Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úspechy dosahoval už ako tréner AS Monaco, no najvýraznejšie ho preslávilo takmer 22-ročné pôsobenie na lavičke FC Arsenal.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Paríž 22. októbra (TASR) - Úspechy dosahoval už ako tréner AS Monaco, no najvýraznejšie ho preslávilo takmer 22-ročné pôsobenie na lavičke FC Arsenal. "Kanonieri" sa pod jeho vedením zapísali do histórie ako tzv. mužstvo "The Invincibles" (nepremožiteľní) v sezóne 2003/04 ziskom titulu v anglickej Premier League bez jedinej prehry. Jeden z najinovatívnejších futbalových trénerov Arsene Wenger doviedol Arsenal k trom ligovým triumfom a získal s ním aj sedem trofejí v Pohári FA. Francúzsky kormidelník s prezývkou "Profesor" v utorok oslávi 75. narodeniny.
Wenger sa narodil 22. októbra 1949 v Štrasburgu, vo francúzskom regióne Alsasko a vyrastal v malej obci Duttlenheim. Pochádza z rodiny, ktorá vlastnila obchod s náhradnými dielmi pre automobily a bistro s názvom La Croix d´Or. Vo svojej knihe s názvom "My Life in Red and White" uviedol, že práve alkohol a násilie z krčmového prostredia podnietili jeho záujem o ľudskú psychológiu. "Neexistuje lepšia psychologická príprava než vyrastať v krčme, pretože tam ste v kontakte so všetkými možnými ľuďmi a vypočujete si, akí dokážu byť k sebe krutí. Od raného veku som dostával praktické psychologické vzdelanie," uviedol Wenger v roku 2009.
Jeho otec Alphonse bol trénerom miestneho dedinského tímu v Duttlenheime a Wenger sa podľa jeho slov dostal k futbalu približne v šiestich rokoch. Vzali ho na zápasy do Nemecka, kde choval náklonnosť k Borussii Mönchengladbach. Po skromnej hráčskej kariére, počas ktorej hral v amatérskych súťažiach, vyštudoval ekonómiu na univerzite v Štrasburgu a v roku 1981 získal trénerskú licenciu. Neskôr sa ujal funkcie v AS Nancy, avšak bránou do svetového futbalu bol pre neho až angažmán v Monaku. Aj keď sa mu s Nancy nepodarilo dosiahnuť významné úspechy, jeho trénerské schopnosti neostali bez povšimnutia a s Monačanmi začal naplno rozvíjať svoju trénerskú filozofiu.
Pod jeho vedením získali "kniežatá" ligový titul v sezóne 1987/1988 a o dva roky neskôr aj trofej vo Francúzskom pohári. Wenger kládol veľký dôraz na technickú zdatnosť hráčov, preferoval útočný, kombinačný futbal s dôrazom na rýchlosť a presnosť. Zároveň bol jedným z prvých trénerov, ktorí zavádzali moderné metódy analýzy a vedy do tréningového procesu. Dbal na stravu hráčov, regeneráciu a monitorovanie fyzických parametrov. Po odchode z Monaka v roku 1994 sa krátko angažoval v japonskom tíme Nagoja Grampus Eight.
Do Londýna prišiel v októbri 1996 a prebral mužstvo, ktoré bolo známe predovšetkým kvalitnou defenzívnou hrou. Wenger sa zameral na zmenu herného štýlu ako prvý kouč Arsenalu z prostredia mimo Britských ostrovov. Mal schopnosť analyzovať situácie na ihrisku nielen intuitívne, ale aj analyticky. Do svojho prvého úspechu s Arsenalom to pretavil v sezóne 1997/98, keď ho doviedol k zisku double. Výraznú zásluhu na ňom mali Dennis Bergkamp, Patrik Vieira, Lee Dixon, Marc Overmars či brankár David Seaman.
Na ďalší zisk trofeje v Premier League čakal Wenger s Arsenalom do ročníka 2001/02, v ktorom opäť "kanonieri" triumfovali aj FA Cupe. Najjagavejší úspech s Londýnčanmi prišiel v sezóne 2003/04, keď Arsenal dokráčal k titulu bez prehry s bilanciou 26 víťazstiev a 12 remíz, čím ako prvý v histórii najvyššej anglickej súťaže neprehral ani raz v súťaži s 38-zápasovým kalendárom. Na vrchole slávy bol v tom čase francúzsky útočník Thierry Henry, ktorý sa pričinil o neuveriteľný zápis 30 gólmi.
Wenger pôsobil na lavičke Arsenalu až do júna 2018, viedol ho spolu v 1234 súťažných dueloch s celkovou bilanciou 715 výhier, 267 remíz a 252 prehier. Vlani ho uviedli do Siene slávy Premier League, spolu s ním je v nej od vzniku v roku 2021 dovedna 22 osobností anglického futbalu. Spolu s Wengerom sa pocty dočkal aj bývalý ikonický tréner Manchestru United - Sir Alex Ferguson. Wenger má v prestížnej spoločnosti až sedem svojich bývalých zverencov z Arsenalu (Henry, Bergkamp, Vieira, Ian Wright, Tony Adams, Petr Čech a Ashley Cole).
Po kariére sa špekulovalo o Wengerovom návrate na lavičku, pričom jeho meno sa spájalo najmä s Bayernom Mníchov. Wenger sa už napokon k trénerstvu nevrátil a zasadol do štruktúr Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Stal sa šéfom globálneho rozvoja, pričom zodpovedá za dohľad, riadenie rastu a rozvoja futbalu.
Wenger sa narodil 22. októbra 1949 v Štrasburgu, vo francúzskom regióne Alsasko a vyrastal v malej obci Duttlenheim. Pochádza z rodiny, ktorá vlastnila obchod s náhradnými dielmi pre automobily a bistro s názvom La Croix d´Or. Vo svojej knihe s názvom "My Life in Red and White" uviedol, že práve alkohol a násilie z krčmového prostredia podnietili jeho záujem o ľudskú psychológiu. "Neexistuje lepšia psychologická príprava než vyrastať v krčme, pretože tam ste v kontakte so všetkými možnými ľuďmi a vypočujete si, akí dokážu byť k sebe krutí. Od raného veku som dostával praktické psychologické vzdelanie," uviedol Wenger v roku 2009.
Jeho otec Alphonse bol trénerom miestneho dedinského tímu v Duttlenheime a Wenger sa podľa jeho slov dostal k futbalu približne v šiestich rokoch. Vzali ho na zápasy do Nemecka, kde choval náklonnosť k Borussii Mönchengladbach. Po skromnej hráčskej kariére, počas ktorej hral v amatérskych súťažiach, vyštudoval ekonómiu na univerzite v Štrasburgu a v roku 1981 získal trénerskú licenciu. Neskôr sa ujal funkcie v AS Nancy, avšak bránou do svetového futbalu bol pre neho až angažmán v Monaku. Aj keď sa mu s Nancy nepodarilo dosiahnuť významné úspechy, jeho trénerské schopnosti neostali bez povšimnutia a s Monačanmi začal naplno rozvíjať svoju trénerskú filozofiu.
Pod jeho vedením získali "kniežatá" ligový titul v sezóne 1987/1988 a o dva roky neskôr aj trofej vo Francúzskom pohári. Wenger kládol veľký dôraz na technickú zdatnosť hráčov, preferoval útočný, kombinačný futbal s dôrazom na rýchlosť a presnosť. Zároveň bol jedným z prvých trénerov, ktorí zavádzali moderné metódy analýzy a vedy do tréningového procesu. Dbal na stravu hráčov, regeneráciu a monitorovanie fyzických parametrov. Po odchode z Monaka v roku 1994 sa krátko angažoval v japonskom tíme Nagoja Grampus Eight.
Do Londýna prišiel v októbri 1996 a prebral mužstvo, ktoré bolo známe predovšetkým kvalitnou defenzívnou hrou. Wenger sa zameral na zmenu herného štýlu ako prvý kouč Arsenalu z prostredia mimo Britských ostrovov. Mal schopnosť analyzovať situácie na ihrisku nielen intuitívne, ale aj analyticky. Do svojho prvého úspechu s Arsenalom to pretavil v sezóne 1997/98, keď ho doviedol k zisku double. Výraznú zásluhu na ňom mali Dennis Bergkamp, Patrik Vieira, Lee Dixon, Marc Overmars či brankár David Seaman.
Na ďalší zisk trofeje v Premier League čakal Wenger s Arsenalom do ročníka 2001/02, v ktorom opäť "kanonieri" triumfovali aj FA Cupe. Najjagavejší úspech s Londýnčanmi prišiel v sezóne 2003/04, keď Arsenal dokráčal k titulu bez prehry s bilanciou 26 víťazstiev a 12 remíz, čím ako prvý v histórii najvyššej anglickej súťaže neprehral ani raz v súťaži s 38-zápasovým kalendárom. Na vrchole slávy bol v tom čase francúzsky útočník Thierry Henry, ktorý sa pričinil o neuveriteľný zápis 30 gólmi.
Wenger pôsobil na lavičke Arsenalu až do júna 2018, viedol ho spolu v 1234 súťažných dueloch s celkovou bilanciou 715 výhier, 267 remíz a 252 prehier. Vlani ho uviedli do Siene slávy Premier League, spolu s ním je v nej od vzniku v roku 2021 dovedna 22 osobností anglického futbalu. Spolu s Wengerom sa pocty dočkal aj bývalý ikonický tréner Manchestru United - Sir Alex Ferguson. Wenger má v prestížnej spoločnosti až sedem svojich bývalých zverencov z Arsenalu (Henry, Bergkamp, Vieira, Ian Wright, Tony Adams, Petr Čech a Ashley Cole).
Po kariére sa špekulovalo o Wengerovom návrate na lavičku, pričom jeho meno sa spájalo najmä s Bayernom Mníchov. Wenger sa už napokon k trénerstvu nevrátil a zasadol do štruktúr Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA). Stal sa šéfom globálneho rozvoja, pričom zodpovedá za dohľad, riadenie rastu a rozvoja futbalu.
