Elm/Bratislava 26. novembra (TASR) - Do epochy Mikaely Shiffrinovej bola Vreni Schneiderová historicky najúspešnejšia lyžiarka v oboch technických disciplínach. Zdobia ju tri zlaté medaily zo zimných olympiád i z MS, tiež je trojnásobná víťazka Svetového pohára, vyhrala 55 pretekov a získala aj 11 malých glóbusov za sezónne víťazstvá v SP. V utorok bude mať 60 rokov.

Vreni Schneiderová sa narodila 26. novembra 1964 vo švajčiarskom Elme, v malej alpskej obci. Mala pohnuté detstvo, jej mama zomrela na rakovinu, čo ju v tínedžerskom veku primälo ešte viac venovať svoju energiu lyžovaniu. Do Svetového pohára sa jej v silnej národnej konkurencii podarilo preniknúť ako 20-ročnej a v decembri 1984 v Madonne di Campiglio obsadila v slalome 9. miesto. Ešte pred Vianocami, vo svojej tretej elitnej súťaži, excelovala v obrovskom slalome v Santa Caterine, vyhrala ho s veľkým náskokom 1,10 s pred americkou hviezdou Tamarou McKinneyovou.

Po Novom roku 1985 pridala druhé miesto v Maribore (za svojou svojou slávnou krajankou Michelou Figiniovou) a veľmi skoro sa etablovala v špičke technicky najnáročnejšej zjazdárskej disciplíny. Sezónu zakončila s 88 bodmi (v starom hodnotení) na treťom mieste pred krajankou Mariou Walliserovou, glóbus získali spoločne Figiniová s Nemkou Marinou Kiehlovou. Schneiderová potom v ďalších dvoch sezónach v obráku dominovala, získala prvý titul majsterky sveta (1987) a celkovo zaň nazbierala päť malých "gúľ".

Slalomovou superstar sa stala oveľa neskôr, ale zato totálnou. Prvé víťazstvo v SP slávila v jedenástom štarte v sezóne 1986/87, zhodou okolností opäť pred McKinneyovou a opäť v Taliansku (Courmayeur). Tentoraz však v mimoriadne tesných pretekoch o päť stotín, jej kolegyňa z reprezentačného družstva Brigitte Ortliová stratila ako tretia len deväť. Prvý malý glóbus získala v roku 1989 s impozantným ziskom 175 bodov (náskok 90), najväčším v jej kariére v jednej disciplíne do zavedenia nového bodovania (1992).

V tom roku 1989 triumfovala prvýkrát v celkovom hodnotení SP, v obrovskom slalome získala malý glóbus i druhé zlato na MS, plus v slalome a v kombinácii striebro. Bola to na dlhý čas jej všeobecne najúspešnejšia sezóna, ale to už mala z predchádzajúcej štatút dvojnásobnej olympijskej víťazky. V Calgary 1988 vyhrala najprv obrovský slalom a v špeciálnom za ňou strieborná Juhoslovanka Matea Svetová zaostala o priepastných 1,68 s. Tretie zlato na ZOH získala Schneiderová v roku 1994 v Hafjelli (hry v Lillehammeri), celkovo má päť medailí spod piatich kruhov. Ďalšie tri najcennejšie kovy charizmatická švajčiarska lyžiarka dobyla na MS, okrem prvých dvoch titulov z obráku triumfovala aj v slalome 1991, celkovo má zo svetových šampionátov šesť medailí.

Druhú superúspešnú sezónu slávila Vreni Schneiderová na jar 1994. Po zisku olympijského zlata v slalome, striebra v kombinácii a bronzu v obrovskom slalome, dostala za slalom malú trofej v SP a doviedla úspešne do konca súboj o svoj druhý veľký glóbus ziskom 1656 bodov. Bola to mimoriadne dramatická zima, Švédka Pernilla Wibergová získala 1343 bodov a cez tisícku sa prehupli aj Nemka Katja Seizingerová s Rakúšankou Anitou Wachterovou. Mimochodom, tieto tri pretekárky získala spolu štyri veľké trofeje vo Svetovom pohári v 90-tych rokoch a spolu so Schneiderovou 6 z 10. Pred nimi trikrát Petra Kronbergerová a na záver desaťročia ďalšia Rakúšanka Alexandra Meissnitzerová.

V takejto hustej konkurencii Vreni Schneiderová bojovala aj vo svojej poslednej sezóne 1994/95. Kým rok predtým jej k celkovému víťazstvu v SP pomohol najmä skvelý finiš v jej obľúbených disciplínach a trochu aj body z ostatných, záverečné defilé bolo ešte viac v znamení mimoriadne cenných bodíkov v zjazde, super-G a kombinácii.

Vo finálovom týždni v Bormiu Švajčiarka najprv skončila v zjazde deviata (29 bodov, celkovo v sezóne 84). Deviata bola aj v obrovskom slalome a v super-G vypadla. Seizingerová, s ktorou sa naťahovala celú zimu o čelo klasifikácie, išla do záverečného slalomu s bodovou hodnotou 1225 a s náskokom, ktorý Švajčiarke velil minimálne druhé miesto. Lenže, keď sa ako štvrtá po prvom kole chystala na štart, vedela, že musí vyhrať. Nemka totiž nečakane v slalome zabrala (na konci pretekov 17 bodov za 14. miesto). Schneiderová predviedla fantastickú poslednú jazdu svojej obdivuhodnej kariéry, v súhrne dvoch kôl zdolala o 25 stotín Wibergovú a vyhrala tretí veľký i jedenásty malý glóbus SP. Aj vďaka 29 bodov zo záverečného zjazdu.

Vreni Schneiderová v rokoch 1988 až 1995 dominovala šiestim zo siedmich slalomových sezón v SP, dokázala vyhral 12 pretekov v sérii a triumfovala celkovo v 34 súťažiach. Dlho tento počet nemal konkurenciu, Erika Hessová získala 21, Janica Kosteličová 20. Až 29. decembra 2013 Švajčiarku o jedno víťazstvo prekonala Rakúšanka Marlies Schildová, avšak v novej ére mala na to v každej sezóne k dispozícii o 2-3 súťaže viac. A keďže k tomuto dátumu už mala Mikaela Shiffrinová vo svojej hlavnej disciplíne na konte už prvých 5 z celkovo 62 víťazstiev, legendárna Švajčiarka je aj so šiestimi malými glóbusmi a troma zlatými medailami z vrcholných podujatí historicky najúspešnejšia slalomárka pred fenomenálnou epochou amerického zjazdárskeho zázraku. Vo Svetovom pohári je k Vreni Schneiderovej v slalome najbližšie s 22 víťazstvami slovenská lyžiarka Petra Vlhová.