Dvojnásobná mamička reprezentuje Slovensko od roku 2008. Vďaka jej športovým výkonom sa slovenský biatlon môže pochváliť troma zlatými a troma striebornými olympijskými medailami.
Autor TASR
Ťumeň/Bratislava 28. augusta (TASR) - Slovenská biatlonistka ruského pôvodu, trojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová bude mať v stredu 28. augusta 35 rokov.
Na konci mája 2019 jej nasadil viceprezident Slovenského zväzu biatlonu (SZB) Pavol Hurajt na hlavu symbolickú korunu kráľovnej biatlonovej stopy. Výročnú anketu totiž najúspešnejšia slovenská pretekárka vyhrala už ôsmykrát.
Počas slávnostného večera trojnásobná olympijská víťazka a majsterka sveta potvrdila svoje rozhodnutie z marca 2019, že v nasledujúcej sezóne bude Slovensko reprezentovať iba v štafete a v individuálnych pretekoch sa už nepredstaví.
Dvojnásobná mamička reprezentuje Slovensko od roku 2008. Vďaka jej športovým výkonom sa slovenský biatlon môže pochváliť troma zlatými a troma striebornými olympijskými medailami. Zlato, striebro a bronz si priniesla aj z majstrovstiev sveta.
Anastasia Kuzminová sa narodila 28. augusta 1984 v bývalom Sovietskom zväze, v sibírskom meste Ťumeň. Biatlonu sa venuje aj jej o tri roky mladší brat Anton Šipulin, ruský reprezentant, ktorý má striebro z olympiády vo Vancouveri 2010 a olympijské zlato zo Soči 2014.
Športovú kariéru začala budúca fenomenálna biatlonistka ako klasická lyžiarka. Behu na lyžiach sa venovala do svojich 15 rokov, keď jej otec Vladimir Šipulin poradil vyskúšať biatlon.
Ako biatlonistka sa stala členkou ruského juniorského tímu a v roku 2002 vybojovala striebro na majstrovstvách sveta juniorov. Popri tom zaznamenala piate miesto v stíhacích pretekoch a ôsmu priečku v šprinte. Celkovo ako juniorská reprezentantka získala sedem medailových umiestnení.
V roku 2006 debutovala na pretekoch Svetového pohára v nemeckom Oberhofe a prvé body do rebríčka Svetového pohára si pripísala v tom istom roku 29. novembra na pretekoch v Östersunde.
Jej kariéru ruskej biatlonovej reprezentantky prerušila láska a materstvo. V lanovke v rakúskych Alpách sa totiž zoznámila so svojím budúcim manželom, biatlonistom Danielom Kuzminom, ktorý v tom čase už pôsobil na Slovensku v Banskej Bystrici. V roku 2007 sa im narodil syn Jelisej. Kuzminová nemohla pre materské povinnosti odcestovať na reprezentačné sústredenie, a tak sa s ňou vedenie ruskej reprezentácie rozlúčilo s tým, že materstvo a vrcholový šport sa nedajú skĺbiť.
Najúspešnejšia slovenská biatlonová reprezentantka sa však nevzdala a odišla na Slovensko za svojím partnerom Danielom Kuzminon, ktorý sa neskôr stal aj jedným z jej trénerov. Ten oslovil šéfa slovenského biatlonu Juraja Sanitru, či by SZB nemal záujem o ruskú biatlonistku. V roku 2008 získala slovenského občianstvo a jej úspešná kariéra sa začala odohrávať už pod slovenskou vlajkou v Klube biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica.
V slovenských farbách sa prvýkrát predstavila 19. decembra 2008 na pretekoch kategórie IBU Cup v talianskom Val Martello. Prvých pretekov kategórie Svetového pohára sa zúčastnila v rakúskom Hochfizene. Svoje prvé pódiové umiestnenie dosiahla na majstrovstvách sveta 2009 v Phjongčhangu, kde v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 kilometra získala striebro.
O rok neskôr na zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010 sa definitívne etablovala medzi svetovú biatlonovú špičku. Dosiahla zlato v šprinte na 7,5 kilometra a striebro v stíhacích pretekoch.
Po úspešnej olympiáde zaznamenala medailové umiestnenie na MS 2011 v ruskom Chanty-Mansijsku, kde získala bronz v šprinte na 7,5 kilometrov.
Olympijský medailovú úspech zopakovala v Soči v roku 2014, kde vybojovala opäť zlato v šprinte na 7,5 kilometrov.
Aj vo veku 33 rokov patrila k favoritkám na ZOH v Pchjongčchangu 2018. V prípade zisku zlatej medaily sa mohla stať prvou biatlonistkou so zlatým hetrikom. Podarilo sa jej to 17. februára na pretekoch s hromadným štartom na 12,5 kilometra. Historickému zápisu predchádzali aj dve striebra zo stíhacích a vytrvalostných pretekov.
V roku 2019 sa zúčastnila aj na MS v Östersunde, kde v šprinte na 7,5 kilometra získala titul majsterky sveta.
Anastasia Kuzminová patrí medzi najväčšie osobnosti histórie biatlonu. Zo zimných olympijských hier má na konte šesť medailí - tri zlaté a tri strieborné. Viac cenných olympijských kovov má zatiaľ len Nemka Kati Wilhelmová, ktorá okrem troch zlatých a troch strieborných získala aj jednu bronzovú medailu. Kuzminová však na rozdiel od Nemky dosiahla všetky v individuálnych pretekoch. Zároveň ako jediná biatlonistka histórie vybojovala individuálne zlato na troch ZOH za sebou.
Olympijská šampiónka v biatlone si v roku 2014 z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzala Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Okrem toho od roku 2010 vlastní pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa a vojenský odznak náčelníka generálneho štábu SR 1. triedy. V apríli 2010 si prevzala aj najvyššie možné ocenenie Slovenského olympijského a športového výboru – Zlaté kruhy SOŠV.
Na konci mája 2019 jej nasadil viceprezident Slovenského zväzu biatlonu (SZB) Pavol Hurajt na hlavu symbolickú korunu kráľovnej biatlonovej stopy. Výročnú anketu totiž najúspešnejšia slovenská pretekárka vyhrala už ôsmykrát.
Počas slávnostného večera trojnásobná olympijská víťazka a majsterka sveta potvrdila svoje rozhodnutie z marca 2019, že v nasledujúcej sezóne bude Slovensko reprezentovať iba v štafete a v individuálnych pretekoch sa už nepredstaví.
Dvojnásobná mamička reprezentuje Slovensko od roku 2008. Vďaka jej športovým výkonom sa slovenský biatlon môže pochváliť troma zlatými a troma striebornými olympijskými medailami. Zlato, striebro a bronz si priniesla aj z majstrovstiev sveta.
Anastasia Kuzminová sa narodila 28. augusta 1984 v bývalom Sovietskom zväze, v sibírskom meste Ťumeň. Biatlonu sa venuje aj jej o tri roky mladší brat Anton Šipulin, ruský reprezentant, ktorý má striebro z olympiády vo Vancouveri 2010 a olympijské zlato zo Soči 2014.
Športovú kariéru začala budúca fenomenálna biatlonistka ako klasická lyžiarka. Behu na lyžiach sa venovala do svojich 15 rokov, keď jej otec Vladimir Šipulin poradil vyskúšať biatlon.
Ako biatlonistka sa stala členkou ruského juniorského tímu a v roku 2002 vybojovala striebro na majstrovstvách sveta juniorov. Popri tom zaznamenala piate miesto v stíhacích pretekoch a ôsmu priečku v šprinte. Celkovo ako juniorská reprezentantka získala sedem medailových umiestnení.
V roku 2006 debutovala na pretekoch Svetového pohára v nemeckom Oberhofe a prvé body do rebríčka Svetového pohára si pripísala v tom istom roku 29. novembra na pretekoch v Östersunde.
Jej kariéru ruskej biatlonovej reprezentantky prerušila láska a materstvo. V lanovke v rakúskych Alpách sa totiž zoznámila so svojím budúcim manželom, biatlonistom Danielom Kuzminom, ktorý v tom čase už pôsobil na Slovensku v Banskej Bystrici. V roku 2007 sa im narodil syn Jelisej. Kuzminová nemohla pre materské povinnosti odcestovať na reprezentačné sústredenie, a tak sa s ňou vedenie ruskej reprezentácie rozlúčilo s tým, že materstvo a vrcholový šport sa nedajú skĺbiť.
Najúspešnejšia slovenská biatlonová reprezentantka sa však nevzdala a odišla na Slovensko za svojím partnerom Danielom Kuzminon, ktorý sa neskôr stal aj jedným z jej trénerov. Ten oslovil šéfa slovenského biatlonu Juraja Sanitru, či by SZB nemal záujem o ruskú biatlonistku. V roku 2008 získala slovenského občianstvo a jej úspešná kariéra sa začala odohrávať už pod slovenskou vlajkou v Klube biatlonu VŠC Dukla Banská Bystrica.
V slovenských farbách sa prvýkrát predstavila 19. decembra 2008 na pretekoch kategórie IBU Cup v talianskom Val Martello. Prvých pretekov kategórie Svetového pohára sa zúčastnila v rakúskom Hochfizene. Svoje prvé pódiové umiestnenie dosiahla na majstrovstvách sveta 2009 v Phjongčhangu, kde v pretekoch s hromadným štartom na 12,5 kilometra získala striebro.
O rok neskôr na zimných olympijských hrách vo Vancouveri 2010 sa definitívne etablovala medzi svetovú biatlonovú špičku. Dosiahla zlato v šprinte na 7,5 kilometra a striebro v stíhacích pretekoch.
Po úspešnej olympiáde zaznamenala medailové umiestnenie na MS 2011 v ruskom Chanty-Mansijsku, kde získala bronz v šprinte na 7,5 kilometrov.
Olympijský medailovú úspech zopakovala v Soči v roku 2014, kde vybojovala opäť zlato v šprinte na 7,5 kilometrov.
Aj vo veku 33 rokov patrila k favoritkám na ZOH v Pchjongčchangu 2018. V prípade zisku zlatej medaily sa mohla stať prvou biatlonistkou so zlatým hetrikom. Podarilo sa jej to 17. februára na pretekoch s hromadným štartom na 12,5 kilometra. Historickému zápisu predchádzali aj dve striebra zo stíhacích a vytrvalostných pretekov.
V roku 2019 sa zúčastnila aj na MS v Östersunde, kde v šprinte na 7,5 kilometra získala titul majsterky sveta.
Anastasia Kuzminová patrí medzi najväčšie osobnosti histórie biatlonu. Zo zimných olympijských hier má na konte šesť medailí - tri zlaté a tri strieborné. Viac cenných olympijských kovov má zatiaľ len Nemka Kati Wilhelmová, ktorá okrem troch zlatých a troch strieborných získala aj jednu bronzovú medailu. Kuzminová však na rozdiel od Nemky dosiahla všetky v individuálnych pretekoch. Zároveň ako jediná biatlonistka histórie vybojovala individuálne zlato na troch ZOH za sebou.
Olympijská šampiónka v biatlone si v roku 2014 z rúk prezidenta Ivana Gašparoviča prevzala Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Okrem toho od roku 2010 vlastní pamätnú medailu ministra obrany 3. stupňa a vojenský odznak náčelníka generálneho štábu SR 1. triedy. V apríli 2010 si prevzala aj najvyššie možné ocenenie Slovenského olympijského a športového výboru – Zlaté kruhy SOŠV.