Bratislava 22. septembra (TASR) - Životné jubileum 60 rokov oslávi v nedeľu bývalý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie a momentálne kouč ŠK Slovan Bratislava, ktorý prvýkrát v histórii priviedol do hlavnej fázy Ligy majstrov. Vladimír Weiss je strojca viacerých pozoruhodných úspechov slovenského futbalu, vďaka ktorým sa už teraz zaradil medzi trénerské legendy.

Autor prvého gólu v novodobej ére slovenskej reprezentácie do siete SAE 2. februára 1994 (1:0) si zahral na MS 1990 v Taliansku a ako tréner zariadil prvý veľký reprezentačný úspech Slovákov postupom na MS 2010 v JAR, resp. tamojšiu účasť v osemfinále. Ešte predtým na klubovej úrovni dal o sebe vedieť na lavičke Artmedie Petržalka, ktorú v sezóne 2005/2006 priviedol do skupiny Ligy majstrov a so Slovanom Bratislava prešiel aj do skupinovej fázy Európskej ligy UEFA 2011/2012.

Syn bývalého československého reprezentanta Vladimíra Weissa (30 štartov v drese ČSSR) a otec bývalého dlhoročného člena národného tímu SR Vladimíra Weissa ml., začínal s futbalom v rodnej Bratislave. Hral za Rapid Bratislava, ČH Bratislava, VTJ Hurbanovo a Inter Bratislava, v roku 1993 odišiel do pražskej Sparty (4 zápasy/1 gól/majstrovský titul), následne obliekal dres Drnovíc a po návrate na Slovensko aj 1. FC Košice, Dunajskej Stredy a Petržalky. V lige odohral 246 zápasov a dal 41 gólov. ČSFR reprezentoval 19-krát (1 gól) a Slovensko 12-krát (1 gól). Dvakrát vyhral Slovenský pohár.

Trénerskú kariéru začal ako asistent v Artmedii (1996-2000), v rokoch 2000 až 2006 bol jej hlavným trénerom. Následne v rokoch 2006-2007 viedol v najvyššej ruskej súťaži Saturn Moskovská oblasť, odkiaľ sa vrátil opäť do Petržalky (2007-2008). V júli 2008 nahradil na poste trénera Slovenska Jána Kociana a s tímom dosiahol historický postup na prvý veľký turnaj - MS v Južnej Afrike. V kvalifikačnej skupine Slováci nechali za sebou Slovinsko, Poľsko aj Česko a v Afrike po remíze 1:1 s Novým Zélandom, prehre 0:2 s Paraguajom a šokujúcom triumfe 3:2 nad vtedajšími úradujúcimi majstrami sveta z Talianska prenikli do osemfinále. Až tam ich zastavil neskorší vicemajster sveta Holandsko (1:2). Pri reprezentačnom kormidle skončil k 31. januáru 2012.

Neskôr trénoval v Kazachstane tamojší Kajrat Almaty a v rokoch 2016-2020 viedol národný tím Gruzínska, s ktorým mu chýbal krok k postupu na finálový turnaj ME 2020. Vo finále baráže prehrali jeho zverenci v Tbilisi so Severným Macedónskom 0:1 a historicky premiérovú účasť na záverečnom turnaji ME či MS v ére samostatnosti si vybojoval ich súper.

Do Rapidu ho priviedol jeho otec, ako 16-ročný sa už pripravoval v ČH s dospelými. V Hurbanove ho na vojenčine trénoval Anton Dragúň, v Interi potom Jozef Adamec. V roku 1988 sa dostal do reprezentácie ČSSR a o dva roky už hral na MS v Taliansku (tri zápasy). Do zahraničia neprestúpil pre zranenie kolena, dal sa však do poriadku a ešte si zahral v Česku aj v ďalších slovenských kluboch.

V Artmedii ako kapitán a neskôr manažér prešiel k trénovaniu a v rokoch 2005 a potom aj 2008 ju priviedol k majstrovským titulom. Pamätné je ťaženie jeho mužstva v roku 2005 v LM. Cez Celtic Glasgow a Partizan Belehrad prenikli Bratislavčania do skupiny, kde v konkurencii Interu Miláno, FC Porto a Glasgow Rangers získali 6 bodov. V sezóne 2011/2012 po nástupe na lavičku Slovana (súčasne viedol aj národný výber SR-pozn.) "belasí" v play off EL vyradili taliansky AS Rím a v skupine potom v konkurencii Red Bull Salzburg, Paríža St. Germain a Athletica Bilbao získali jeden bod.

Od roku 2021 pôsobí na lavičke Slovana Bratislava, s ktorým dosiahol pred pár týždňami najväčší úspech postupom do ligovej fázy Ligy majstrov. "Belasí" prešli na ceste do elitnej súťaže cez štyri predkolá, keď postupne vyradili Strugu, NK Celje, APOEL Nikózia i dánsky FC Midtjylland. Na úvod ligovej fázy utrpeli debakel 1:5 na pôde Celticu Glasgow.