Na konte má osem singlových titulov z grandslamových turnajov, olympijské zlato z Atlanty, dva triumfy v Davisovom pohári a 101 týždňov kraľoval svetovému rebríčku.
Autor TASR
Las Vegas 28. apríla (TASR) - Počas kariéry pútal bývalý americký tenista Andre Agassi pozornosť nielen extravagantným imidžom, ale aj nezabudnuteľnými tenisovými výkonmi. Na konte má osem singlových titulov z grandslamových turnajov, olympijské zlato z Atlanty, dva triumfy v Davisovom pohári a 101 týždňov kraľoval svetovému rebríčku. Ikona svetového tenisu oslávi v stredu 29. apríla 50 rokov.
Jeden z Agassiho najväčších rivalov Nemec Boris Becker v otvorenom liste k blížiacim sa Američanovým 50. narodeninám napísal: "Nebral som ho vážne, tie roztrhané džínsy, náušnica, mal som pocit, že je to póza a psychologický trik. Bol som podozrievavý, lebo som si myslel, že nie si sám sebou," citovala z Beckerovho odkazu agentúra SID.
Becker v liste tiež priznal, že na kurtoch nepatril Agassi k jeho obľúbencom, časom však svoj postoj zmenil: "Teraz som naozaj rád, keď ťa stretnem. Bol si jeden z najlepších hráčov v histórii a stále si idol pre milióny ľudí. Mladí tenisti si z teba môžu brať príklad."
Agassi vyhral celkovo 60 turnajov vo dvojhre a jeden vo štvorhre. Z Australian Open si odniesol štyri (1995, 2000, 2001, 2003) tituly, v roku 1999 triumfoval na Roland Garros, raz (1992) vyhral Wimbledon a dvakrát (1994, 1998) ovládol US Open.
Z olympijských hier v Atlante 1996 si priniesol zlato z dvojhry a reprezentácii USA dopomohol k dvom (1992, 1995) triumfom v Davis Cupe. Lídrom svetového rebríčka sa stal šesťkrát a celkovo bol svetovou jednotkou 101 týždňov.
Andre Agassi sa narodil 29. apríla 1970 v Las Vegas. Podobne ako jeho traja starší súrodenci mal aj on blízko k športu. Jeho otec, pôvodom Iránec, sa totiž v mladosti venoval boxu a rodnú krajinu reprezentoval na OH v rokoch 1948 a 1952. V USA žil od roku 1952.
Tenisu sa pod dohľadom otca venoval od štyroch do 13 rokov. Potom prešiel do prestížnej tenisovej akadémie Nicka Bolettieriho a pod jeho vedením sa vo veku 17 rokov stal profesionálnym tenistom.
Rýchlo stúpal v rebríčku ATP, ale nedarilo sa mu na grandslamových turnajoch. Zároveň však rástla aj jeho povesť "zlého chlapca" s netenisovým imidžom.
Zlom prišiel v roku 1992 na wimbledonskej tráve. Prebojoval sa až do finále, v ktorom prekvapujúco zdolal vtedajšieho kráľa delových podaní Chorváta Gorana Ivaniševiča a vyhral svoj prvý grandslamový turnaj.
Po wimbledonskom triumfe však na mladého Agassiho doľahla kríza. Rozišiel sa s trénerom Bolettierim a zveril sa do rúk Brada Gilberta. Pod jeho vedením získal v roku 1994 titul na US Open, o rok neskôr vyhral prvýkrát aj Australian Open, keď vo finále zdolal svojho najväčšieho rivala Američana Peta Samprasa.
V roku 1996 ovládol aj dvojhru na olympijskom turnaji v Atlante, keď si vo finále poradil so Španielom Sergi Bruguerom. V tomto období sa však začal aj jeho bulvárnymi médiami ostro sledovaný vzťah s herečkou Brooke Shieldsovou, ktorý neprospieval jeho tenisovým výkonom. V roku 1997 sa s herečkou oženil, ale ich manželstvo vydržalo iba dva roky.
V ceste k ďalším úspechom mu opäť dopomohol Gilbert a už v roku 1999 získal ďalší grandslamový titul do zbierky, keď triumfoval na Roland Garros. V tom istom roku dosiahol Agassi aj druhý triumf na US Open, keď si vo finále poradil s krajanom Toddom Martinom.
Dobrú formu potvrdil aj v roku 2000 na Australian Open, prebojoval sa do finále, v ktorom zdolal Jevgenija Kafelnikova a z Melbourne si odniesol druhýkrát Norman Brookes Challenge Cup.
Upokojenie nastalo aj v jeho súkromnom živote. Zblížil sa s bývalou nemeckou tenistkou Steffi Grafovou, s ktorou sa zosobášil v roku 2001. S legendárnou tenistkou má syna Jadena Gila a dcéru Jaz Elle.
Ešte v tom istom roku, ako si za manželku vzal Grafovú, obhájil titul z Australian Open, keď vo finále zdolal Arnauda Clémenta. V Melbourne sa do finále prebojoval aj o rok neskôr, ale nestačil na krajana Samprasa.
Posledný grandslamový titul svoje kariéry však vybojoval opäť v Austrálii v roku 2003, keď v melbournskom finále zdolal Nemca Rainera Schüttlera. V roku 2005 sa ešte prebojoval do finále US Open, ale skončil na rakete Švajčiara Rogera Federera.
S úspešnou, ale aj búrlivou tenisovou kariérou sa definitívne rozlúčil 3. septembra 2006 na US Open. V treťom kole nestačil na mladého nemeckého tenistu Benjamina Beckera.
Počas kariéry na kurte zarobil viac ako 30 miliónov dolárov a ďalšie desiatky miliónov mu priniesli reklamné zmluvy.
Do Medzinárodnej tenisovej siene slávy ho uviedli v roku 2011. V roku 2015 vydal úspešnú knižnú autobiografiu s názvom Open Andre Agassi.
Jeden z Agassiho najväčších rivalov Nemec Boris Becker v otvorenom liste k blížiacim sa Američanovým 50. narodeninám napísal: "Nebral som ho vážne, tie roztrhané džínsy, náušnica, mal som pocit, že je to póza a psychologický trik. Bol som podozrievavý, lebo som si myslel, že nie si sám sebou," citovala z Beckerovho odkazu agentúra SID.
Becker v liste tiež priznal, že na kurtoch nepatril Agassi k jeho obľúbencom, časom však svoj postoj zmenil: "Teraz som naozaj rád, keď ťa stretnem. Bol si jeden z najlepších hráčov v histórii a stále si idol pre milióny ľudí. Mladí tenisti si z teba môžu brať príklad."
Agassi vyhral celkovo 60 turnajov vo dvojhre a jeden vo štvorhre. Z Australian Open si odniesol štyri (1995, 2000, 2001, 2003) tituly, v roku 1999 triumfoval na Roland Garros, raz (1992) vyhral Wimbledon a dvakrát (1994, 1998) ovládol US Open.
Z olympijských hier v Atlante 1996 si priniesol zlato z dvojhry a reprezentácii USA dopomohol k dvom (1992, 1995) triumfom v Davis Cupe. Lídrom svetového rebríčka sa stal šesťkrát a celkovo bol svetovou jednotkou 101 týždňov.
Andre Agassi sa narodil 29. apríla 1970 v Las Vegas. Podobne ako jeho traja starší súrodenci mal aj on blízko k športu. Jeho otec, pôvodom Iránec, sa totiž v mladosti venoval boxu a rodnú krajinu reprezentoval na OH v rokoch 1948 a 1952. V USA žil od roku 1952.
Tenisu sa pod dohľadom otca venoval od štyroch do 13 rokov. Potom prešiel do prestížnej tenisovej akadémie Nicka Bolettieriho a pod jeho vedením sa vo veku 17 rokov stal profesionálnym tenistom.
Rýchlo stúpal v rebríčku ATP, ale nedarilo sa mu na grandslamových turnajoch. Zároveň však rástla aj jeho povesť "zlého chlapca" s netenisovým imidžom.
Zlom prišiel v roku 1992 na wimbledonskej tráve. Prebojoval sa až do finále, v ktorom prekvapujúco zdolal vtedajšieho kráľa delových podaní Chorváta Gorana Ivaniševiča a vyhral svoj prvý grandslamový turnaj.
Po wimbledonskom triumfe však na mladého Agassiho doľahla kríza. Rozišiel sa s trénerom Bolettierim a zveril sa do rúk Brada Gilberta. Pod jeho vedením získal v roku 1994 titul na US Open, o rok neskôr vyhral prvýkrát aj Australian Open, keď vo finále zdolal svojho najväčšieho rivala Američana Peta Samprasa.
V roku 1996 ovládol aj dvojhru na olympijskom turnaji v Atlante, keď si vo finále poradil so Španielom Sergi Bruguerom. V tomto období sa však začal aj jeho bulvárnymi médiami ostro sledovaný vzťah s herečkou Brooke Shieldsovou, ktorý neprospieval jeho tenisovým výkonom. V roku 1997 sa s herečkou oženil, ale ich manželstvo vydržalo iba dva roky.
V ceste k ďalším úspechom mu opäť dopomohol Gilbert a už v roku 1999 získal ďalší grandslamový titul do zbierky, keď triumfoval na Roland Garros. V tom istom roku dosiahol Agassi aj druhý triumf na US Open, keď si vo finále poradil s krajanom Toddom Martinom.
Dobrú formu potvrdil aj v roku 2000 na Australian Open, prebojoval sa do finále, v ktorom zdolal Jevgenija Kafelnikova a z Melbourne si odniesol druhýkrát Norman Brookes Challenge Cup.
Upokojenie nastalo aj v jeho súkromnom živote. Zblížil sa s bývalou nemeckou tenistkou Steffi Grafovou, s ktorou sa zosobášil v roku 2001. S legendárnou tenistkou má syna Jadena Gila a dcéru Jaz Elle.
Ešte v tom istom roku, ako si za manželku vzal Grafovú, obhájil titul z Australian Open, keď vo finále zdolal Arnauda Clémenta. V Melbourne sa do finále prebojoval aj o rok neskôr, ale nestačil na krajana Samprasa.
Posledný grandslamový titul svoje kariéry však vybojoval opäť v Austrálii v roku 2003, keď v melbournskom finále zdolal Nemca Rainera Schüttlera. V roku 2005 sa ešte prebojoval do finále US Open, ale skončil na rakete Švajčiara Rogera Federera.
S úspešnou, ale aj búrlivou tenisovou kariérou sa definitívne rozlúčil 3. septembra 2006 na US Open. V treťom kole nestačil na mladého nemeckého tenistu Benjamina Beckera.
Počas kariéry na kurte zarobil viac ako 30 miliónov dolárov a ďalšie desiatky miliónov mu priniesli reklamné zmluvy.
Do Medzinárodnej tenisovej siene slávy ho uviedli v roku 2011. V roku 2015 vydal úspešnú knižnú autobiografiu s názvom Open Andre Agassi.