Už bývalý tréner Tatrana priznal, že zásadná hráčska rekonštrukcia bola pre neho istým šokom i riskom zároveň. O to viac si cení dva tituly v slovenskej extralige.
Autor TASR
Prešov 25. mája (TASR) - Odchod na vrchole a so vztýčenou hlavou. Tréner Rastislav Trtík doviedol hádzanárov Tatrana Prešov k trinástemu titulu v klubovej histórii a zavŕšil ním náročnú sezónu popretkávanú zápasmi v štyroch rôznych súťažiach. Úspešný kormidelník priznal, že je na odchode z klubu, no odchádza s pocitom dobre vykonanej práce.
Počas svojho druhého pôsobenia v Tatrane Prešov získal Trtík dva extraligové tituly. Na ďalší však už nemyslí, jeho kroky smerujú za hranice Slovenska. "Mal som ponuky z viacerých krajín. V tejto chvíli ešte nemôžem prezradiť, do ktorého klubu smerujem, no mojou ambíciou bolo pôsobiť v krajine geograficky blízkej Slovensku," prezradil.
Po tom, čo jeho zverenci doviedli do úspešného konca tretí zápas finálovej série so Šaľou, si krátko užil oslavy prvenstva. Uvedomoval si, že nič iné sa od víťaza uplynulých desiatich sezón neočakávalo. "Na Slovensku sme splnili úlohu favorita, ktorú musíme plniť. Veľmi dobre sme však hrali aj v Lige majstrov. Žiaľ, náročný program si vyžiadal svoju dať v SEHA lige. Mali sme trebárs obdobie, keď sme za 13 dní odohrali 10 zápasov. Celkovo sme mali náročný rozpis zápasov a v SEHA lige sme napokon skončili na 9. mieste. Moja predstava bola okolo 6.- 7. miesta, ale aj v tejto lige sme odohrali viacero dobrých zápasov. Objektívne povedané, vzhľadom k veľkej rekonštrukcii v tíme a odchodu deviatich hráčov, ukázal tím svoju silu," zhrnul sezónu 2016/2017.
V nej už nemal k dispozícii skúsené opory ako Radoslav Antl, Andrej Petro či Michal Kopčo, napriek tomu však v prestížnej Lige majstrov Prešovčania prekonali svoj predošlý výsledok. Získali v nej 9 bodov a na postupovú priečku stratili napokon iba dva. "Aj s prípravnými zápasmi sme odohrali okolo stovky stretnutí. Toľko niektoré kluby neodohrajú ani za tri roky. Nebola to pre nás vôbec jednoduchá sezóna, navyše sa nám počas nej začali kopiť zranenia. Náš tím bol však tak silný, že dokázal rôzne hendikepy vhodne vyriešiť," poznamenal Trtík.
Počas svojho druhého pôsobenia v prešovskom klube bolo jednou z jeho úloh zapracovanie viacerých prešovských odchovancov. "Kým som tu nebol, tak Lukáš Urban nehrával, sedel na lavičke. Časom sa však rozohral a je z neho výborná, talentovaná spojka, ktorá má pred sebou veľkú budúcnosť. Brankár Igor Čupryna prišiel ako dvojka, ale svojou usilovnosťou a spoluprácou s kolegom Bražnykom sa vypracoval na oporu tímu a jasnú jednotku. Svojimi zákrokmi nám veľakrát pomohol k dobrým výsledkom a, obrazne povedané, čaroval vo všetkých súťažiach. Keď Marek Páleš prišiel pred rokom zo Šale, bolo v jeho hre veľa nedostatkov. Postupne ale podával výborné výkony v obrane i útoku a vytvoril výbornú dvojicu s Leonom Vučkom. Nanešťastie, tá dvojica nie je ideálna, pretože sú to skôr nižší hráči. V čase môjho príchodu do Prešova bol Oli Rábek zranený, no tiež sa vypol k výborným výkonom a náš útok z druhej vlny bol založený na ňom. Prevzal rolu skúseného hráča na ihrisku i v kabíne. Osobitou kapitolou je Radovan Pekár, ktorý je stmeľujúcou osobnosťou v našom tíme."
Už bývalý tréner Tatrana priznal, že zásadná hráčska rekonštrukcia bola pre neho istým šokom i riskom zároveň. O to viac si cení dva tituly v slovenskej extralige. "Moje spomienky na Prešov budú veľmi dobré. Som východniar, mám na východe rodinu i priateľov. Na moje druhé pôsobenie v Prešove budem spomínať len v najlepšom, rovnako tak aj na pána Miloslava Chmeliara, ktorý to v prešovskej hádzanej drží. Kiežby bolo takých nadšencov viac. V takom prípade by išiel tento fantastický šport výrazne nahor," uviedol Trtík.
Počas svojho druhého pôsobenia v Tatrane Prešov získal Trtík dva extraligové tituly. Na ďalší však už nemyslí, jeho kroky smerujú za hranice Slovenska. "Mal som ponuky z viacerých krajín. V tejto chvíli ešte nemôžem prezradiť, do ktorého klubu smerujem, no mojou ambíciou bolo pôsobiť v krajine geograficky blízkej Slovensku," prezradil.
Po tom, čo jeho zverenci doviedli do úspešného konca tretí zápas finálovej série so Šaľou, si krátko užil oslavy prvenstva. Uvedomoval si, že nič iné sa od víťaza uplynulých desiatich sezón neočakávalo. "Na Slovensku sme splnili úlohu favorita, ktorú musíme plniť. Veľmi dobre sme však hrali aj v Lige majstrov. Žiaľ, náročný program si vyžiadal svoju dať v SEHA lige. Mali sme trebárs obdobie, keď sme za 13 dní odohrali 10 zápasov. Celkovo sme mali náročný rozpis zápasov a v SEHA lige sme napokon skončili na 9. mieste. Moja predstava bola okolo 6.- 7. miesta, ale aj v tejto lige sme odohrali viacero dobrých zápasov. Objektívne povedané, vzhľadom k veľkej rekonštrukcii v tíme a odchodu deviatich hráčov, ukázal tím svoju silu," zhrnul sezónu 2016/2017.
V nej už nemal k dispozícii skúsené opory ako Radoslav Antl, Andrej Petro či Michal Kopčo, napriek tomu však v prestížnej Lige majstrov Prešovčania prekonali svoj predošlý výsledok. Získali v nej 9 bodov a na postupovú priečku stratili napokon iba dva. "Aj s prípravnými zápasmi sme odohrali okolo stovky stretnutí. Toľko niektoré kluby neodohrajú ani za tri roky. Nebola to pre nás vôbec jednoduchá sezóna, navyše sa nám počas nej začali kopiť zranenia. Náš tím bol však tak silný, že dokázal rôzne hendikepy vhodne vyriešiť," poznamenal Trtík.
Počas svojho druhého pôsobenia v prešovskom klube bolo jednou z jeho úloh zapracovanie viacerých prešovských odchovancov. "Kým som tu nebol, tak Lukáš Urban nehrával, sedel na lavičke. Časom sa však rozohral a je z neho výborná, talentovaná spojka, ktorá má pred sebou veľkú budúcnosť. Brankár Igor Čupryna prišiel ako dvojka, ale svojou usilovnosťou a spoluprácou s kolegom Bražnykom sa vypracoval na oporu tímu a jasnú jednotku. Svojimi zákrokmi nám veľakrát pomohol k dobrým výsledkom a, obrazne povedané, čaroval vo všetkých súťažiach. Keď Marek Páleš prišiel pred rokom zo Šale, bolo v jeho hre veľa nedostatkov. Postupne ale podával výborné výkony v obrane i útoku a vytvoril výbornú dvojicu s Leonom Vučkom. Nanešťastie, tá dvojica nie je ideálna, pretože sú to skôr nižší hráči. V čase môjho príchodu do Prešova bol Oli Rábek zranený, no tiež sa vypol k výborným výkonom a náš útok z druhej vlny bol založený na ňom. Prevzal rolu skúseného hráča na ihrisku i v kabíne. Osobitou kapitolou je Radovan Pekár, ktorý je stmeľujúcou osobnosťou v našom tíme."
Už bývalý tréner Tatrana priznal, že zásadná hráčska rekonštrukcia bola pre neho istým šokom i riskom zároveň. O to viac si cení dva tituly v slovenskej extralige. "Moje spomienky na Prešov budú veľmi dobré. Som východniar, mám na východe rodinu i priateľov. Na moje druhé pôsobenie v Prešove budem spomínať len v najlepšom, rovnako tak aj na pána Miloslava Chmeliara, ktorý to v prešovskej hádzanej drží. Kiežby bolo takých nadšencov viac. V takom prípade by išiel tento fantastický šport výrazne nahor," uviedol Trtík.