Košice 8. marca (TASR) - Vzpieranie patrí medzi tradičné olympijské športy a slovenskí reprezentanti nechýbali v ére samostatnosti ani na jednom z vrcholných podujatí.

V doterajšej histórii sa do prvej desiatky na OH podarilo preniknúť iba dvom, svetovému i európskemu šampiónovi Martinovi Tešovičovi v Atlante 1996 a o štyri roky neskôr v Sydney Dagmar Danekovej Kutlíkovej.

Ako vyplýva z vyjadrení Slovenského zväzu vzpierania (SZV), z hľadiska financií je stav konštantný, no každé zníženie financovania by mohlo znamenať stav ohrozenia, teda privodiť likvidačný stav. "Stav je dlhodobo konštantný. Poddimenzovaný, ale naučili sme sa hospodáriť tak, aby sme sa nedostali do záporných čísel. Žiaľ, niekedy to musí ísť aj na úkor reprezentačných štartov. Paradoxne za ne sme hodnotení ministerstvom," informoval člen výkonného výboru SZV Štefan Korpa, ktorý pre TASR vypracoval písomné stanovisko spoločne s ďalším členom VV SZV Rudolfom Lukáčom a generálnym sekretárom SZV Jánom Štefánikom.

Podľa oficiálnej stránky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky bola zo štátneho rozpočtu v roku 2011 schválená dotácia (pre športovú reprezentáciu SR a rozvoj športových odvetví) pre SZV čiastka 96.200 eur a o rok neskôr 109.200 eur. V roku 2012 sa však v Košiciach konali majstrovstvá sveta vo vzpieraní juniorov do 17 rokov a príjem financií sa zvýšil (schválená dotácia bola vo výške 48.000 eur). "Rozpočty sa počas roka menili, pretože sme organizovali majstrovstvá sveta juniorov vo vzpieraní a aj tam boli poukázané prostriedky. Presné čísla treba dlhšie prepočítavať, ale v podstate sme mali rovnaké množstvo finančných prostriedkov i keď ako sme uviedli, že málo," konštatoval Korpa, ktorý spoločne s ďalšími členmi SZV očakáva prílev financií na rok 2013 približne v rovnakej výške: "Predbežne to vyzerá, že sme zhruba na pôvodnej úrovni. Každé ďalšie zníženie by bolo pre nás likvidačné. Za veľké negatívum pociťujeme aj zníženie finančnej podpory pre vybraných športovcov."

Slovenskí vzpierači sa do dejiska šampionátu dostávajú postupne, deň pred svojim účinkovaním, následne absolvujú preteky a na ďalší deň odlietajú. "Čo sa týka financovania reprezentačných štartov napríklad ME, MEJ, MS, MSJ, juniori do 17, 20, 23 rokov, tak je potrebné taktizovať, keďže minimálny počet ubytovacích dní sú tri dni, pričom sa to snažíme to využívať. Každý pretekár cestuje v inom termíne, čo je riziko pri zmene štartovného dňa, že sa nestihnú preteky a letenka mu môže prepadnúť. Ideálny stav by mal byť v prvý deň príchod a posledný odchod. Musíme vymýšľať takéto kombinácie, aby sme sa vpratali do rozpočtu a ušetrili na ďalšie preteky," poukázal na ďalšie úskalia vzpieračského športu Štefánik, ktorý zároveň vidí problém v spolufinancovaní. "Problém vidím aj v spolufinancovaní, ktoré je päť alebo dokonca až pätnásť percent. Veď zväzy majú problémy zohnať peniaze navyše a keď sa im to nepodarí, tak musia vrátiť peniaze na štátny účet," dodal.

Ku každému športu neodmysliteľne patrí mládež a práca s ňou, najmä z hľadiska vyhliadok do budúcnosti. Vo vzpieračskom športe sa nedostatky prejavujú už na úrovni prvého stupňa základných škôl. "Nemáme ucelený systém pre výber talentov na úrovni prvého stupňa základných škôl. Na základe testovacej batérie by sme v rámci telesnej výchovy mali zmapovanú celú populáciu a zaradenú do databázy. Potom by len tréner z daného športu mohol priamo čerpať konkrétne osoby pre svoj šport s určitou predispozíciou. Podobný systém má už pätnásť rokov Slovinsko. Iniciatíva pochádzajúca z UMB v B. Bystrici narazila na legislatívu," uvádzalo sa ďalej v písomnom stanovisku.

Predstavitelia SZV považujú za veľké negatívum zrušenie projektu Centrum olympijskej prípravy (COP). Cieľom týchto centier bolo podporiť výchovu mladých športových talentov v olympijských športoch. "Bolo to po prvýkrát, kedy bolo o túto vekovú skupinu systematicky postarané. Malo to zmysel aj smerom k mládežníckym OH. Celý proces, ktorý sa prvým olympijským cyklom zastabilizoval a mal v druhom v období rokov 2012 - 2016 priniesť očakávané výsledky, bol zrušený," poukázali členovia VV SZV na spiatočnícky krok vo výchove mládeže smerom k olympijským športom.

Dlhodobo najlepšie vzpieračské základne sú v Košiciach, Veľkom Mederi, Hurbanove, Ružomberku, Trenčíne, Dolnom Kubíne, Bobrove, Krásnom nad Kysucou, Novom Meste i Hlohovci. "A od roku 2010 sem patrí i Banská Bystrica, ktorá je jediným miestom, kde sme schopní pripraviť profesionálov v seniorských kategóriách. Veľkým nedostatkom je slabá podpora športových gymnázií. Znížením financovania športových škôl sa pomaly zmenšuje priestor pre vrcholovú prípravu mládeže a zrušením projektu COP sa stráca ďalšia časť vrcholovej prípravy mládeže. Nie je motivácia pre rodičov, aby deti podporovali v športe. Projekt COP v podobe hradenia stravy a ubytovania akú takú motiváciu dával," pokračovali v otázke výchovy mládeže a jej postupnom prechode do seniorského veku.

Na niektoré športové zväzy i šport samotný mala dopad finančná kríza, respektíve celková recesia v EÚ. Na vzpieranie to však priamy vplyv nemalo. "Priamo nie. Nepriamo tak, že rodičia detí, ktorí prišli o prácu nie sú schopní platiť deťom internáty a tak namiesto odchodu za športom do iného mesta riešia situáciu školou v domácom prostredí, kde nie sú pre dieťa dostatočné podmienky pre športový rast," zamysleli sa predstavitelia SZV.