Helsinki 20. mája (TASR) - Uplynulé sezóny neboli pre slovenských hokejových fanúšikov príliš vydarené. Dôvodov na radosť bolo naozaj pramálo a po sklamaní na domácom šampionáte nikto neveril, že by v najbližších rokoch mohol prísť nejaký výraznejší úspech.
S tým cestoval do Helsínk aj výber nového trénera Vladimíra Vůjteka. Na obrovské prekvapenie všetkých však český kouč a jeho mužstvo šokovali celý hokejový svet a nakoniec sa tešili zo striebra.
"Keď sme išli na tento turnaj, tak sme hovorili, že musíme byť skromní a ísť od zápasu k zápasu. Že naše silné stránky budú bojovnosť a kolektívna hra. No každý nad tým iba hodil plecom a nikto tomu nevenoval pozornosť. Okrem nás v kabíne tomu málokto veril. No a nakoniec sme získali medailu a sme nesmierne šťastní," vyhlásil už štvornásobný medailista z majstrovstiev sveta Miroslav Šatan.
Cesta od Vůjtekovho vymenovania na post hlavného kormidelníka až po finále majstrovstiev sveta však bola tŕnistá. Musel sa vyrovnať s tlakom verejnosti, sklamaniami z predošlých rokov, ale najviac ho zarazil prístup niektorých hráčov. Už na prvom zraze mu totiž postupne odmietla účasť vyše polovica nominovaných a tak musel narýchlo tvoriť novú zostavu.
Tréner a celý realizačný tím sa so svojou úlohou vyrovnali nadmieru dobre a v prvej polovici sezóny vyhrali Slováci dva z troch turnajov. Po záverečnej príprave však medzi fanúšikmi zavládlo opäť sklamanie a Slováci cestovali na MS so štatistikou sedem osem zápasov a sedem prehier. "Keby nám niekto po tých siedmich prehrách v príprave povedal, že na majstrovstvách budeme bojovať o zlato, tak by sme si mysleli, že je šialený. Ani sa nám o tom nesnívalo," priznal hlavný tréner.
Rozhodujúci bol tímový duch
Radosť slovenskej striedačky a trénera tímu Vladimíra Vůjteka po víťaznom zápase A-skupiny Švajčiarsko - Slovensko na MS v ľadovom hokeji 13. mája 2012 v Hartwall aréne v Helsinkách. Foto: TASR/Pavel NeubauerDo Helsínk však priviedol výborne poskladaný tím, ktorému naordinoval defenzívnu taktiku a tá slávila úspechy. Hráči si na ľade plnili svoje povinnosti, do bodky poslúchali trénerove pokyny a dreli jeden za druhého. "Asi sme si sadli. Nevidím tam jediného hráča, jediného človeka, ktorý by nechcel bojovať pre tím. Myslím si, že sme veľmi dobre vybrali hráčov. Je to dobre premiešané. Sú tam starší, stredná generácia aj mladší a všetci bojujú ako jeden tím," pochválil svojich zverencov.
Hlavný kľúč úspechu nebol na ľade, ale v šatni: "Chalani si spravili kabínu k svojmu obrazu. Panovala tam veľká pohoda." Práve tam hráči vytvorili skvelú partiu, kde sa nepozeralo na predošlé úspechy, ale všetci si boli rovní. Tí skúsenejší rozdávali neoceniteľné rady a tí mladší zase načúvali a učili sa.
"Ako som povedal už niekoľkokrát, pre nás je najdôležitejšia tímová hra. Ducha mužstva veľmi posilnili svojimi príchodmi Zdeno Chára a Michal Handzuš. Oni držali celý kolektív. Ostatní chlapci im verili a prispôsobili sa ich hre a ich správaniu," vysvetlil Vůjtek.
Tréner mal šťastnú ruku
Veľmi šťastnú ruku mal aj pri výbere druhého najmladšieho hráča Libora Hudáčka. Dvadsaťjedenročný útočník sa dostal do nominácie až vďaka dvom gólom vo finále extraligy a práve on poistil triumf v semifinále MS nad Čechmi. "Určite to bol veľmi dobrý výber. Podaril sa až na poslednú chvíľu, ale hlavne, že sa podaril," zasmial sa tréner.
Aj keď úvod šampionátu nevyšiel ideálne, tím každým zápasom rástol a nakoniec natiahol na MS víťaznú sériu na sedem zápasov. "Určite to veľmi hreje a som tomu rád. S takýmto dobrým kolektívom som už dlho nepracoval," vyznal sa. "Sú to majstrovstvá sveta a dosiahnuť takýto úspech s tímom, s ktorým sa na začiatku vôbec nepočítalo, je niečo úžasné."
Vľavo tréner slovenského tímu Vladimír Vůjtek s jeho asistentom Jergušom Bačom po víťazstve v zápase A-skupiny Slovensko - Kazachstan na MS v ľadovom hokeji 9. mája 2012 v Helsinkách.Foto: TASR/Pavel NeubauerJeho prínos už ocenili aj fanúšikovia. Slovensko zažíva hokejový ošiaľ, aký naposledy vypukol pred deviatimi rokmi po zisku bronz taktiež v Helsinkách. "Sever nám jednoducho sedí, Slováci tu získali už štyri medaily. Hovoril som to už pred šampionátom, aj keď vtedy som iba dúfal, že by sa mohlo podariť niečo takéto. Som rád, že sme konečne prebudili slovenských fanúšikov a že nám tak fandia. Dlho nemali dôvod sa radovať a sme radi, že to konečne prišlo," dodal. Už po postupe do finále sa na internete objavili správy o tom, že pre nového trénerského hrdinu treba postaviť sochu...
