Soči 13. februára (TASR) - Tréner Vladimír Vůjtek počas druhej prestávky v kabíne svojim hráčom poradil, aby sa ešte sústredili a aby robili to, čo si povedali na tréningoch. Bolo však už neskoro.

Slovenskí hokejisti prehrávali s USA 1:7 a Američania boli sťa drábi na ľade, ktorí berú všetkých na dereš. Prevalcovali to v korčuľovaní, v práci s palicami a v kombináciách, ktoré súkali jednu za druhou v plnej rýchlosti. To, čo im je prirodzene dané v ich severoamerickom štýle, to už nové generácie spájajú s vplyvom hravejšej európskej školy. A robia to skvele.

Hokejistovi sa hovorí ťažko po takomto debakli

"Myslím si, že sme odohrali celkom dobre prvú a tretiu tretinu. Škoda tej druhej, musíme hrať 60 minút. Treba zmeniť najmä disciplínu a striedania. Tú tretiu tretinu sme už hrali tak, akoby sme približne mali hrať proti Slovincom," povedal Tomáš Kopecký.

Foto: TASR/Michal Svítok

Jeho mladší spoluhráč Tomáš Jurčo: "Mrzí nás tá druhá tretina. Čo sa týka tej prvej, myslím, že sme nehrali zle. V tej druhej nás prevalcovali, mali jednu šancu za druhou. Musíme hrať tímovejšie. Naozaj tá prvá a tretia boli dobré, druhá zlá."

Napajedení Američania

Zďaleka neboli sami, formulka o druhej tretine v pozápasových vyjadrenia jasne dominovala. Všetkým sa zdalo, že v prvej tretine to bolo dobré, no len aby to nebol sebaklam. Američania sa len preberali, zoznamovali sa so širokým pásmom, aj tak ale pôsobili rýchlejším a dôraznejším dojmom. A keď im Tomáš Tatar hneď na začiatku "fukol" pekný gól na 1:1, to sa aj napajedili. A roztočili to jedna radosť, pravda na neradosť slovenského fanúšika. Ten v aréne Boľšoj si musel pretierať oči, lebo videl, ako vyzerá prvotriedny reprezentačný hokej. Už deň predtým sa o tom presvedčili Česi v zápase so Švédmi, ktorí sa tiež desať minút "rozpinkávali" a potom udreli na súpera v silnej fáze ohromného tlaku a prívalu skvelých akcií. Vzadu pevnosť, vpredu uragán, pravda českí hokejisti sa aj vďaka mentálnej sile a kusu šťastia vzchopili a odvrátili potupu prehrou 2:4.

Foto: TASR/Michal Svítok

Aj v prípade Čechov by sa dal zápas rozdeliť približne na tri (nerovné) tretiny, v prvej vyrovnaný priebeh, potom pod jarmom o triedu lepšieho súpera a napokon dohrávanie zápasu. V prípade slovenského tímu tam však bolo memento za mementom. "Myslím, že nám robilo veľké problémy, že sme mali striedačku ďaleko, mali sme problém dostať sa tam včas. Púšťali sme ich do prečíslení, čo nás teda stálo zápas," tak pomenoval Tomáš Jurčo jeden z problémov. Nie ako výhovorku, ale ako umný postreh. Treba totiž zdôrazniť, že Kopeckého druhá formácia síce mínusky nezbierala, ale na nejakom tom góliku sa podieľala zle načasovanými striedaniami, ktoré k pohromám viedli. Pri druhom a v konečnom dôsledku víťaznom góle Američanov, ako aj pri šiestom.

Zranenie Marcinka

V prípade 1:6 však už treba vziať do úvahy zranenie centra štvrtého útoku Tomáša Marcinka. Nešťastná udalosť sa prihodila tesne pred druhým gólom Paula Šťastného (na 1:5). "Zranil sa nám Tomáš Marcinko, bolo to cítiť. Museli sme sa tam na centri striedať ja s Brankom a je to ťažké na takomto turnaji odohrať zápas v takom tempe, v podstate každé druhé striedanie. Takže sme si my dvaja museli skracovať tie striedania, aby sme boli čerství," zdôraznil Tomáš Kopecký.

Foto: TASR/Jakub Súkup

Marcinkov stav nevyzerá ružovo, z výprave zaznelo, že má zranené koleno a zamieril na vyšetrenia. Odhliadnuc od osobnej športovej smoly jediného extraligistu v olympijskom výbere, celý tím má boľavú "Achillovu pätu" a tou nie je len druhá tretina. Aj keď hokej prináša iracionálne momenty, rozvíjať tradície povier o zlých druhých tretinách asi nebude tá správna cesta. Lebo proti Američanom to nebolo úplne ono ani v tej prvej a bególový výsledok v treťom dejstve netreba brať vôbec do úvahy.