Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V slovenskom futbale je v posledných dňoch rušno okolo reprezentačného útočníka Róberta Boženíka, a tak aj o ňom sme sa v štúdiu TABLET.TV rozprávali so skúseným trénerom Vladimírom Koníkom.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 14. decembra (Teraz.sk) - Uplynulý víkend sa skončila jesenná časť našej najvyššej futbalovej súťaže, a tak sme si do televízneho štúdia TABLET.TV pozvali jedného z toho najpovolanejších – trénera Vladimíra Koníka. So skúseným koučom, ktorý sa pred prednedávnom stal kormidelníkom druholigovej Petržalky, sme okrem diania vo Fortuna lige prebrali aj ďalšie aktuálne témy. Azda najviac nás zaujal jeho názor na dianie okolo reprezentačného útočníka Róberta Boženíka, kvôli ktorému vypukla v slovenskom futbale doslova vojna.
Skúsený kouč sa ujal petržalského kormidla dve kolá pred koncom jesennej časti. So svojimi zverencami absolvoval pohárový duel so Sereďou (0:3) a ligové zápasy v Trebišove (0:4) a doma s Bardejovom (0:1). Stihol za ten čas zistiť, kde tím najviac tlačí topánka? „Určite áno. Poviem však pravdu, nerád vstupujem do rozbehnutej súťaže a v minulosti som si dal aj záväzok, že to nikdy neurobím. Bohužiaľ, situácia v Petržalke sa vyvinula tak, že som to zobrať jednoducho musel. Spomínané tri zápasy mi otvorili oči, a tak ako bolo mužstvo nastavené a nejakým spôsobom fungovalo, taký bol aj záver jesennej časti. Aj z toho dôvodu nastanú v kádri zmeny, nejaké sa už aj udiali. Aby som bol presnejší, po jeseni sme sa rozišli s poltuctom hráčov a nejakí sú ešte na hrane. Čo sa týka príchodov, ja osobne som oslovil okolo tridsať hráčov, no v týchto dňoch ešte neviem povedať, koľkí z nich sa v našom klube objavia. Počítam však s tým, že štyria-piati budú určite na začiatku januára sedieť v petržalskej šatni,“ rozhovoril sa Vladimír Koník.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S VLADIMÍROM KONÍKOM:
Koník mal v petržalskom klube pevnú pozíciu pri mládeži, a aj preto sa po odchode Jozefa Dojčana stal najskôr len dočasným trénerom seniorského tímu. Po poslednom zápase jesene sa však s vedením klubu z pravého brehu Dunaja dohodol na ďalšom pokračovaní v tejto funkcii. To v praxi znamená, že ako šéftréner mládeže skončil. Neobáva sa, že v budúcnosti by mohol tento krok oľutovať? „Určite ho neoľutujem. Keď sa raz človek dá na trénerskú dráhu, hneď pri dohode musí počítať s tým, že o pár dní môže nastať situácia, v rámci ktorej so bude musieť svojou pozíciou rozlúčiť. Na druhej strane je pravda, že pri mládeži človek nie je až pod takým extrémnym tlakom, ale ja som vždy tvrdil, že som v prvom rade tréner, a v tomto remesle sa vidím. V minulosti som si takéto povolanie vybral, beriem to profesionálne. Čo má prísť, príde. Momentálne som opäť tréner a snažím sa odviesť čo najlepšie služby pre A-tím,“ pokračoval Koník.
Ako bývalý tréner Trenčína, Senice či Nitry veľmi pozorne sleduje aj dianie v najvyššej súťaži, v ktorej sa uplynulý víkend skončila jesenná časť aktuálnej sezóny. Čo hovorí na 10-bodový náskok Slovana, ktorý svojho času tiež viedol a neskôr sa dokonca ako jeden z mála nebál aj verejne kritizovať jeho súčasnú filozofiu ohľadom prevahy legionárov v kádri. „Slovan bol pre mňa vždy výkladnou skriňou československého futbalu, jeho dres vždy obliekali najlepší hráči republiky, viedli najlepší tréneri a v štruktúrach klubu pracovali najlepší funkcionári. Chápem, že dnes je doba už inde a multikulturalizmus zasiahol takmer všetky odvetvia. Ale na druhej strane stále tvrdím, že ak chce byť Slovan veľkoklubom, nikdy nemôže kupovať pravého obrancu, stopéra či defenzívneho stredopoliara. Takýchto hráčov si musí vychovať, alebo nájsť v našich končinách. Slovan môže kúpiť kanoniera, ako sa mu to podarilo v osobe Šporara, alebo stredového hráča, ktorý bude tvoriť hru. Ostatní by mali byť nejaký spôsobom spojení so slovenským futbalom. No nebránim sa ani legionárom, ale tí musia byť v niečom iní ako domáci. A v tom čase, keď som bol v Slovane ja, to neplatilo. Dnes je situácia v klube z Tehelného poľa už iná,“ zamyslel sa 51-ročný kouč.
Na mape našej najvyššej súťaže figurujú v aktuálnej sezóne Pohronie, Sereď či Michalovce, no naopak tradičné futbalové bašty ako Banská Bystrica, Prešov či Košice na nej už roky chýbajú. „Túto otázku by si mali položiť v spomínaných kluboch, ktoré v najvyššej súťaži nie sú a zároveň treba sňať klobúk pred tými menšími, ktoré vo Fortuna lige pôsobia. Na jazyk sa však zároveň natíska otázka, čo to prináša pre náš futbal. Povedzme si na rovinu, naša liga je slabá,“ vyslovil svoj názor Koník, ktorý sa doteraz nestotožnil s modelom rozdeľujúcim súťaž po 22. kole na skupiny o titul a o záchranu. „Liga by sa mala jednoznačne zúžiť,“ dodal.
Mimoriadne rušno je v posledných dňoch okolo reprezentačného útočníka Róberta Boženíka, momentálne najžiadanejší artikel na slovenskom futbalovom trhu. Jeho prestup zo Žiliny je na spadnutie, a práve z toho chcú zrejme profitovať viaceré strany. Ako túto situáciu vníma 51-ročný kouč? „Môžem o tom len polemizovať. Nevidím do žilinskej kuchyne, nepoznám dohodu medzi hráčom a majiteľom klubu. Som len v úlohe diváka, ktorého však vyrušuje jedna vec. Chlapec má dvadsať rokov, rovnako ako občiansky preukaz a je svojprávny. Avšak v tejto situácii mi pripadá ako otrok, ktorý je nejakým spôsobom predávaný na trhu. Veď on má predsa nejakú zmluvu, čo v praxi znamená, že sám od seba nemôže niekam len tak odísť a klub z toho nebude nič mať. Ide teda skôr o to, aby sa hráč a klub dohodli. Napokon majiteľ Žilinčanov Jozef Antošík deklaroval, že podstatné je, aby boli všetci spokojní. No nemyslím si, že je hráč spokojný, pokiaľ mu diktujete, že musí ísť len tam alebo tam. V jednom s ním však súhlasím, a síce, že v rámci našej súťaže by futbalista nemusel mať agenta. Ale keďže sa Boženík ukázal v dobrom svetle v reprezentácii a jeho kredit išiel hore, agent je v tomto prípade relevantný. Opäť sa vrátim k tomu, že chlapec má dvadsať, podpísal si za agenta Martina Petráša, na čom nevidím nič zlé. Petráš určite neurobí taký krok, že na tom bude Žilina škodovať, alebo že to bude problém pre Boženíka. Preto je potrebné v prvom rade zahodiť egá, ktoré má pán Antošík veľmi vysoké, čo je na jednej strane aj správne, ale treba dať pozor aj na to, aby Boženíkovi táto kauza neublížila. To by bolo veľmi zlé. Slovensko totiž podobných útočníkov už nemá a takýto zjav si musíme vážiť,“ zakončil Vladimír Koník.
Skúsený kouč sa ujal petržalského kormidla dve kolá pred koncom jesennej časti. So svojimi zverencami absolvoval pohárový duel so Sereďou (0:3) a ligové zápasy v Trebišove (0:4) a doma s Bardejovom (0:1). Stihol za ten čas zistiť, kde tím najviac tlačí topánka? „Určite áno. Poviem však pravdu, nerád vstupujem do rozbehnutej súťaže a v minulosti som si dal aj záväzok, že to nikdy neurobím. Bohužiaľ, situácia v Petržalke sa vyvinula tak, že som to zobrať jednoducho musel. Spomínané tri zápasy mi otvorili oči, a tak ako bolo mužstvo nastavené a nejakým spôsobom fungovalo, taký bol aj záver jesennej časti. Aj z toho dôvodu nastanú v kádri zmeny, nejaké sa už aj udiali. Aby som bol presnejší, po jeseni sme sa rozišli s poltuctom hráčov a nejakí sú ešte na hrane. Čo sa týka príchodov, ja osobne som oslovil okolo tridsať hráčov, no v týchto dňoch ešte neviem povedať, koľkí z nich sa v našom klube objavia. Počítam však s tým, že štyria-piati budú určite na začiatku januára sedieť v petržalskej šatni,“ rozhovoril sa Vladimír Koník.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU S VLADIMÍROM KONÍKOM:
Koník mal v petržalskom klube pevnú pozíciu pri mládeži, a aj preto sa po odchode Jozefa Dojčana stal najskôr len dočasným trénerom seniorského tímu. Po poslednom zápase jesene sa však s vedením klubu z pravého brehu Dunaja dohodol na ďalšom pokračovaní v tejto funkcii. To v praxi znamená, že ako šéftréner mládeže skončil. Neobáva sa, že v budúcnosti by mohol tento krok oľutovať? „Určite ho neoľutujem. Keď sa raz človek dá na trénerskú dráhu, hneď pri dohode musí počítať s tým, že o pár dní môže nastať situácia, v rámci ktorej so bude musieť svojou pozíciou rozlúčiť. Na druhej strane je pravda, že pri mládeži človek nie je až pod takým extrémnym tlakom, ale ja som vždy tvrdil, že som v prvom rade tréner, a v tomto remesle sa vidím. V minulosti som si takéto povolanie vybral, beriem to profesionálne. Čo má prísť, príde. Momentálne som opäť tréner a snažím sa odviesť čo najlepšie služby pre A-tím,“ pokračoval Koník.
Ako bývalý tréner Trenčína, Senice či Nitry veľmi pozorne sleduje aj dianie v najvyššej súťaži, v ktorej sa uplynulý víkend skončila jesenná časť aktuálnej sezóny. Čo hovorí na 10-bodový náskok Slovana, ktorý svojho času tiež viedol a neskôr sa dokonca ako jeden z mála nebál aj verejne kritizovať jeho súčasnú filozofiu ohľadom prevahy legionárov v kádri. „Slovan bol pre mňa vždy výkladnou skriňou československého futbalu, jeho dres vždy obliekali najlepší hráči republiky, viedli najlepší tréneri a v štruktúrach klubu pracovali najlepší funkcionári. Chápem, že dnes je doba už inde a multikulturalizmus zasiahol takmer všetky odvetvia. Ale na druhej strane stále tvrdím, že ak chce byť Slovan veľkoklubom, nikdy nemôže kupovať pravého obrancu, stopéra či defenzívneho stredopoliara. Takýchto hráčov si musí vychovať, alebo nájsť v našich končinách. Slovan môže kúpiť kanoniera, ako sa mu to podarilo v osobe Šporara, alebo stredového hráča, ktorý bude tvoriť hru. Ostatní by mali byť nejaký spôsobom spojení so slovenským futbalom. No nebránim sa ani legionárom, ale tí musia byť v niečom iní ako domáci. A v tom čase, keď som bol v Slovane ja, to neplatilo. Dnes je situácia v klube z Tehelného poľa už iná,“ zamyslel sa 51-ročný kouč.
S modelom ligy nesúhlasí
Na mape našej najvyššej súťaže figurujú v aktuálnej sezóne Pohronie, Sereď či Michalovce, no naopak tradičné futbalové bašty ako Banská Bystrica, Prešov či Košice na nej už roky chýbajú. „Túto otázku by si mali položiť v spomínaných kluboch, ktoré v najvyššej súťaži nie sú a zároveň treba sňať klobúk pred tými menšími, ktoré vo Fortuna lige pôsobia. Na jazyk sa však zároveň natíska otázka, čo to prináša pre náš futbal. Povedzme si na rovinu, naša liga je slabá,“ vyslovil svoj názor Koník, ktorý sa doteraz nestotožnil s modelom rozdeľujúcim súťaž po 22. kole na skupiny o titul a o záchranu. „Liga by sa mala jednoznačne zúžiť,“ dodal.
Mimoriadne rušno je v posledných dňoch okolo reprezentačného útočníka Róberta Boženíka, momentálne najžiadanejší artikel na slovenskom futbalovom trhu. Jeho prestup zo Žiliny je na spadnutie, a práve z toho chcú zrejme profitovať viaceré strany. Ako túto situáciu vníma 51-ročný kouč? „Môžem o tom len polemizovať. Nevidím do žilinskej kuchyne, nepoznám dohodu medzi hráčom a majiteľom klubu. Som len v úlohe diváka, ktorého však vyrušuje jedna vec. Chlapec má dvadsať rokov, rovnako ako občiansky preukaz a je svojprávny. Avšak v tejto situácii mi pripadá ako otrok, ktorý je nejakým spôsobom predávaný na trhu. Veď on má predsa nejakú zmluvu, čo v praxi znamená, že sám od seba nemôže niekam len tak odísť a klub z toho nebude nič mať. Ide teda skôr o to, aby sa hráč a klub dohodli. Napokon majiteľ Žilinčanov Jozef Antošík deklaroval, že podstatné je, aby boli všetci spokojní. No nemyslím si, že je hráč spokojný, pokiaľ mu diktujete, že musí ísť len tam alebo tam. V jednom s ním však súhlasím, a síce, že v rámci našej súťaže by futbalista nemusel mať agenta. Ale keďže sa Boženík ukázal v dobrom svetle v reprezentácii a jeho kredit išiel hore, agent je v tomto prípade relevantný. Opäť sa vrátim k tomu, že chlapec má dvadsať, podpísal si za agenta Martina Petráša, na čom nevidím nič zlé. Petráš určite neurobí taký krok, že na tom bude Žilina škodovať, alebo že to bude problém pre Boženíka. Preto je potrebné v prvom rade zahodiť egá, ktoré má pán Antošík veľmi vysoké, čo je na jednej strane aj správne, ale treba dať pozor aj na to, aby Boženíkovi táto kauza neublížila. To by bolo veľmi zlé. Slovensko totiž podobných útočníkov už nemá a takýto zjav si musíme vážiť,“ zakončil Vladimír Koník.
