Slovenská kajakárka na striebornej priečke stratila na víťazku 4,62 sekundy.
Autor TASR
,aktualizované Pau 30. septembra (TASR) - Slovenská kajakárka Jana Dukátová na majstrovstvách sveta slalomárov na divokej vode vo francúzskom Pau sa ovenčila striebornou medailou. Zlato patrilo Austrálčanke Jessice Foxovej časom 97,14, Dukátová na striebornej priečke stratila 4,62 sekundy, tretia skončila Nemka Ricarda Funková s odstupom 5,48. V mužských singloch sa k Dukátovej pridali medailami strieborný Alexander Slafkovský (+1,48) a bronzový Michal Martikán (+3,42), keď ich zdolal jediný, Slovinec Benjamin Savšek.
V celkovej bilancii ozdobilo slovenskú výpravu na MS päť vzácnych kovov (1-3-1), navyše skončili tretí deblisti v hliadkach, vzhľadom na nízky počet štartujúcich však bez oficiálnej medaily.
Vysokú latku nasadila prvá štartujúca finalistka Foxová. Zo semifinále síce postúpila ako posledná desiata časom 105,40, no vo finále sa výrazne zrýchlila a obdivuhodným časom 97,14 ako prvá a jediná zo všetkých zlomila 100-sekundovú hranicu. Zlatá Foxová mala aj veľké zadosťučinenie, keď v singloch finále nezvládla a medailu nezískala.
Ako tretia v poradí sa pustila do boja s perejami a 23 bránkami Dukátová, štvrtá na OH 2016 v Riu de Janeiro. V daždivom počasí našťastie vietor silný nefúkal, Dukátovej prejazdy bránok boli bezproblémové a časom 101,76 oproti semifinále (105,11) tiež výrazne pridala. Otázne bolo, ako zareaguje konkurencia a či ju zosadí z medailového miesta. Na Dukátovú nestačila s výraznou stratou ani obhajkyňa titulu Češka Kudějová, už sa pred ňu žiadna súperka nedostala a slovenská kajakárka sa radovala zo striebra.
Dukátová sa tešila z medaily spolu s trénerom Róbertom Orokockým. "Vôbec som to nečakala, prekvapila som samu seba," povedala s radostnými emóciami. "Ani veriť sa mi tomu nechce. To, čo som ukázala vo finále, považujem vôbec za najlepšie v sezóne, bola to takmer ideálna jazda, len s jednou chybičkou."
Dukátová sa v individuálnych pretekoch vrátila na MS na medailový stupeň po šiestich rokoch. "Keď som zazrela v cieli čas, tak som si pochvaľovala, bol veľmi dobrý. Ukázalo sa, že takúto náročnú trať ťažko zvládnuť v dvoch jazdách za sebou, u finalistiek sa chyby množili. Mne poslúžilo pred majstrovstvami sveta aj dlhé trojtýždňové sústredenie tu priamo na mieste. Vo finále som cítila, že pádlujem s vodou a loď ma hnala vpred. Túto medailu si veľmi cením, potvrdilo sa, že som neustále súčasť svetovej špičky, pri mne boli len súperky, s ktorými som bola na stupňoch aj v seriáli Svetového pohára."
Orokocký s Dukátovou už toho veľa zažil. "Až po šiestich rokoch sme sa na svetovom šampionáte radovali z medaily, a to si veľmi cením. Nebolo to jednoduché, najmä keď Foxová predviedla perfektnú jazdu. Predtým som s Janou zažil veľa štvrtých miest, teraz som jej veril a aj po kvalifikácii, z ktorej postupovala až po druhej jazde, som jej povedal, horší začiatok, no o to lepší koniec."
Dukátová si pripísala v kariére už piatu individuálnu medailu (2-3-0), spolu s hliadkami ôsmu (3-4-1).
V singloch sa slovenská výprava spoliehala v 11-člennom finále na dvoch, Slafkovský štartoval ako piaty v poradí, Martikán ôsmy. Slafkovského semifinálový čas (99,46) a Martikánov (98,85) sa žiadalo zlepšiť, aby na konto pribudla ďalšia medaila. Obaja túžili po zlate v hliadkach vyniknúť v individuálnych pretekoch rovnakým spôsobom. Slafkovský, úradujúci majster Európy, výborne zvládol úvod, aj stred trate, na 14.-15. bránke sa trochu zdržal a z času 96,29 sa v cieli radoval so spokojnými gestami. Na priebežne prvom mieste však dlho nezostal, Slovinec Savšek napriek dvojsekundovej penalizácii zapádloval hlavne záverečný úsek famózne a vytlačil Slafkovského z piedestálu časom 94,81.
Slafkovský si striebro pridá k zlatu z tohtoročných ME v Tacene i k zlatým hliadkam v Pau. "Tento rok mi naozaj doprial, aj tretiu priečku v seriáli Svetového pohára, takže vôbec ma nemrzí, že mi zlato uniklo. Stáli sme dvaja na stupňoch, spolu s Michalom Martikánom, bol to krásny pocit. Je to fantázia, v semifinále som bol hlavne rád, že som sa do finále prepracoval. Urobil som v ňom jednu veľkú chybu hore a v cieli som bol zničený preto, že som musel ísť na hrane a všetko zo seba dostať. Vo finále som sa zlepšil, pred Savšekom však treba len veľkú poklonu."
Na zlatého Savšeka Slafkovský nemal. "Takáto jazda, akú ukázal sa podarí raz za x rokov. Musí sadnúť všetko, šťastena sa nalepiť, vlny poslúchať. Klobúk dole pred takým výkonom. Ja som so sebou veľmi spokojný. Bolo to mimoriadne ťažké, už v semifinále bolo treba zajazdiť výborne a mne po ňom tak stvrdli ruky, že som ich necítil. Musel som rýchlo zregenerovať a vo finále sa ešte zrýchliť. Vyšlo mi to a striebro má pre mňa mimoriadnu hodnotu."
Aj Slafkovský sa naladil do ďalších mesiacov a rokov. "Je to ďalší štart a ak zdravie vydrží, určite budem pokračovať. Olympiádu v Tokiu si nedávam za cieľ, uvidím, ako budú sezóny vychádzať a ak mi to pôjde, určite pred olympiádou neskončím. Zatiaľ je to na dobrej ceste. Tento šampionát sa mi vryl do pamäti hlavne tým, že organizátori urobili kus roboty, dali si záležať na propagácii, v nedeľu lialo, no areál bol plný. Organizácia bola bezchybná, s fantastickou atmosférou, šampionát strovil najväčší rozpočet, aký dosiaľ bol."
Martikán, legenda svetového slalomu s rekordným počtom medailí, oproti Savšekovi na prvom medzičase strácal 1,07 s, na druhom už len 0,03, v závere mu ubudli sily, no zaradil sa na 3. priečku. V cieli čakal už len na troch súperov spolu so Slafkovským, či ich z medailových pozícií niekto vytlačí. Domáci Francúz Gargaud Chanut to pokazenou jazdou nedokázal, ani jeho krajan Berčič s vynechanou bránkou, ba ani pomalší Nemec Tasiadis. Pre Slafkovského znamenalo striebro jubilejný 10. vzácny kov na MS (8-2-0), v individuálnych pretekoch druhý (0-2-0) po striebre v pražskej Troji '2013. Pre Martikána, najstaršieho medailistu v histórii, rekordný 21. (13-3-5), individuálny 11-ty (4-3-4). V historickej bilancii celého slovenského slalomu počet medailí vystúpil na 58 (23-18-17).
Martikán odštartoval svoju obdivuhodnú kariéru na MS pred 22 rokmi na MS v Nottinghame, získal bronz ako najmladší účastník na stupňoch, teraz rovnaký kov ako najstarší singlista v histórii. "Začiatok sa mi išiel celkom dobre, extra náročná trať nebola a záležalo od toho, či voda pomohla, alebo nie, ako som ju vedel využiť. To sa mi ako tak podarilo, aj okolo šestky, sedmičky, kde sa výrazne menila voda. Aj v zákrute som v účku tiež musel rešpektovať meniace sa vlny. V podstate som celkom dobre zvládol všetko, no nie tak úplne ako v semifinále."
V tom momente ho od Savšeka delilo veľmi málo. "Prvý technický úsek za polovičkou mi tiež vyšiel, prišiel úsek okolo valca, ktorý volajú kraken, nie len tak, pre nič za nič, niekedy vie chytiť, podržať, pustiť. Nad ním bola vlna, kde sa mi to otvorilo a jednoducho som stratil sily aj čas. Dobiehal som stratu, Savšek však išiel skvele, ja som rád, že som skončil tretí, navyše na stupňoch spolu so Sašom Slafkovským."
Martikána bronz do ďalších sezón povzbudil. "Ja to považujem za dobrý začiatok pred ďalšími rokmi. Urobil som pár chýb, v príprave i pretekoch, a je ešte stále možnosť lepšie zajazdiť a chýb sa vyvarovať. Motiváciu mám veľkú, o olympijskom Tokiu radšej nehovorím, je ďaleko, no kariéra, keď som pred 22 rokmi získal prvú medailu, bronzovú, ubehla veľmi rýchlo. Tie tri roky do olympiády dlho trvať nebudú a určite by som sa veľmi radoval, keby som sa pripravil tak, aby som na olympiáde nechýbal."
Otec a tréner Jozef Martikán ocenil svojho syna slovami: "Celkom dobrá finálová jazda, no medzi 17. a 18. bránkou mu nevyšiel valec, trochu ho pustilo nižšie a musel priložiť do kotla. Aj ho to vyšťavilo, možno stvrdol, no z bronzu sa veľmi tešíme. Vek si Michal nevšíma, v sezóne mal však zdravotné problémy, aj s novou loďou začal od začiatku sezóny jazdiť, tých zmien bolo priveľa, čo sa prejavilo v príprave. V singloch a ženských kajakoch vyšla zlatým fantasticky voda, aj preto tak jasne Savšek a Foxová zvíťazili. Trať bola ťažká, náročná, aj sa na niektorých úsekoch menila, každý musel ukázať kus umenia, no bez šťastia to až tak nejde. Bronz je pre nás zadosťučinenie, aj roky pribudli, preto má bronz pre nás veľký význam."
V celkovej bilancii ozdobilo slovenskú výpravu na MS päť vzácnych kovov (1-3-1), navyše skončili tretí deblisti v hliadkach, vzhľadom na nízky počet štartujúcich však bez oficiálnej medaily.
Vysokú latku nasadila prvá štartujúca finalistka Foxová. Zo semifinále síce postúpila ako posledná desiata časom 105,40, no vo finále sa výrazne zrýchlila a obdivuhodným časom 97,14 ako prvá a jediná zo všetkých zlomila 100-sekundovú hranicu. Zlatá Foxová mala aj veľké zadosťučinenie, keď v singloch finále nezvládla a medailu nezískala.
Ako tretia v poradí sa pustila do boja s perejami a 23 bránkami Dukátová, štvrtá na OH 2016 v Riu de Janeiro. V daždivom počasí našťastie vietor silný nefúkal, Dukátovej prejazdy bránok boli bezproblémové a časom 101,76 oproti semifinále (105,11) tiež výrazne pridala. Otázne bolo, ako zareaguje konkurencia a či ju zosadí z medailového miesta. Na Dukátovú nestačila s výraznou stratou ani obhajkyňa titulu Češka Kudějová, už sa pred ňu žiadna súperka nedostala a slovenská kajakárka sa radovala zo striebra.
Dukátová sa tešila z medaily spolu s trénerom Róbertom Orokockým. "Vôbec som to nečakala, prekvapila som samu seba," povedala s radostnými emóciami. "Ani veriť sa mi tomu nechce. To, čo som ukázala vo finále, považujem vôbec za najlepšie v sezóne, bola to takmer ideálna jazda, len s jednou chybičkou."
Dukátová sa v individuálnych pretekoch vrátila na MS na medailový stupeň po šiestich rokoch. "Keď som zazrela v cieli čas, tak som si pochvaľovala, bol veľmi dobrý. Ukázalo sa, že takúto náročnú trať ťažko zvládnuť v dvoch jazdách za sebou, u finalistiek sa chyby množili. Mne poslúžilo pred majstrovstvami sveta aj dlhé trojtýždňové sústredenie tu priamo na mieste. Vo finále som cítila, že pádlujem s vodou a loď ma hnala vpred. Túto medailu si veľmi cením, potvrdilo sa, že som neustále súčasť svetovej špičky, pri mne boli len súperky, s ktorými som bola na stupňoch aj v seriáli Svetového pohára."
Orokocký s Dukátovou už toho veľa zažil. "Až po šiestich rokoch sme sa na svetovom šampionáte radovali z medaily, a to si veľmi cením. Nebolo to jednoduché, najmä keď Foxová predviedla perfektnú jazdu. Predtým som s Janou zažil veľa štvrtých miest, teraz som jej veril a aj po kvalifikácii, z ktorej postupovala až po druhej jazde, som jej povedal, horší začiatok, no o to lepší koniec."
Dukátová si pripísala v kariére už piatu individuálnu medailu (2-3-0), spolu s hliadkami ôsmu (3-4-1).
V singloch sa slovenská výprava spoliehala v 11-člennom finále na dvoch, Slafkovský štartoval ako piaty v poradí, Martikán ôsmy. Slafkovského semifinálový čas (99,46) a Martikánov (98,85) sa žiadalo zlepšiť, aby na konto pribudla ďalšia medaila. Obaja túžili po zlate v hliadkach vyniknúť v individuálnych pretekoch rovnakým spôsobom. Slafkovský, úradujúci majster Európy, výborne zvládol úvod, aj stred trate, na 14.-15. bránke sa trochu zdržal a z času 96,29 sa v cieli radoval so spokojnými gestami. Na priebežne prvom mieste však dlho nezostal, Slovinec Savšek napriek dvojsekundovej penalizácii zapádloval hlavne záverečný úsek famózne a vytlačil Slafkovského z piedestálu časom 94,81.
Slafkovský si striebro pridá k zlatu z tohtoročných ME v Tacene i k zlatým hliadkam v Pau. "Tento rok mi naozaj doprial, aj tretiu priečku v seriáli Svetového pohára, takže vôbec ma nemrzí, že mi zlato uniklo. Stáli sme dvaja na stupňoch, spolu s Michalom Martikánom, bol to krásny pocit. Je to fantázia, v semifinále som bol hlavne rád, že som sa do finále prepracoval. Urobil som v ňom jednu veľkú chybu hore a v cieli som bol zničený preto, že som musel ísť na hrane a všetko zo seba dostať. Vo finále som sa zlepšil, pred Savšekom však treba len veľkú poklonu."
Na zlatého Savšeka Slafkovský nemal. "Takáto jazda, akú ukázal sa podarí raz za x rokov. Musí sadnúť všetko, šťastena sa nalepiť, vlny poslúchať. Klobúk dole pred takým výkonom. Ja som so sebou veľmi spokojný. Bolo to mimoriadne ťažké, už v semifinále bolo treba zajazdiť výborne a mne po ňom tak stvrdli ruky, že som ich necítil. Musel som rýchlo zregenerovať a vo finále sa ešte zrýchliť. Vyšlo mi to a striebro má pre mňa mimoriadnu hodnotu."
Aj Slafkovský sa naladil do ďalších mesiacov a rokov. "Je to ďalší štart a ak zdravie vydrží, určite budem pokračovať. Olympiádu v Tokiu si nedávam za cieľ, uvidím, ako budú sezóny vychádzať a ak mi to pôjde, určite pred olympiádou neskončím. Zatiaľ je to na dobrej ceste. Tento šampionát sa mi vryl do pamäti hlavne tým, že organizátori urobili kus roboty, dali si záležať na propagácii, v nedeľu lialo, no areál bol plný. Organizácia bola bezchybná, s fantastickou atmosférou, šampionát strovil najväčší rozpočet, aký dosiaľ bol."
Martikán, legenda svetového slalomu s rekordným počtom medailí, oproti Savšekovi na prvom medzičase strácal 1,07 s, na druhom už len 0,03, v závere mu ubudli sily, no zaradil sa na 3. priečku. V cieli čakal už len na troch súperov spolu so Slafkovským, či ich z medailových pozícií niekto vytlačí. Domáci Francúz Gargaud Chanut to pokazenou jazdou nedokázal, ani jeho krajan Berčič s vynechanou bránkou, ba ani pomalší Nemec Tasiadis. Pre Slafkovského znamenalo striebro jubilejný 10. vzácny kov na MS (8-2-0), v individuálnych pretekoch druhý (0-2-0) po striebre v pražskej Troji '2013. Pre Martikána, najstaršieho medailistu v histórii, rekordný 21. (13-3-5), individuálny 11-ty (4-3-4). V historickej bilancii celého slovenského slalomu počet medailí vystúpil na 58 (23-18-17).
Martikán odštartoval svoju obdivuhodnú kariéru na MS pred 22 rokmi na MS v Nottinghame, získal bronz ako najmladší účastník na stupňoch, teraz rovnaký kov ako najstarší singlista v histórii. "Začiatok sa mi išiel celkom dobre, extra náročná trať nebola a záležalo od toho, či voda pomohla, alebo nie, ako som ju vedel využiť. To sa mi ako tak podarilo, aj okolo šestky, sedmičky, kde sa výrazne menila voda. Aj v zákrute som v účku tiež musel rešpektovať meniace sa vlny. V podstate som celkom dobre zvládol všetko, no nie tak úplne ako v semifinále."
V tom momente ho od Savšeka delilo veľmi málo. "Prvý technický úsek za polovičkou mi tiež vyšiel, prišiel úsek okolo valca, ktorý volajú kraken, nie len tak, pre nič za nič, niekedy vie chytiť, podržať, pustiť. Nad ním bola vlna, kde sa mi to otvorilo a jednoducho som stratil sily aj čas. Dobiehal som stratu, Savšek však išiel skvele, ja som rád, že som skončil tretí, navyše na stupňoch spolu so Sašom Slafkovským."
Martikána bronz do ďalších sezón povzbudil. "Ja to považujem za dobrý začiatok pred ďalšími rokmi. Urobil som pár chýb, v príprave i pretekoch, a je ešte stále možnosť lepšie zajazdiť a chýb sa vyvarovať. Motiváciu mám veľkú, o olympijskom Tokiu radšej nehovorím, je ďaleko, no kariéra, keď som pred 22 rokmi získal prvú medailu, bronzovú, ubehla veľmi rýchlo. Tie tri roky do olympiády dlho trvať nebudú a určite by som sa veľmi radoval, keby som sa pripravil tak, aby som na olympiáde nechýbal."
Otec a tréner Jozef Martikán ocenil svojho syna slovami: "Celkom dobrá finálová jazda, no medzi 17. a 18. bránkou mu nevyšiel valec, trochu ho pustilo nižšie a musel priložiť do kotla. Aj ho to vyšťavilo, možno stvrdol, no z bronzu sa veľmi tešíme. Vek si Michal nevšíma, v sezóne mal však zdravotné problémy, aj s novou loďou začal od začiatku sezóny jazdiť, tých zmien bolo priveľa, čo sa prejavilo v príprave. V singloch a ženských kajakoch vyšla zlatým fantasticky voda, aj preto tak jasne Savšek a Foxová zvíťazili. Trať bola ťažká, náročná, aj sa na niektorých úsekoch menila, každý musel ukázať kus umenia, no bez šťastia to až tak nejde. Bronz je pre nás zadosťučinenie, aj roky pribudli, preto má bronz pre nás veľký význam."
Finálové výsledky:
K1ž: 1. Jessica Foxová (Austr.) 97,14 (0), 2. Jana DUKÁTOVÁ (SR) 101,76 (0), 3. Ricarda Funková (Nem.) 102,62 (0), 4. Luuka Jonesová (N. Zél.) 107,20 (4), 5. Kateřina Kudějová (ČR) 108,11 (2), 6. Lisa Fritscheová (Nem.) 108,91 (0)
C1m: 1. Benjamin Savšek (Slovin.) 94,81 (2), 2. Alexander SLAFKOVSKÝ 96,29 (0), 3. Michal Martikán 98,23 (0), 4. Edern Le Ruyet (Fr.) 99,31 (0), 5. Roberto Colazingari (Tal.) 100,01 (0), 6. Sideris Tasiadis (Nem.) 100,03 (0)
K1ž: 1. Jessica Foxová (Austr.) 97,14 (0), 2. Jana DUKÁTOVÁ (SR) 101,76 (0), 3. Ricarda Funková (Nem.) 102,62 (0), 4. Luuka Jonesová (N. Zél.) 107,20 (4), 5. Kateřina Kudějová (ČR) 108,11 (2), 6. Lisa Fritscheová (Nem.) 108,91 (0)
C1m: 1. Benjamin Savšek (Slovin.) 94,81 (2), 2. Alexander SLAFKOVSKÝ 96,29 (0), 3. Michal Martikán 98,23 (0), 4. Edern Le Ruyet (Fr.) 99,31 (0), 5. Roberto Colazingari (Tal.) 100,01 (0), 6. Sideris Tasiadis (Nem.) 100,03 (0)