Bratislava 11. mája (TASR) - Vo veku 96 rokov zomrel v stredu nestor slovenskej športovej žurnalistiky a čestný člen Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) Jozef Kšiňan. Informoval o tom portál olympic.sk.

Jozef Kšiňan sa narodil 3. januára 1927 v Bratislave. Absolvent štúdia trénerstva na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave sa novinárskej a publicistickej práci venoval viac 70 rokov. Počas dlhej novinárskej kariéry pracoval v denníkoch Pravda, Práca a Smena, od roku 1978 až do odchodu do dôchodku pôsobil vyše dvadsať rokov v ČSTK, resp. jej pokračovateľke TASR. Venoval sa najmä futbalu, klasickému lyžovaniu a boxu. S TASR, kde viac než dvadsať rokov viedol športovú redakciu, externe spolupracoval aj dávno po dovŕšení osemdesiatky, keď sa zároveň venoval knižnej tvorbe.

Dvadsať rokov bol Jozef Kšiňan podpredseda Klubu športových redaktorov, z toho titulu vedúci futbalovej komisie. Počas celého tohto obdobia mal na starosti organizovanie tlačových konferencií pred začiatkom ligovej súťaže a pred začiatkom jarnej odvety.

Okrem toho viedol množstvo tlačových stredísk na významných športových podujatiach na Slovensku: na všetkých medzištátnych futbalových zápasoch v Bratislave v rokoch 1972 – 1992, na MS v klasickom lyžovaní 1970 vo Vysokých Tatrách aj na Tatranskom pohári v klasických lyžiarskych disciplínach 1965 – 1981 (spolu so Štefanom Mašlonkom a s Igorom Mrázom). Bol aj člen tlačových komisií na MS v krasokorčuľovaní (1973), aj na MS v ľadovom hokeji (1992) v Bratislave.

Ako novinár pôsobil Jozef Kšiňan na piatich olympiádach – na OH 1968 v Mexico City, 1976 v Montreale a 1980 v Moskve, aj na ZOH 1980 v Lake Placid a 1994 v Lillehammeri. Pri olympijskej premiére výpravy samostatnej Slovenskej republiky na ZOH 1994 zároveň externe vykonával funkciu hovorcu slovenského olympijského tímu. Absolvoval aj množstvo ďalších vrcholných športových podujatí, vrátane svetových a európskych šampionátov vo futbale.

Foto: TASR/Michal Svítok

Podieľal sa na príprave približne 30 publikácií, venovaných predovšetkým futbalu a histórii Slovana Bratislava – Polstoročie v belasom, Šesťdesiat rokov Slovana, 80 belasých rokov, 90 belasých rokov, Pohár je náš! (o triumfe družstva ČSSR na futbalových ME 1976 v Juhoslávii), Svet deväťdesiatich minút, Futbal - encyklopédia, či Zlatá kniha futbalu na Slovensku. Podieľal sa však aj na slovenskom vydaní prvej celistvej publikácie o olympijskej histórii v roku 1957.

Bol však činný aj ako aktívny športovec v množstve odvetví: ako futbalista klubov ŠK Ružinov, ŠK Bratislava (dorastenecký majster Slovenska 1946), Sokol Práca a Dynamo Energia Bratislava, ako stolný tenista v ligových kluboch ŠK Ružinov a ŠK Baťovany, ale aj v ŠK Poštári, ŠK Bratislava, Sokol Práca a ŠK Železničiari (majster Slovenska 1946 v družstvách) a účastník mnohých medzinárodných turnajov na Slovensku a v Čechách, ako basketbalista v druholigovom Sokole Práca a ako tenista tiež v Sokole Práca Bratislava.

Po skončení športovej kariéry bol úspešný tréner stolných tenistov ŠK Ružinov, ŠK Železničiari a v Sokole Práca, aj mládežnícky tréner hokejistov i futbalistov v Dyname Energia, Rapide i v Slovane Bratislava. V období rokov 1968 – 1981 bol i člen slovenskej futbalovej trénerskej rady.

Foto: FOTO TASR – Jakub Kotian

Slovenský olympijský výbor (SOV) jeho výnimočné publicistické a novinárske pôsobenie v roku 2003 ocenil udelením Bronzových kruhov SOV a v roku 2010 udelením svojho výročného ocenenia za publicistiku - Ceny Mira Procházku, a v roku 2017 aj prijatím za svojho čestného člena a udelením Zlatého odznaku SOV. Bol aj nositeľom Ceny fair play Ivana Chodáka, ktorú udeľuje Slovenský futbalový zväz, a členom Siene slávy slovenského futbalu. Bývalý prezident Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch mu odovzdal Zlatý odznak MOV.

Ešte aj niekoľko rokov po dovŕšení deväťdesiatky sa zúčastňoval na rôznych tlačových konferenciách a akciách SOŠV i ďalších športových subjektov a bol stále aktívny aj ako autor najmä textov o histórii slovenského športu, osobitne futbalu.

"Závidím technologické možnosti dnešným športovým novinárom," uviedol pred deviatimi rokmi Jozef Kšiňan v rozhovore, ktorý bol súčasťou multimediálneho projektu TASR Osobnosti, tváre, myšlienky. "V technologických podmienkach, aké boli vtedy a dnes, bol veľký rozdiel. O tom by sa dala napísať humoristická kniha, čo sme my zažívali napríklad, keď sme sa chceli spojiť s redakciou. Ja som to už po mnohých skúsenostiach robil tak, že prvé bolo vždy zistiť, kde je telefón. Raz sa mi v Izraeli počas zápasu našej dvadsaťjednotky stalo, že som si aj v jednom podniku blízko pri štadióne dohodol s riaditeľom, že budem môcť telefonovať. No po skončení zápasu mi tam telefonovať neumožnili. Ak by redaktor ČTK nedal správu zo zápasu, bol by to veľký prúser, tak som asi po viac ako kilometri šialeného behu prišiel do najbližšieho hotela, kde som to vysvetlil a už zachránil. A to bývali často takéto katastrofy, dnes sa to dá len ťažko predstaviť."

Posledná rozlúčka sa uskutoční v piatok 19. mája o 13.15 h v bratislavskom Krematóriu.