Pretekársku kariéru odštartoval už v roku 1949 a takmer od jej začiatku až do svojej tragickej smrti v roku 1973 patril medzi najlepších cestných motocyklových pretekárov v bývalom Československu.
Autor TASR
r od jej začiatku až do svojej tragickej smrti v roku 1973 patril medzi najlepších cestných motocyklových pretekárov v bývalom Československu. Trikrát (1959, 1961, 1971) sa stal majstrom Československa v triede do 250 kubických centimetrov (ccm) a v roku 1972 aj československým majstrom v triede do 350 ccm.
František Srna sa narodil 15. mája 1932 vo Svätom Juri. Láska k motorom sa u neho prejavila už v skorej mladosti. Aj preto sa vyučil za automechanika a okrem pretekania zasvätil svoj pracovný život aj automobilom rôzneho druhu. Začiatkom 50. rokov minulého storočia pracoval ako garážmajster v Kartografickom a zememeračskom ústave v Bratislave a od roku 1955 až do roku 1973 pôsobil ako vedúci dielne Technických služieb mesta Bratislavy.
Pretekárske sny si začal plniť po kúpe svojej prvej motorky značky PUCH s kubatúrou 125 ccm. K prvým pretekom na okruhoch ho priviedol jeho celoživotný priateľ a tiež motocyklový pretekár František Kročka. Na motorke vedel Srna nielen výborne jazdiť, ale bol známy aj ako zručný mechanik či konštruktér. Motocykle si pripravoval a upravoval do značnej miery sám.
Kariéru cestného motocyklového pretekára začal vo vtedajšom Autoklube Bratislava, za ktorý pretekal v rokoch 1949 až 1952. Potom tri roky jazdil za Duklu Praha a od roku 1955 pretekal za vtedajší Zväzarm Bratislava. Prvé veľké úspechy na motocyklových okruhoch zaznamenal na motorkách Jawa československej výroby. Pôsobil aj ako ich testovací a továrenský jazdec.
V roku 1957 sa stal československým reprezentantom a už v roku 1958 vyhral prestížne preteky Talline (dnes hlavné mesto Estónska). Prvenstvo v triede do 250 ccm dosiahol aj o rok na to v roku 1959 na vtedajšej Veľkej cene Československa v Brne, čo mu vynieslo prvý titul majstra republiky.
O dva roky neskôr v roku 1961 dosiahol v rovnakej triede druhý majstrovský titul a zvíťazil aj na vtedajšej Cene Slovenska v Piešťanoch. Na Veľkej cene Maďarska v roku 1962 presedlal na motorku s kubatúrou 350 ccm a zvíťazil. Úspech z Piešťan zopakoval aj v roku 1965, keď vyhral nielen v triede do 250 ccm, ale do 350 ccm. V roku 1966 sa z prvenstva tešil aj na Veľkej cene Juhoslávie, ktorá sa konala na okruhu v Opatiji (dnes Chorvátsko). Okrem víťazstva v triede do 350 ccm dosiahol aj traťový rekord.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia patril Srna v rámci bývalého Československa k takmer neporaziteľným pretekárom. Svoj posledný republikový titul v triede do 350 ccm s medzinárodným obsedením dosiahol v roku 1972 na bratislavskom okruhu, ktorý sám vymyslel. Okruh viedol z Bajkalskej ulice na Trnavskú, potom na Tomášikovu, Vajnorskú a späť na Bajkalskú.
Okruh, ktorý sám navrhol, sa mu na druhom ročníku bratislavských pretekov 6. októbra 1973 stal osudným. Po páde a následnom zranení hlavy zahynul. Pochovaný je v Pezinku, kde prežil väčšiu časť života.
Ešte počas jeho života ocenili jeho výnimočnú kariéru v roku 1961 titulom Majstra športu a v roku 1969 titulom Zaslúžilého majstra športu.
O živote výnimočného motocyklového jazdca sa dá dočítať aj napríklad v knihe Rudolfa Malého pod názvom "Františkovia". Publikácia prináša športový príbeh nielen Františka Srnu, ale aj jeho veľkého priateľa a motocyklového pretekára Františka Kročku, ktorí patrili k najlepším československým, respektíve slovenským motocyklovým pretekárom druhej polovice dvadsiateho storočia.
František Srna sa narodil 15. mája 1932 vo Svätom Juri. Láska k motorom sa u neho prejavila už v skorej mladosti. Aj preto sa vyučil za automechanika a okrem pretekania zasvätil svoj pracovný život aj automobilom rôzneho druhu. Začiatkom 50. rokov minulého storočia pracoval ako garážmajster v Kartografickom a zememeračskom ústave v Bratislave a od roku 1955 až do roku 1973 pôsobil ako vedúci dielne Technických služieb mesta Bratislavy.
Pretekárske sny si začal plniť po kúpe svojej prvej motorky značky PUCH s kubatúrou 125 ccm. K prvým pretekom na okruhoch ho priviedol jeho celoživotný priateľ a tiež motocyklový pretekár František Kročka. Na motorke vedel Srna nielen výborne jazdiť, ale bol známy aj ako zručný mechanik či konštruktér. Motocykle si pripravoval a upravoval do značnej miery sám.
Kariéru cestného motocyklového pretekára začal vo vtedajšom Autoklube Bratislava, za ktorý pretekal v rokoch 1949 až 1952. Potom tri roky jazdil za Duklu Praha a od roku 1955 pretekal za vtedajší Zväzarm Bratislava. Prvé veľké úspechy na motocyklových okruhoch zaznamenal na motorkách Jawa československej výroby. Pôsobil aj ako ich testovací a továrenský jazdec.
V roku 1957 sa stal československým reprezentantom a už v roku 1958 vyhral prestížne preteky Talline (dnes hlavné mesto Estónska). Prvenstvo v triede do 250 ccm dosiahol aj o rok na to v roku 1959 na vtedajšej Veľkej cene Československa v Brne, čo mu vynieslo prvý titul majstra republiky.
O dva roky neskôr v roku 1961 dosiahol v rovnakej triede druhý majstrovský titul a zvíťazil aj na vtedajšej Cene Slovenska v Piešťanoch. Na Veľkej cene Maďarska v roku 1962 presedlal na motorku s kubatúrou 350 ccm a zvíťazil. Úspech z Piešťan zopakoval aj v roku 1965, keď vyhral nielen v triede do 250 ccm, ale do 350 ccm. V roku 1966 sa z prvenstva tešil aj na Veľkej cene Juhoslávie, ktorá sa konala na okruhu v Opatiji (dnes Chorvátsko). Okrem víťazstva v triede do 350 ccm dosiahol aj traťový rekord.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia patril Srna v rámci bývalého Československa k takmer neporaziteľným pretekárom. Svoj posledný republikový titul v triede do 350 ccm s medzinárodným obsedením dosiahol v roku 1972 na bratislavskom okruhu, ktorý sám vymyslel. Okruh viedol z Bajkalskej ulice na Trnavskú, potom na Tomášikovu, Vajnorskú a späť na Bajkalskú.
Okruh, ktorý sám navrhol, sa mu na druhom ročníku bratislavských pretekov 6. októbra 1973 stal osudným. Po páde a následnom zranení hlavy zahynul. Pochovaný je v Pezinku, kde prežil väčšiu časť života.
Ešte počas jeho života ocenili jeho výnimočnú kariéru v roku 1961 titulom Majstra športu a v roku 1969 titulom Zaslúžilého majstra športu.
O živote výnimočného motocyklového jazdca sa dá dočítať aj napríklad v knihe Rudolfa Malého pod názvom "Františkovia". Publikácia prináša športový príbeh nielen Františka Srnu, ale aj jeho veľkého priateľa a motocyklového pretekára Františka Kročku, ktorí patrili k najlepším československým, respektíve slovenským motocyklovým pretekárom druhej polovice dvadsiateho storočia.