Zvolen 15. februára (TASR) – Hokejisti Zvolena v utorňajšom 37. kole Tipos extraligy zvíťazili nad Popradom 6:2, avšak výsledok nezodpovedal realite na ľade. Podtatranci boli viac než vyrovnaným súperom a pod Pustým hradom mohli aj druhýkrát v sezóne vyhrať. Museli by však premieňať vyložené šance, využívať presilovky a pokoriť brankára Trenčana.

Ten sa stal napokon hrdinom duelu, keďže ustál viaceré gólové situácie a najmä početné oslabenia. „Bolo toho na mňa dosť. Neviem z akého dôvodu sme boli v druhej tretine asi päťkrát vylúčení. Ja som to potom už ani nevnímal, lebo keď má človek tep 190, tak už korčuľuje všade. Snažil som sa sústrediť, no fakt som bol zavarený. Som napokon rád, že sme to ubránili a dopadlo to tak, ako to dopadlo. Nakoniec výsledok vyzerá jednoznačne, no popritom to mohlo byť všelijako,“ netajil 32-ročný zvolenský brankár Adam Trenčan, ktorý sa zapotil najmä pri šanciach popradského útočníka Záborského. K nim ešte dodal: „Už v prvej tretine mal tri tutovky. Najprv tam bol teč a išlo to našťastie vedľa, potom to dorazil do žŕdky. Neskôr mal úplne prázdnu bránku. Asi sa unáhlil a dal to mimo. Nakoniec mi dal gól, keď si zahral bejzbal. Dvakrát si to ťukol a šupol mi to vo vzduchu medzi nohy, iba som povedal wau, klobúk dole ako to zakončil.“

Záborský po prehre na ľade Zvolena neskrýval sklamanie, hoci zaznamenal pekný vyrovnávajúci gól na 1:1. Ten však pri množstve nevyužitých šancí na zisk čo len bodu nestačil. Na pozápasovom brífingu uviedol: „Puky príliš skákali, snažil som sa ich pred bránkou nájsť, ale napadalo mi to tam. Mohli sme mať asi aj futbalovú bránku a netrafili by sme to do nej. Ľad bol taký aký bol. Videli sme už na rozcvičke, že to bude oranisko, že to bude ťažké. Nám to tam proste nepadlo. My sme hrali 60 minút hokej a Zvolen dával góly. Je to veľmi frustrujúce, lebo keby len jeden z našich hráčov mal v tomto zápase formu, tak Zvolen nemôže vyhrať a brať tri body. Trápime sa v koncovke, musíme na nej popracovať.“

Popradčania nevyužili ani osem presilových hier v dueli. Najmä v druhej tretine hrali takmer šesť minút nepretržite v početnej prevahe, ale bez patričného efektu. „Mali sme signál, že budem zostávať nielen s prvou ale aj druhou presilovkou formáciou na ľade, že budem na inej pozícii pred bránkou, aby sme trošku zmiatli súpera. Šancí sme mali veľa, žŕdky, do prázdnej bránky, no skákalo to tam. Myslím si, že zvolenský brankár mal viac šťastia než inokedy. Bol to jeho deň. Pre nás je to frustrujúce,“ prízvukoval Záborský, ktorý počas presilových hier Popradu takmer neschádzal zo zvolenského ľadu.