Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ešte ako reprezentant Ruska sa stal nielen dvojnásobným (2001, 2002) majstrom sveta, ale aj olympijským víťazom z austrálskeho Sydney v roku 2000.
Autor TASR
Bratislava 28. mája (TASR) - Bývalý zápasník vo voľnom štýle, ktorý pre Slovensko vybojoval olympijskú medailu David Musuľbes, má dnes 45 rokov.
Zdobia ho mnohé cenné kovy rôzneho lesku. Z majstrovstiev sveta má dve zlaté a dve bronzové medaily. Dominoval aj na európskych šampionátoch, z ktorých si priniesol šesť zlatých, dve strieborné a dve bronzové. Naprázdno neodišiel ani z olympijských žineniek. Z OH má jednu zlatú a jednu bronzovú medailu, ktorá sa v roku 2017 dodatočne zmenila na striebornú, pre dopingový prehrešok víťaza Uzbeka Artura Tajmazova, s ktorým Musuľbes prehral v semifinále.
David Musuľbes sa narodil 28. mája 1972 v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) v meste Ordžonikidze, dnešnom Vladikavkaze, hlavnom meste Severného Osetska na juhu súčasnej Ruskej federácie (RF). So zápasením vo voľnom štýle začal v deviatich rokoch v rodnom meste pod vedením Kazbeka Dedegajeva, ktorý stál pri všetkých jeho neskorších úspechoch. Ako reprezentant Ruska debutoval na medzinárodnej zápasníckej scéne v roku 1994. Už o rok neskôr v roku 1995 získal svoju prvú veľkú zlatú medailu, keď sa vo švajčiarskom Fribourgu stal prvýkrát majstrom Európy. Tento úspech vo farbách Ruskej federácie zopakoval ešte štyrikrát (1997, 2001, 2002, 2003).
Ako reprezentant Ruska sa stal nielen dvojnásobným (2001, 2002) majstrom sveta, ale aj olympijským víťazom z austrálskeho Sydney v roku 2000.
Po zisku zlatej olympijskej medaily sa presunul do armádneho tréningového centra CSKA v ruskej Moskve, kde až do roku 2003 patril k oporám zápasníckej reprezentácie. Od roku 2003 jeho miesto reprezentačnej jednotky začal ohrozovať Kuramagomed Kuramagomedov, s ktorým v roku 2004 prehral zápas o nomináciu na olympijské hry (OH) do gréckych Atén. Po tom ako sa nedostal do nominácie na aténske OH už Rusko nereprezentoval.
So zápasením na reprezentačnej úrovni však chcel pokračovať. Aj preto prikývol na ponuku Slovenskej republiky. Občianstvo získal síce už v roku 2007, ale prvýkrát sa vo farbách Slovenska na medzinárodnej scéne predviedol na majstrovstvách Európy v roku 2008 vo fínskom meste Tampere. Aj napriek štvorročnej prestávke sa prebojoval do finále, v ktorom podľahol Gruzíncovi Davitovi Modzmanašvilimu. Gruzínec bol však neskôr dopingovo pozitívne testovaný, a tak sa Musuľbes už ako slovenský reprezentant stal dodatočne šiestykrát majstrom Európy.
V roku 2008 na OH v čínskom Pekingu potešil Musuľbes ziskom bronzovej medaily v kategórii do 120 kilogramov. Bola to vôbec prvá olympijská medaila pre slovenské zapásanie v ére samostatnosti SR.
Tá napokon nadobudne dodatočný strieborný lesk. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) 5. apríla 2017 informoval, že pekinský víťaz v zápasení vo voľnom štýle do 120 kilogramov Uzbek Artur Tajmazov, s ktorým Musuľbes prehral v semifinále, príde pre doping o zlato. Vtedajší slovenský reprezentant sa vo výsledkovej listine OH 2008 v Pekingu tak posunie z bronzovej na striebornú priečku. Najcennejší kov dodatočne udelia pôvodne striebornému Rusovi Bachťarovi Achmedovovi.
Jeho dlhoročný spomínaný tréner Kazbek Dedegajev po bronzovom triumfe povedal: "Od malička som s ním, 23, možno 24 rokov. Ako deväťročný ku mne prišiel a vôbec nevyzeral na to, že z neho vyrastie takýto borec. Nejako výrazne sa neprejavoval, až postupom času, neskôr, z neho začala naplno prúdiť zápasnícka energia. V tej chvíli som už vedel, že nám rastie veľký borec."
Po olympiáde v Pekingu už Musuľbes na vrcholnom podujatí nezápasil. Vynechal všetky európske i svetové šampionáty. Väčšinou zo zdravotných dôvodov. V roku 2012 sa definitívne rozhodol skončiť s aktívnou športovou kariérou.
Zdobia ho mnohé cenné kovy rôzneho lesku. Z majstrovstiev sveta má dve zlaté a dve bronzové medaily. Dominoval aj na európskych šampionátoch, z ktorých si priniesol šesť zlatých, dve strieborné a dve bronzové. Naprázdno neodišiel ani z olympijských žineniek. Z OH má jednu zlatú a jednu bronzovú medailu, ktorá sa v roku 2017 dodatočne zmenila na striebornú, pre dopingový prehrešok víťaza Uzbeka Artura Tajmazova, s ktorým Musuľbes prehral v semifinále.
David Musuľbes sa narodil 28. mája 1972 v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) v meste Ordžonikidze, dnešnom Vladikavkaze, hlavnom meste Severného Osetska na juhu súčasnej Ruskej federácie (RF). So zápasením vo voľnom štýle začal v deviatich rokoch v rodnom meste pod vedením Kazbeka Dedegajeva, ktorý stál pri všetkých jeho neskorších úspechoch. Ako reprezentant Ruska debutoval na medzinárodnej zápasníckej scéne v roku 1994. Už o rok neskôr v roku 1995 získal svoju prvú veľkú zlatú medailu, keď sa vo švajčiarskom Fribourgu stal prvýkrát majstrom Európy. Tento úspech vo farbách Ruskej federácie zopakoval ešte štyrikrát (1997, 2001, 2002, 2003).
Ako reprezentant Ruska sa stal nielen dvojnásobným (2001, 2002) majstrom sveta, ale aj olympijským víťazom z austrálskeho Sydney v roku 2000.
Po zisku zlatej olympijskej medaily sa presunul do armádneho tréningového centra CSKA v ruskej Moskve, kde až do roku 2003 patril k oporám zápasníckej reprezentácie. Od roku 2003 jeho miesto reprezentačnej jednotky začal ohrozovať Kuramagomed Kuramagomedov, s ktorým v roku 2004 prehral zápas o nomináciu na olympijské hry (OH) do gréckych Atén. Po tom ako sa nedostal do nominácie na aténske OH už Rusko nereprezentoval.
So zápasením na reprezentačnej úrovni však chcel pokračovať. Aj preto prikývol na ponuku Slovenskej republiky. Občianstvo získal síce už v roku 2007, ale prvýkrát sa vo farbách Slovenska na medzinárodnej scéne predviedol na majstrovstvách Európy v roku 2008 vo fínskom meste Tampere. Aj napriek štvorročnej prestávke sa prebojoval do finále, v ktorom podľahol Gruzíncovi Davitovi Modzmanašvilimu. Gruzínec bol však neskôr dopingovo pozitívne testovaný, a tak sa Musuľbes už ako slovenský reprezentant stal dodatočne šiestykrát majstrom Európy.
V roku 2008 na OH v čínskom Pekingu potešil Musuľbes ziskom bronzovej medaily v kategórii do 120 kilogramov. Bola to vôbec prvá olympijská medaila pre slovenské zapásanie v ére samostatnosti SR.
Tá napokon nadobudne dodatočný strieborný lesk. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) 5. apríla 2017 informoval, že pekinský víťaz v zápasení vo voľnom štýle do 120 kilogramov Uzbek Artur Tajmazov, s ktorým Musuľbes prehral v semifinále, príde pre doping o zlato. Vtedajší slovenský reprezentant sa vo výsledkovej listine OH 2008 v Pekingu tak posunie z bronzovej na striebornú priečku. Najcennejší kov dodatočne udelia pôvodne striebornému Rusovi Bachťarovi Achmedovovi.
Jeho dlhoročný spomínaný tréner Kazbek Dedegajev po bronzovom triumfe povedal: "Od malička som s ním, 23, možno 24 rokov. Ako deväťročný ku mne prišiel a vôbec nevyzeral na to, že z neho vyrastie takýto borec. Nejako výrazne sa neprejavoval, až postupom času, neskôr, z neho začala naplno prúdiť zápasnícka energia. V tej chvíli som už vedel, že nám rastie veľký borec."
Po olympiáde v Pekingu už Musuľbes na vrcholnom podujatí nezápasil. Vynechal všetky európske i svetové šampionáty. Väčšinou zo zdravotných dôvodov. V roku 2012 sa definitívne rozhodol skončiť s aktívnou športovou kariérou.
