Bratislava 30. mája (TASR) - Cyklistické preteky Tour de France oslávia v sobotu 1. júla dve okrúhle jubileá. V deň začiatku 110. ročníka uplynie 120 rokov od štartu prvej edície. Nesúlad jubileí spôsobili prestávky počas I. a II. svetovej vojny, inak je "stará dáma" už od roku 1903 pevne ukotvená v kalendári najvýznamnejších športových udalostí.

V súčasnosti ide o najvýznamnejšie preteky sezóny a pre cyklistov je česť štartovať na nich. Za vznikom stáli noviny L´Auto (dnešný l´Equipe), pre ktorý mali slúžiť na propagáciu a zároveň konkurenciou pre preteky Paríž-Brest a Bordeaux-Paríž, za ktorými stála konkurencia.

Prvé preteky trvali od stredy 1. do 19. júla 1903 a viedli z Paríža v smere hodinových ručičiek cez Francúzsko a po šiestich etapách sa vrátili do hlavného mesta. Prvým víťazom sa stal Maurice Garin, ktorý zvládol 2428 km dlhú trať za vyše 94 hodín. Preteky mali rovnakého víťaza aj v ďalšom roku, no neskôr ho diskvalifikovali po tom, čo ho prichytili ako nastupuje na vlak, aby sa vyhol stúpaniu na kopce v Alpách. Prvé dva ročníky boli rovinaté, no od roku 1905 už organizátori zaradili aj prvé stúpanie - Ballon d´Alsace.

Najnižší počet účastníkov mala TdF v roku 1919, keď sa po štvorročnej prestávke zapríčinenej I. svetovou vojnou na štart postavilo iba 10 pretekárov. O sedem rokov padli ďalšie dva doteraz neprekonané rekordy - v celkovej dĺžke pretekov (5745 km) a dĺžke najdlhšej etapy (326 km).

Od roku 1934 pribudli do itineráru aj časovky, prvá mala až 89 km. Odvtedy je pravidlom minimálne jedna časovka, zvyčajne sa konajú dve až štyri, pričom môžu mať charakteristiku rovinatej, ale aj horskej.

S časovkou úzko súvisí historicky najmenší náskok celkového víťaza. Rok 1989 priniesol športovo mimoriadne dramatické preteky, ktoré vyvrcholili najmenším rozdielom medzi víťazom a druhým cyklistom v poradí. Vtedy bola poslednou etapou časovka, pred ktorou mal Laurent Fignon z Francúzska 50-sekundový náskok na Grega LeMonda z USA. Američan však predviedol výborný výkon a po časovke si pripísal najtesnejší celkový triumf v histórii - o 8 sekúnd.

Najviac celkových víťazstiev dosiahli Jacques Anquetil, Eddy Merckx, Bernard Hinault a Miguel Indurain, ktorí zvíťazili v piatich ročníkoch. V roku 2004 síce Lance Armstrong vytvoril nový rekord šiestym víťazstvom a o rok ho vylepšil siedmym, no po odhalení dopingu mu odobrali všetkých sedem titulov a TdF ostala pre roky 1999 - 2005 bez víťaza. O prvenstvá dodatočne pre doping prišli aj Floyd Landis (2006) a Alberto Contador (2010). Armstrongov dopingový škandál predstavoval pomyselný vrchol ľadovca, keďže podpora výkonu nedovolenými látkami sa medzi pretekármi TdF objavuje už desaťročia.

Zatiaľ čo na čele poradia celkových prvenstiev sú štyria pretekári, zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže má jediného - Slováka Petra Sagana, ktorý ho získal rekordných sedemkrát. Sagan, pre ktorého by mala byť TdF 2023 posledná v kariére, je najúspešnejší Slovák v histórii pretekov. Doteraz na nich dosiahol 12 etapových víťazstiev.

Okrem žltého trička pre vedúceho cyklistu celkového poradia, a zeleného, pre lídra bodovacej súťaže, sa na TdF bojuje aj o ďalšie. Pre najlepšieho vrchára je bodkované tričko a biele patrí najlepšiemu cyklistovi do 25 rokov.