Bratislava 4. februára (TASR) - História ženského hokeja má na tohtoročných ZOH v Pjongčangu svoje šieste olympijské pokračovanie. Po naganskom debute so šiestimi tímami sa ženská sekcia etablovala pod piatimi kruhmi za účasti ôsmich národných družstiev. Tohto roku opäť bez Sloveniek, ktoré neuspeli v kvalifikácii a tak ich jediná doterajšia účasť je zároveň tá premiérová z Vancouveru 2010.

V Pjongčangu sa podľa všetkých predpokladov pobijú o titul zámorské veľmoci Kanada a USA, ktoré nepustili zatiaľ k zlatému kovu ani jedného súpera. Američanky vyhrali premiérový turnaj v roku 1998 v Nagane a po nich sa štyrikrát v rade tešili z prvenstva reprezentantky "javorových listov". Absolútna hegemónia "zámoria" platila do turínskej olympiády, tam sa v semifinále zrodil výsledok, ktorý naznačil možný prienik Európy do najvyšších mocenských pozícií. V metropole Piemontu prepísali históriu Švédky, keď v napínavom dueli o finále zdolali po nájazdovom rozstrele Američanky 3:2. Bolo to vôbec prvýkrát, keď niektorý z dvoch zámorských tímov na akomkoľvek turnaji musel opustiť po konfrontácii s "nezámorským" klzisko ako zdolaný. Vo finále boli nad sily Severaniek Kanaďanky, proti ktorým zaznamenali len 8 striel a prehrali 1:4.

O štyri roky neskôr vo Vancouveri však bolo opäť všetko "po starom". Zámorské družstvá prešli do boja o zlato bez jediného zaváhania, keď v dohromady ôsmich zápasoch strelili spolu 86 gólov a inkasovali iba štyri. Zo zlata sa nakoniec tešila Kanada po výhre 2:0. Po hrách sa tak začalo diskutovať, či ženský turnaj naozaj patrí pod päť olympijských kruhov. Vtedajší prezident Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge upozornil, že "bez zlepšenia ostatných krajín nemôžeme pokračovať".

Výsledok bol taký, že od Soči 2014 sa zmenil formát turnaja. Aj v Rusku sa tímy rozdelili na dve skupiny po štyroch, no podľa výkonnosti. V A-skupine sa tak predstavili prvé štyri celky v rebríčku Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) a ďalšie štyri v B-skupine. Po klasickej skupinovej fáze si prvé dva tímy z "Á-čka" zaistili priamy postup do semifinále, pričom druhé dva si zahrali štvrťfinále proti dvom najlepším družstvám z B-skupiny. Posledné dve zo "slabšej" skupiny si zahrali ešte o konečné umiestnenie na 5.-8. priečke s neúspešnými štvrťfinalistami.

Prvýkrát sa tak v skupinovej fáze stretli zámorské veľmoci, pričom Kanada vyhrala 3:2 a postúpila bez zaváhania z prvého miesta A-skupiny. Druhé skončili USA, keď si bez väčších problémov poradili s Fínskom (3:1) i Švajčiarskom (5:0). Favoritky nezaváhali ani v semifinále (Kanada - Švajčiarsko 3:1, USA - Švédsko 6:1), opäť sa pobili o zlato a opäť so šťastným koncom pre "javorové listy", ktoré triumfovali 3:2 po predĺžení. Rozhodujúci gól strelila v 69. minúte Marie-Philip Poulinová.

V Pjongčangu sa bude hrať rovnakým systémom. V Á-čku sa predstavia Kanada, USA, Fínsko a tím Olympijských športovcov z Ruska (OŠR), keďže krajina dostala celoplošný zákaz po dopingovom škandále zo Soči. V B-éčku si zmerajú sily Švédsko, Švajčiarsko, Japonsko a spoločný tím Kórejskej republiky a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. Ten vznikol po dlhých rokovaniach oboch krajín o účasti športovcov z KĽDR. Tím dostal od MOV výnimku - v kádri bude mať až 35 hráčok, pričom na zápasovej súpiske 22. Americká trénerka výberu Sarah Murrayová na ňu musí zapísať aspoň tri hráčky zo Severu. Namiesto hymny bude pri vystúpeniach spoločného tímu hrať Arirang, ľudová pieseň, obľúbená v oboch kórejských štátoch. KĽDR bude mať v Pjongčangu zástupcov aj v krasokorčuľovaní, šortreku, alpskom a bežeckom lyžovaní. Dvadsaťdva športovcov z KĽDR bude sprevádzať dokopy 24 trénerov a funkcionárov.

Murrayová priznala, že má zo spoločného tímu trochu zmiešané pocity. "Je vzrušujúce byť súčasťou niečoho historického, že sa dve tak rozdelené krajiny spoja prostredníctvom športu. Myslím si, že tento príbeh je úžasný a je dôležité byť toho súčasťou. Na druhej strane mám zmiešané pocity, pretože sa to deje na úkor toho, že nedáme šancu všetkým hráčkam nášho kádra," povedala.

Turnaj sa uskutoční od 10. do 22. februára. Skupinové zápasy, štvrťfinále i semifinále sa odohrá v menšom Kwandong Hockey Centre s kapacitou 6000 miest na sedenie a iba finále privíta aréna Gangneung Hockey Centre, ktorá pojme 10.000 divákov.

Päť tímov postúpilo na hry automaticky z rebríčka IIHF, Švajčiarsko a Japonsko cez dva záverečné kvalifikačné turnaje a Kórea ako hostiteľská krajina. Slovensky sa neprebojovali ani do záveru kvalifikácie. V III. fáze na turnaji v nórskom Stavangeri obsadili až tretie miesto za domácimi a Maďarskom, ďalej postúpil iba víťaz.

Jediná účasť Sloveniek sa tak datuje ešte k Vancouveru 2010, keď prehrali všetkých päť duelov so skóre 7:36 a obsadili posledné ôsme miesto. Reprezentantky spod Tatier mali dobrú šancu dostať sa aj do Soči, na domácom finálovom turnaji kvalifikácie v Poprade však v konkurencii Nórska, Dánska a víťazného Japonska získali len dva body a obsadili posledné štvrté miesto.