80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Tschofenig sa z piateho miesta vyšvihol na čelo, keď v ťažkých podmienkach zaletel v 2. kole do vzdialenosti 140,5 m a predviedol ukážkový telemark.
Autor TASR
,aktualizované Bischofshofen 6. januára (TASR) - Rakúsky skokan na lyžiach Daniel Tschofenig sa stal celkovým víťazom 73. ročníka Turné štyroch mostíkov. Sošku Zlatého orla si definitívne zabezpečil vďaka triumfu na záverečnom podujatí v Bischofshofene. Na domácej pôde predstihol o 2,1 bodu svojho krajana Jana Hörla, tretí skončil ďalší Rakúšan Stefan Kraft.
Tschofenig dosiahol životný úspech a ukončil desaťročné rakúske "suchoty". Doposiaľ posledným rakúskym celkovým víťazom Turné bol v roku 2015 Kraft. Ten po prvom kole v Bischofshofene viedol, napokon však skončil až tretí. Tschofenig sa z piateho miesta vyšvihol na čelo, keď v ťažkých podmienkach zaletel v 2. kole do vzdialenosti 140,5 m a predviedol ukážkový telemark. Dvadsaťdvaročný skokan slávil štvrté víťazstvo vo Svetovom pohári a upevnil si post lídra prestížneho seriálu.
"Je to neuveriteľné, neviem čo na to povedať. Je mi ľúto Stefana, ktorý musel pred druhým kolom dlho čakať pre silný vietor. Zaslúžil by si získať sošku Zlatého orla. Je to môj najväčší úspech v kariére, venujem ho rodičom a priateľke," uviedol bývalý juniorský majster sveta, ktorý sa postaral celkovo o 17. celkový triumf rakúskych farieb na Turné.
Rakúšania sa tak na čele historických tabuliek odpútali od Nemcov a Fínov. Nemci sa opäť nedočkali celkového víťazstva na Turné, hoci Pius Paschke bol v pozícii najväčšieho favorita. Doposiaľ posledným nemeckým šampiónom bol v sezóne 2001/2002 Sven Hannawald.
Kraft bol po nevydarenom záverečnom skoku sklamaný. "Tak dlho čakať rozhodne nie je nič veselé. Orol nechcel ku mne doletieť," povedal pre agentúru APA obhajca veľkého glóbusu, ktorý triumfoval v ouvertúre v Oberstdorfe i na treťom podujatí Turné na innsbruckom Bergiseli. Tschofenig vyhral okrem Bischofshofenu aj novoročnú súťaž v Garmisch-Partenkirchene. Nemci sa opäť nedočkali celkového víťazstva na Turné, hoci Pius Paschke bol v pozícii najväčšieho favorita. Doposiaľ posledným nemeckým šampiónom bol v sezóne 2001/2002 Sven Hannawald.
Tschofenig dosiahol životný úspech a ukončil desaťročné rakúske "suchoty". Doposiaľ posledným rakúskym celkovým víťazom Turné bol v roku 2015 Kraft. Ten po prvom kole v Bischofshofene viedol, napokon však skončil až tretí. Tschofenig sa z piateho miesta vyšvihol na čelo, keď v ťažkých podmienkach zaletel v 2. kole do vzdialenosti 140,5 m a predviedol ukážkový telemark. Dvadsaťdvaročný skokan slávil štvrté víťazstvo vo Svetovom pohári a upevnil si post lídra prestížneho seriálu.
"Je to neuveriteľné, neviem čo na to povedať. Je mi ľúto Stefana, ktorý musel pred druhým kolom dlho čakať pre silný vietor. Zaslúžil by si získať sošku Zlatého orla. Je to môj najväčší úspech v kariére, venujem ho rodičom a priateľke," uviedol bývalý juniorský majster sveta, ktorý sa postaral celkovo o 17. celkový triumf rakúskych farieb na Turné.
Rakúšania sa tak na čele historických tabuliek odpútali od Nemcov a Fínov. Nemci sa opäť nedočkali celkového víťazstva na Turné, hoci Pius Paschke bol v pozícii najväčšieho favorita. Doposiaľ posledným nemeckým šampiónom bol v sezóne 2001/2002 Sven Hannawald.
Kraft bol po nevydarenom záverečnom skoku sklamaný. "Tak dlho čakať rozhodne nie je nič veselé. Orol nechcel ku mne doletieť," povedal pre agentúru APA obhajca veľkého glóbusu, ktorý triumfoval v ouvertúre v Oberstdorfe i na treťom podujatí Turné na innsbruckom Bergiseli. Tschofenig vyhral okrem Bischofshofenu aj novoročnú súťaž v Garmisch-Partenkirchene. Nemci sa opäť nedočkali celkového víťazstva na Turné, hoci Pius Paschke bol v pozícii najväčšieho favorita. Doposiaľ posledným nemeckým šampiónom bol v sezóne 2001/2002 Sven Hannawald.
Výsledky záverečného podujatia Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach v Bischofshofene:
1. Daniel Tschofenig (Rak.) 308,6 b, (136,0+140,5 m), 2. Jan Hörl (Rak.) 306,5 (140,5+143,0), 3. Stefan Kraft (Rak.) 303,2 (136,0+137,5), 4. Johann André Forfang (Nór.) 301,7 (139,5+139,5), 5. Maximilian Ortner (Rak.) 300,0 (134,0+137,5), 6. Benjamin Östvold (Nór.) 298,2 (137,5+139,0), 7. Michael Hayböck (Rak.) 296,9 (138,0+140,0), 8. Pawel Wasek (Poľ.) 294,1 (137,5+139,0), 9. Andreas Wellinger (Nem.) 290,9 (133,0+135,5), 10. Ren Nikaido (Jap.) 289,9 (135,5+136,5)
1. Daniel Tschofenig (Rak.) 308,6 b, (136,0+140,5 m), 2. Jan Hörl (Rak.) 306,5 (140,5+143,0), 3. Stefan Kraft (Rak.) 303,2 (136,0+137,5), 4. Johann André Forfang (Nór.) 301,7 (139,5+139,5), 5. Maximilian Ortner (Rak.) 300,0 (134,0+137,5), 6. Benjamin Östvold (Nór.) 298,2 (137,5+139,0), 7. Michael Hayböck (Rak.) 296,9 (138,0+140,0), 8. Pawel Wasek (Poľ.) 294,1 (137,5+139,0), 9. Andreas Wellinger (Nem.) 290,9 (133,0+135,5), 10. Ren Nikaido (Jap.) 289,9 (135,5+136,5)
Konečné poradie Turné:
1. Tschofenig 1194,4 b., 2. Hörl 1193,0, 3. Kraft 1190,3, 4. Forfang 1154,2, 5. Deschwanden 1151,9, 6. Pius Paschke (Nem.) 1134,0, 7. Hayböck 1128,6, 8. Wasek 1109,3, 9. Ortner 1107,3, 10. Anže Lanišek (Slovin.) 1099,0
1. Tschofenig 1194,4 b., 2. Hörl 1193,0, 3. Kraft 1190,3, 4. Forfang 1154,2, 5. Deschwanden 1151,9, 6. Pius Paschke (Nem.) 1134,0, 7. Hayböck 1128,6, 8. Wasek 1109,3, 9. Ortner 1107,3, 10. Anže Lanišek (Slovin.) 1099,0
Celkové poradie SP (po 14 súťažiach):
1. Tschofenig 956 b., 2. Hörl 916, 3. Paschke 848, 4. Kraft 759, 5. Deschwanden 658, 6. Wellinger 468
1. Tschofenig 956 b., 2. Hörl 916, 3. Paschke 848, 4. Kraft 759, 5. Deschwanden 658, 6. Wellinger 468
Prehľad doterajších víťazov Turné štyroch mostíkov v skokoch na lyžiach:
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)
1996/97 Primož Peterka (Slovin.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slovin.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
2021/22 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2022/23 Halvor Egner Granerud (Nór.)
2023/24: Rjoju Kobajaši (Jap.)
2024/25 Daniel Tschofenig (Rak.)
1953 Sepp Bradl (Rak.)
1953/54 Olav Björnstad (Nór.)
1954/55 Torbjörn Ruste (Nór.)
1955/56 Nikolaj Kamenskij (ZSSR)
1956/57 Pentti Uotinen (Fín.)
1957/58 Helmut Recknagel (NDR)
1958/59 Helmut Recknagel (NDR)
1959/60 Max Bolkart (NSR)
1960/61 Helmut Recknagel (NDR)
1961/62 Eino Kirjönen (Fín.)
1962/63 Toralf Engan (Nór.)
1963/64 Veikko Kankkonen (Fín.)
1964/65 Torgeir Brandtzaeg (Nór.)
1965/66 Veikko Kankkonen (Fín.)
1966/67 Björn Wirkola (Nór.)
1967/68 Björn Wirkola (Nór.)
1968/69 Björn Wirkola (Nór.)
1969/70 Horst Queck (NDR)
1970/71 Jiří Raška (ČSSR)
1971/72 Ingolf Mork (Nór.)
1972/73 Rainer Schmidt (NDR)
1973/74 Hans-Georg Aschenbach (NDR)
1974/75 Willi Pürstl (Rak.)
1975/76 Jochen Danneberg (NDR)
1976/77 Jochen Danneberg (NDR)
1977/78 Kari Ylantilla (Fín.)
1978/79 Pentti Kokkonen (Fín.)
1979/80 Hubert Neuper (Rak.)
1980/81 Hubert Neuper (Rak.)
1981/82 Manfred Deckert (NDR)
1982/83 Matti Nykänen (Fín.)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1983/84 Jens Weissflog (NDR)
1984/85 Jens Weissflog (NDR)
1985/86 Ernst Vettori (Rak.)
1986/87 Ernst Vettori (Rak.)
1987/88 Matti Nykänen (Fín.)
1988/89 Risto Laakonen (Fín.)
1989/90 Dieter Thoma (NSR)
1990/91 Jens Weissflog (Nem.)
1991/92 Toni Nieminen (Fín.)
1992/93 Andreas Goldberger (Rak.)
1993/94 Espen Bredesen (Nór.)
1994/95 Andreas Goldberger (Rak.)
1995/96 Jens Weissflog (Nem.)
1996/97 Primož Peterka (Slovin.)
1997/98 Kacujoši Funaki (Jap.)
1998/99 Janne Ahonen (Fín.)
1999/2000 Andreas Widhölzl (Rak.)
2000/01 Adam Malysz (Poľ.)
2001/02 Sven Hannawald (Nem.)
2002/03 Janne Ahonen (Fín.)
2003/04 Sigurd Pettersen (Nór.)
2004/05 Janne Ahonen (Fín.)
2005/06 Janne Ahonen (Fín.) a Jakub Janda (ČR)
2006/07 Anders Jacobsen (Nór.)
2007/08 Janne Ahonen (Fín.)
2008/09 Wolfgang Loitzl (Rak.)
2009/10 Andreas Kofler (Rak.)
2010/11 Thomas Morgenstern (Rak.)
2011/12 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2012/13 Gregor Schlierenzauer (Rak.)
2013/14 Thomas Diethart (Rak.)
2014/15 Stefan Kraft (Rak.)
2015/16 Peter Prevc (Slovin.)
2016/17 Kamil Stoch (Poľ.)
2017/18 Kamil Stoch (Poľ.)
2018/19 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2019/20 Dawid Kubacki (Poľ.)
2020/21 Kamil Stoch (Poľ.)
2021/22 Rjoju Kobajaši (Jap.)
2022/23 Halvor Egner Granerud (Nór.)
2023/24: Rjoju Kobajaši (Jap.)
2024/25 Daniel Tschofenig (Rak.)
