Bratislava 14. júna (TASR) - Pred niekoľkými dňami uplynulo 30 rokov od najlepšieho výsledku slovenskej ženskej basketbalovej reprezentácie na majstrovstvách sveta v Austrálii (2. – 12. 6. 1994). Pri svojej prvej účasti obsadili zverenky trénera Mariána Matyáša piate miesto, ako najlepší tím z Európy. Slovenská basketbalová asociácia (SBA) vďaka manažérovi Romanovi Adamčíkovi uskutočnila pri príležitosti tejto spomienky stretnutie hráčok a realizačného tímu.

Po rozpade Československa sa zaradila reprezentácia Slovenska medzi najlepšie družstvá kontinentu. Na premiérových majstrovstvách Európy v ére samostatnosti získala v roku 1993 v Taliansku bronzovú medailu, ktorou si súčasne zabezpečila štart na svetovom šampionáte v Austrálii. "Bola veľmi dobrá práca v tréningovom procese v kluboch. Keď si premietneme, koľko bolo klubov a hráčok, tak sa muselo niečo vychovať. Bola iná doba, cez šport sa dalo dostať von a dosiahnuť nejaké výsledky. Preto bol u mládeže záujem," povedal pre TASR tréner Marián Matyáš o úspešnej ére slovenského ženského basketbalu.

Slovenky vstúpili v tasmánskom Launcestone v pozícii nováčika do turnaja suverénne, keď zvíťazili tam nad Poľskom (94:52), Brazíliou (99:88) a Taiwanom (86:73), čím postúpili do najlepšej osmičky MS. V Sydney, kde šampionát vyvrcholil, zdolali Kanadu (66:63), prehrali s domácou Austráliou (77:86) aj favorizovanými Američankami (96:103), čo ich odsunulo do bojov o 5. až 8. miesto. "Myslím si, že to bola fantastická vec, ktorá sa podarila a výsledok bol taký, že je do dnešného dňa oslavovaný. Dievčatá si to zaslúžili, pretože keď išlo Slovensko na svetový šampionát po majstrovstvách Európy, tak sa očakávalo, čo bude. Dovolím si tvrdiť, že sme v tom čase hrali veľmi pekný a moderný basketbal. Výsledky ukazujú, že sme dávali veľa bodov. Neprevládala obranná fáza, ale útočná a to ľudí zaujímalo. Spätne, keď si to človek premieta, tak sme si získali ľudí na majstrovstvách a bavilo ich to. Bolo to pre nich niečo zvláštne, pretože si na tú dobu mysleli, že Slovensko bude outsider," spomínal vtedajší reprezentačný tréner Sloveniek.

Slovenský výber sa z dvoch "zakopnutí" otriasol a záverečný turnaj zakončil vo víťaznom štýle, keď v súbojoch o umiestnenie zdolal Španielsko (90:69) a Kubu (92:81). "Šírili sme dobré meno Slovenska, pri káve, pohári vína, že kto sme, čo sme. Samozrejme, zaujímali sa, keď vyhráte nad Španielkami a Brazíliou, tak prišli ľudia, ktorí by v živote ani neprišli. Pre mňa bolo najväčším zážitkom to, že keď sme odchádzali z Tasmánie ako víťazi skupiny, tak počas záverečného večera s tými, ktorí sa o nás starali, tak povedali, že sa hanbia, pretože zistili, že sme skvelí a úžasní ľudia. Popritom výsledku, to bolo pre mňa niečo neuveriteľné, že sme urobili niečo pre Slovensko," vyhlásil manažér slovenského tímu Roman Adamčík.

Konečná piata priečka z MS 1994 bola historicky najlepším umiestnením Slovenska na svetovom šampionáte, v Austrálii bolo družstvo trénera Matyáša najlepšie z spomedzi európskych tímov. "Vedeli sme, že Poľsko musíme zdolať, pretože prišlo jeden a pol dňa pred šampionátom. Išli sme dobre, vyhrali sme nad Brazíliou, neskorším víťazom, o 14 bodov a hladko. Potom prišli aj ťažšie súperky, ako Američanky a Austrálčanky, ale aj tak sme boli na konci spokojní," uviedol kouč k dosiahnutým výsledkom.

Medzi najlepšie hráčky šampionátu patrila Erika Dobrovičová-Burianová, líderka slovenského výberu v bodoch, doskokoch a asistenciách. V pozícii vtedy najskúsenejšej hráčky ťahala družstvo, ktoré bolo dlhšiu dobu spolu. "Bola silná generácia, dokonca sme neboli v kompletnom zložení. Boli tam dve-tri hráčky, ktoré by si to výkonnostne zaslúžili, ale ťažko sa vyberalo. Vyberali sme typy hráčok na to, čo sme chceli," hodnotil Matyáš dôvody úspešného pôsobenia na turnaji.

Reprezentácia Slovenska potvrdila v ďalších rokoch príslušnosť k európskej a svetovej basketbalovej špičke, keď bola najúspešnejším kolektívnym športom v krajine. Na ME 1997 získala striebro, v rokoch 1995 a 1999 im tesne unikla medaila (4. miesto). Nateraz posledná účasť na svetovom šampionáte v roku 1998 priniesla ôsmu priečku a Slovenky sa zatiaľ v jedinom prípade predstavili pod piatimi kruhmi. Na olympijských hrách 2000 v Sydney obsadili siedmu pozíciu. "Treba sa tomu venovať, mladých stojí veľa času, aby sa tomu obetovali. Myslím si, že sa vám nepodarí sfanatizovať také množstvo detí, ale chýbajú také veci, ktoré boli. Dali sa vyberať konkrétne typy cez školy," zamyslel sa bývalý tréner Slovenska nad postupným ústupom z najvyšších pozícií.