Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia Šport

Vodní slalomári vyrazili na OH 2012 s talizmanmi a zubnými kefkami

Odchod časti slovenskej výpravy na OH 2012 v Londýne. Na snímke zľava tréner Jany Dukátovej Róbert Orokocký, Jana Dukátová, lekár Roman Fano, Pavol Hochschorner a Peter Hochschorner 16. júla 2012 v Bratislave. Foto: TASR/Michal Svítok

Slovenskí slalomári v zostave Pavol a Peter Hochschornerovci, Michal Martikán a kajakárka Jana Dukátova dnes vyrazili na OH 2012 do Londýna.

Bratislava 16. júla (TASR) - Vzácna časť olympijského konvoja nabrala v pondelok smer Londýn. Síce nebolo vidieť lode, ani pádla, ktoré predurčujú športové odvetvie, no tváre slalomárov na divokej vode, viacnásobných olympijských víťazov netreba spoznávať. Deblisti Pavol a Peter Hochschornerovci, singlista Michal Martikán a medzi nimi kajakárka Jana Dukátová, zažívajúca olympijskú prieméru vytvorili obraz dokonalosti. Mužská časť výpravy sa v minulosti postarala o unikátnu porciu siedmich medailí, z toho piatich zlatých, a šperk nežného pohlavia zasa pripomenul dve zlaté v ženskom kajaku, o ktoré sa zaslúžila Elena Kaliská. Akoby sa do dejiska 30. hier pohol národný poklad, alebo lepšie povedané šperkovnica slovenského športu.

Lode pod dohľadom vodiča, technika i maséra v jednej osobe Tomáša Martikána nasmerovali svoje špice do Londýne o deň skôr, tak aby ich zväzový mikrobus dopravil bez poškodenia v momente, keď sa začne priamo v Broxbourne v Lee Valey záverečný blok prípravy.

"Veľmi ho potrebujeme," vysvetľoval Róbert Orokocký. Do Londýna letel tentoraz nie iba v role vedúceho, ale aj ako tréner Dukátovej, o to väčšiu porciu rôznych detailov bude musieť riešiť. "Ja osobne akoby som šiel do Londýna na dovolenku, pretože tu doma som bol v neustálom pracovnom nasadení, ani na chvíľku som sa nezastavil."

Slalomárom treba na kanáli ešte potrénovať. Obdivovať jeho krásu už nemusia, je dostatočne známa a aj tamojšia voda si už vyslúžila kvetnanté prívlastky. "Je ťažká, v niektorých úsekoch nebezpečne rýchla," prozaicky ju onálepkoval Róbert Orokocký. "Každý jeden záber sa v príprave cení. Potrebujeme v nej pádlovať čo najviac, no tak, aby sme sa už neunavili."

Jana Dukátová zažije atmosféru olympiádu prvýkrát, síce v Pekingu pred štyrmi rokmi pobudla, no len pasívne ako diváčka. "Teraz sa vyslovene teším, cítim sa fajn, aj keď tých povinnosti, mimo slalomu, bolo naozaj v týždni pred odletom veľa. Batožinu som si rozdelila na dve časti, športovú a civilnú. Veľa vymýšľať nemôžem, oficiálne oblečenie je prvoradné. Očakávam, že bude fúkať a aj pršať, teraz si uvedomujem, že nás zabudli obdarovať klasickými veľkými vodáckymi dáždnikmi, asi sa budú často na kanáli vystreľovať."

Trojnásobných olympijských víťazov deblistov Hochschornerovcov v role ostrieľaných slalomárskych 'vlkov' už len tak ľahko niečo nerozhádže. "Zbaliť sa bola bleskovka, stačili mi dve tašky, jednu som poslal mikrobusom, druhú beriem so sebou," vyrátal Pavol Hochschorner. "V olympijskom kanáli je neustále čo robiť a treba si zvykať aj na tamojšie počasie."

Hochschornerovci nezaťažili zväzový mikrobus dvoma loďami ako Dukátová a Martikán, ale len jednou. Pavol Hochschorner vysvetlil: "Druhú zobrali v predstihu výrobcovia Vajdovci, takže je naozaj v tých správnych rukách."

Pred štyrmi rokmi si Hochschornerovci zvolili na bývanie olympijskú dedinu, Martikán a vtedy kajakárka Kaliská radšej bývali v hoteli mimo nej. "Nám sa to osvedčilo," dodal Pavol. "Všetko sme mali po ruke, aj viac možností na rozptýlenie, preto len vítam, že budeme v nej aj teraz. Anglická strava nám nikdy nechutila, no a v dedine bude podstatne širší výber z klasickej medzinárodnej."

Tréner a otec Peter Hochschorner v deň odletu len výstižne zahlásil: "Konečne. Doma som neustále niečo zháňal, lode dorábal, pádla. Najviac času mi zabrali lode, dve sme vrátili pre chybný materiál, jednu som viac zrezal ako bolo treba a uvedomil si, že naozaj platí to zaužívané dvakrát meraj, raz rež. Všetko som napokon stihol, ale za akú cenu. Teraz len dúfam, že záverečnú prípravu zvládneme bez nejakého zranenia."

Michal Martikán svojimi teraz už piatimi účasťami na OH zabral úctyhodný úsek 16-tich rokov od Atlanty '96 po Londýn a od veku mladíka dosiahol absolútnu zrelosť skúseného matadora. V batožine nič zbytočné, to je jeho zásada. "Čo mi bude treba, no hlavne oblečenie na vodu, a potom to, v čom sa budem pohybovať mimo nej, vrátane pyžama," schuti sa zasmial. "Talizmany neberiem, veľa ľudí si na ne navyklo, no mne stačí to hlavné, loď a pádlo, to sú moje pravé talizmany. Rodina bude doma, linky však budú každý deň žeravé, cez internet sa kedykoľvek uvidíme, dostali sme špeciálne dátové karty a naplno ju využijem."

Tréner Jozef Martikán sa ani tak nestaral o oblečenie, ako o hygienické potreby. "Na tie nesmiem zabudnúť, aj keď kefku na zuby môžem kúpiť kdekoľvek, ale zvyk je zvyk. V batožinách mnohých sú rôzne fetiše, my sa však spoliehame na tvrdú robotu, Akurát ma vnučka obdarovala upleteným korbáčikom na kľúčenku, iný talizman mať nebudem."

Slovenský vodný slalom zasial v olympijskom kanáli na očakávanú úrodu vlani v apríli. Vyskúšali si ho v predstihu, aj keď ho oficiálne otvorili 22. apríla, pre Slovákov poslúžil už od 11-teho, keď v jeho perejách strávili celý týždeň. "Najviac zavážil pri vybavovaní tejto vymoženosti fakt, že kanál odskúšajú elitné naše lode olympijských víťazov, majstrov sveta a takýto test si nesmierne cenili aj samotní Briti," vyjadril sa vtedy Róbert Orokocký. Organizátorom poskytli cenné rady, jednou z nich boli aj nebezpečné miesta, rozbíjajúce lode. Odvtedy pretieklo veľa vody cez koryto, zmizli dominantné žeriavy, zo staveniska vzniklo v 'Lee Valley White Water Centre' dokonalé dielo. V pravom slova zmysle sa jeho dokonalosť vyskloňuje až po pretekoch, slovenský rukopis a kolaudačnú pečať však už nikto nezaprie. "Cenné rady od nás, najlepšieho tímu na svete, fungovali ako spätná väzba. Snažili sme sa poslúžiť a poradiť tak, aby každý našiel v olympijskej vode čo najviac férovosti a aby sa nebezpečenstvo pri niektorých prekážkach znížilo na minimum."

Čo všetko bude prvýkrát, je jasné. Michal Martikán sa ocitne premiérovo v hlavnej olympijskej dedine, dosiaľ bol na všetkých doterajších štyroch mimo nej. Prvý raz štartuje na OH Jana Dukátová, ktorá momentálne dozrela na dvojnásobnú olympijskú víťazku Elenu Kaliskú a zvíťazila nad ňou v internej kvalifikácii. No a samotná Elena Kaliská bude na OH prvýkrát chýbať od roku 1996. "Aj som dostala ponuku od SOV, aby som v skupinke s plavkyňou Moravcovou letela do Londýna, s presným programom. Je to pekné, že si na mňa spomenuli, aj keď trochu neskoro. Keďže som s tým už nerátala a dosť ma to zaskočilo, mám už iný program. Pôvodne som mala odsledovať deblistov Hochschornerovcov, nejaké vstupenky boli aj na atletiku."

Elena Kaliská bude Jane Dukátovej držať palce. "Dosť vyspela, netreba jej radiť, dobre vieme, že olympiáda je hlavne o psychike. Ustrážiť si ju bude najnáročnejšie. Fandiť budem aj Štěpánke Hilgertovej, je to jednoducho pojem. Londýnom pre mňa slalomársky život nekončí, poviem pravdu, láka ma Rio de Janeiro. Ak zdravie vydrží, nič nevylučujem."



dd sb /k dispozícii zvukové záznamy/