozumel, nad slnko jasné, že Németh prerástol slovenskú ligu a je len otázkou času, kedy odíde do zahraničia. Ponuka nedala na seba dlho čakať a „Szili“, ako ho všetci prezývali, podpísal v roku 2001 päťročný kontrakt s vtedy popredným anglickým klubom FC Middlesbrough. „Začiatky boli veľmi ťažké. Do klubu si ma vybrali známi tréneri Terry Venables s Bryanom Robsonom, no tých krátko po mojom príchode vystriedal Steve McLaren, ktorý ma nepoznal. Okrem toho som hneď v prvý týždeň musel podstúpiť operáciu slabín a na dva mesiace som vypadol z hry. Potom som o svoje miesto musel veľmi tvrdo bojovať, čo sa mi podľa mňa podarilo. Veď napokon za tri roky neostal v mužstve kameň na kameni, z 35 hráčov zotrvali v tíme len traja a ja som bol medzi nimi. Aj to o niečom svedčí...,“ pokračoval Németh.
V reprezentácii SR odohral Szilárd Németh celkovo 58 zápasov, v ktorých 22-krát skóroval, no ani raz sa mu s národným tímom nepodarilo predstaviť sa na niektorom z vrcholných podujatí. Najbližšie k tomu mal v roku 2000, keď si so spoluhráčmi z vtedajšej reprezentačnej „dvadsaťjednotky“ vybojovali účasť na letných olympijských hrách v Sydney. „Bolo to rozhodnutie ligových klubov. Na olympiáde v Austrálii mohli totiž štartovať iba dvaja hráči z jedného klubu a keďže vo vtedajšej reprezentácii do 21 rokov sme boli z Interu až štyria, mne to nevyšlo. A verte, či neverte, mrzí ma to doteraz,“ dodal Szilárd Németh.
Tridsaťdeväťročný rodák z Komárna má za sebou bohatú hráčsku kariéru, počas ktorej postupne obliekal dresy Slovana Bratislava, Sparty Praha, 1. FC Košice, Interu Bratislava, anglického FC Middlesbrough, francúzskeho Štrasbourgu a nemeckého Aachenu.
Krst medzi seniormi zažil v roku 1995 vo hviezdami nabitom tíme bratislavského Slovana, kam ho ako 17-ročného vytiahol vtedajší tréner belasých Dušan Galis. „Odkedy som ako pätnásťročný prišiel do dorastu Slovana, všetko išlo veľmi rýchlo, nestačil som si to ani uvedomovať. Avšak samozrejme, nezabudnem na to, keď som prvýkrát otvorili dvere na kabíne A-tímu. Pociťoval som obrovský rešpekt, veď zrazu som sedel v jednej šatni, dá sa povedať, s najlepšími slovenskými futbalistami. Som veľmi rád, že tam bol vtedy pán tréner Galis, ktorému by som sa ešte aj teraz chcel poďakovať za to, že ma podržal a pomohol mi v mojom futbalovom raste,“ rozhovoril sa Szilárd Németh, ktorý v drese Slovana odohral 61 zápasov a strelil 25 gólov. V roku 1997 však nasledoval pomerne nečakaný prestup do Sparty Praha. Ako si naň spomína? „Bol som mladý a ak mám byť úprimný, prestup do pražského veľkoklubu nebol z mojej vôle. Ja som bol v Slovane spokojný,“ pokračoval.
Pozrite si televíznu debatu so Szilárdom Némethom:
Najkrajšie okamihy kariéry zažil Németh v službách bratislavského klubu z Pasienkov a následne počas päťročného angažmánu v anglickej najvyššej súťaži. „Čo sa týka Interu, krátko predtým, ako som sa preň rozhodol, som mal ponuku aj z maďarského Győru, no chcel som ostať na Slovensku, aby som bol viac na očiach a mal tým pádom aj bližšie do reprezentácie. Okrem toho som mal záujem zotrvať vo viac-menej známom prostredí, keďže pár týždňov predtým ma ešte ako hráča Košíc trápili problémy so štítnou žľazou a sám som nevedel, ako sa mi podarí po polročnej pauze opäť plnohodnotne vrátiť do futbalového kolotoča. Keď sa na to pozerám teraz, s odstupom času, myslím si, že akceptovať ponuku žlto-čiernych bolo z mojej strany veľmi dobré rozhodnutie,“ zamyslel sa Szilárd Németh, ktorý sa v nasledujúcich dvoch sezónach tešil s Interom z dvoch majstrovských titulov i dvoch triumfov v Slovenskom pohári a aby toho nebolo málo, v jeho drese sa dvakrát stal i najlepším kanonierom našej najvyššej súťaže.
Neúčasť na OH ho mrzí dodnes
Po spomínaných mimoriadne úspešných ročníkoch na prelome tisícročí bolo každému, kto sa futbalu čo i len trochu rozumel, nad slnko jasné, že Németh prerástol slovenskú ligu a je len otázkou času, kedy odíde do zahraničia. Ponuka nedala na seba dlho čakať a „Szili“, ako ho všetci prezývali, podpísal v roku 2001 päťročný kontrakt s vtedy popredným anglickým klubom FC Middlesbrough. „Začiatky boli veľmi ťažké. Do klubu si ma vybrali známi tréneri Terry Venables s Bryanom Robsonom, no tých krátko po mojom príchode vystriedal Steve McLaren, ktorý ma nepoznal. Okrem toho som hneď v prvý týždeň musel podstúpiť operáciu slabín a na dva mesiace som vypadol z hry. Potom som o svoje miesto musel veľmi tvrdo bojovať, čo sa mi podľa mňa podarilo. Veď napokon za tri roky neostal v mužstve kameň na kameni, z 35 hráčov zotrvali v tíme len traja a ja som bol medzi nimi. Aj to o niečom svedčí...,“ pokračoval Németh.
V reprezentácii SR odohral Szilárd Németh celkovo 58 zápasov, v ktorých 22-krát skóroval, no ani raz sa mu s národným tímom nepodarilo predstaviť sa na niektorom z vrcholných podujatí. Najbližšie k tomu mal v roku 2000, keď si so spoluhráčmi z vtedajšej reprezentačnej „dvadsaťjednotky“ vybojovali účasť na letných olympijských hrách v Sydney. „Bolo to rozhodnutie ligových klubov. Na olympiáde v Austrálii mohli totiž štartovať iba dvaja hráči z jedného klubu a keďže vo vtedajšej reprezentácii do 21 rokov sme boli z Interu až štyria, mne to nevyšlo. A verte, či neverte, mrzí ma to doteraz,“ dodal Szilárd Németh.
