Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko však nebolo ďaleko od toho, aby prišlo k cennému kovu ako slepé kura k zrnu. O medailu sa sám smoliarskym pádom pripravil mladý šortrekár Matúš Užák.
Autor TASR
Salt Lake City 27. januára (TASR) - Tretia nočná mora slovenského olympijského hokeja štyri roky po Nagane, tentoraz v štandardnom čase. Aj keď definitíva absencie v hlavnom turnaji v Salt Lake City vyklíčila až o tri dni neskôr, prehra 0:3 s Nemeckom bola kľúčom k postupu tohto súpera. Napriek tomu, že už hrala veľká časť profesionálov z NHL a ďalší prilietavali.
Tréner Ján Filc, aj hviezdny útočník Miroslav Šatan priznali zbabraný zápas. "Podstatou našej prehry je vlastné zlyhanie v tom, na čo sme sa pripravovali. Bolo tam málo pohybu a vôle presadiť náš štýl hry, súper potrestal hrúbky a obetavo doviedol zápas do víťazného konca. Stále však tvrdím, že nastúpili najlepší hráči, akých sme v danom momente mali k dispozícii, odovzdali na ľade všetko, len ich kŕč zrejme spôsobila prílišná zodpovednosť," povedal Filc.
TASR zdôrazňuje, že napríklad Šatan po zápase v NHL spal šesť hodín, ráno skoro vstal a lietadlom sa prepravil do Evansonu v štáte Wyoming, lebo v Salt Lake jeho špeciál pre bezpečnostné opatrenia pristáť nemohol. Odtiaľ ho auto odviezlo do dejiska ZOH, kde už o 16.00 nastúpil na zápas, po ňom odišiel späť do Wyomingu a odletel na zápas Buffala do New Jersey: "Je to veľmi únavné, ale na to sa nikto z nás, ktorí sme takto prileteli, nevyhovára. Bolo ťažké zvykať si na ľade, postupne to bolo lepšie, ale medzitým sme už boli v dvojgólovom závoze a to sa hrá veľmi ťažko. Prišiel som sem, aby som pomohol, ale taký je hokej."
Slovenskí hokejisti z NHL poslali prostredníctvom faxu z dejiska ZOH v Salt Lake City otvorený list adresovaný na úrady Garryho Bettmana (NHL), Boba Goodenowa (NHLPA), Reneho Fasela (IIHF) a Jacquesa Roggeho (MOV). Podpísali ho piati, ktorým bolo umožnené nastúpiť v základnej skupine len v jednom zápase (Miroslav Šatan, Jozef Stümpel, Marián Hossa, Pavol Demitra, Michal Handzuš), ďalej Ľubomír Višňovský, ktorý nastúpil v dvoch zápasoch a Ľuboš Bartečko so všetkými tromi odohratými zápasmi. Pod listom boli uvedené ďalej tieto mená: Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Marián Gáborík, Zdeno Chára, Ladislav Nagy, Vladimír Országh, Radoslav Suchý, Róbert Švehla, Ronald Petrovický, Ivan Čiernik a Richard Zedník.
"Ako NHL hráči slovenského hokejového tímu v Salt Lake City, vyjadrujeme naše veľké sklamanie a frustráciu na základe našej olympijskej skúsenosti. Olympijské hry majú byť príležitosťou pre všetky krajiny súťažiť na princípe rovnosti pred očami svetovej verejnosti v duchu pravého športového ducha a priateľstva. Pre okolnosti týkajúce sa možností našich hráčov NHL, sa cítime byť krajinou, ktorej bola táto možnosť odmietnutá a naše pocity sú ešte horšie, keď naši ľudia doma nemohli vidieť hráčov spolu v jednom tíme v rovnakej pozícii ako u ostatných krajín. Keď sme prehodnotili naše rozhodnutia a vystúpenie pri komplikovaných okolnostiach v príprave na tieto zápasy, cítime, že by sme neurobili zásadné zmeny v našom prístupe k podujatiu. Urobili sme všetko, čo sa dalo a čo sme cítili, že bude najlepšou možnosťou pre tím v každom zápase, totiž aby sme si vytvorili čo najväčšiu šancu na postup. Pre zátarasy umiestnené na našej ceste Národnou hokejovou ligou, Hráčskou asociáciou NHL a Medzinárodnou hokejovou federáciou, dali sme naše srdcia do hry s obmedzenými šancami, lebo nemohol nastúpiť náš najlepší tím. TAKTO TO NESMIE BYŤ. Pre to, aby jeden, maximálne dvaja hráči z klubov nevynechali len jeden-dva zápasy z 82 zo základnej časti NHL, bola ukrižovaná príležitosť urobiť olympijský hokejový turnaj spravodlivým pre všetky národy. A my uznávame, že sme neboli jedinou krajinou, ktorá týmto utrpela. ALE KEĎ ZOBERIEME DO ÚVAHY FAKT, ŽE VäČŠINA NAŠICH NAJLEPŠÍCH HOKEJISTOV HRÁ V NHL (CELKOVO 25), BOLI SME POSTIHNUTÍ NAJVIAC. JEDINÝ Z NÁS HRAL VŠETKY TRI ZÁPASY SKUPINY PRVEJ FÁZY. Úprimne dúfame, že v budúcnosti sa takéto nerovnosti eliminujú a každý bude môcť prísť zažiť olympijskú skúsenosť a prežiť to nadšenie nám odopreté. Prajeme všetkým hráčom v hlavnom turnaji veľa šťastia a radosť z pravej olympijskej súťaže."
Vyslaný redaktor TASR sedel o pár dní neskôr na tlačovej konferencii, ked Fasel v žartovnej nálade na variácie slovenského brandy a Bettman rozrušene na príklade Pálffyho reagovali na otázky svetových médií. V súvislosti s nespravodlivým systémom olympijského hokejového turnaja. "Bol som v Slovenskom dome, v príjemnej atmosfére pri výbornom slovenskom koňaku sme sa s Petrom Šťastným bavili o systéme. Ale rozprávali sme sa najmä o budúcnosti," povedal Fasel. Bettman na tlačovke vystupoval so sebavedomou noblesou, pravda nebývalý záujem o peripetie slovenského hokeja ho rozrušil a pri otázkach na krivdu voči Slovákom angažovane argumentoval: "Aj ja som sa s Petrom Šťastným rozprával v Slovenskom dome a obaja sme sa zhodli na tom, že v budúcnosti sa musí vytvoriť na pôde IIHF a MOV iný systém. My chápeme, že sa Slováci cítia byť ukrivdení, ale on chápe, že NHL má svoje pravidlá a tie nemožno meniť. Ziggy Pálffy... čosi v Salt Lake City odohral, na zápas do NHL sa však musel vrátiť a proti Dallasu dal rozhodujúci gól. NHL je vo fáze, keď si väčšina mužstiev nemôže dovoliť uvoľňovať svojich hráčov, ktorých draho platí, lebo je dôležitý každý zápas a každý bod." Nevedno, čo konkrétne odznelo medzi Šťastným a lídrami svetového hokeja, ale vyznelo to ako "cross purposes", po slovensky "jeden o voze, druhý o koze" ...
Slovenský ženský biatlon v Salt Lake City 5. miestom v štafete za daných okolností cieľ splnil, z celkového pohľadu sa však opäť nenaplnili medailové ambície. Iba Martina Jašicová a Soňa Mihoková dokázali držať krok so širšou špičkou, prvej forma mierne klesala, druhá sa borila s chorobou, ale jej výkon vygradoval v štafete. V nej zažiarila aj Anna Murínová, ale keďže tradične stroskotal tretí úsek (tentoraz Marcela Pavkovčeková), z kovového lesku nebolo nič. "Štafeta sa pre nás nevyvíjala vôbec priaznivo, aj keď Martina mala čistú streľbu. Jej bežecký výkon nebol optimálny, našťastie však nemala až takú veľkú stratu. Po nej Anka konečne bežala i strieľala tak, ako sme u nej zvyknutí. Marcela však nebola na preteky psychicky pripravená práve najlepšie, pretože jej úsek prakticky znovu rozhodol, že sme nebojovali o tú vytúženú medailu. Soňa bežala naozaj vynikajúco, prirovnal by som to k jej individuálnemu štvrtému miestu v Nagane," charakterizoval tréner Juraj Sanitra.
Slovensko však nebolo ďaleko od toho, aby prišlo k cennému kovu ako slepé kura k zrnu. O medailu sa sám smoliarskym pádom pripravil mladý šortrekár Matúš Užák. Víťazom súťaže na kilometrovej krátkej dráhe sa stal 28-ročný austrálsky rýchlokorčuliar Steven Bradbury, ktorý v čase rozvoja tohto športového odvetvia patril medzi najúspešnejších, ale v SLC už len do priemeru. Užák tvrdil, že tento pretekár bol približne na jeho výkonnostnej úrovni a zlatú medailu získal za neuveriteľných okolností: "Po mojom páde v kvalifikácii som sledoval preteky a neveril som vlastným očiam. Zo štvrťfinále sa prebojoval z posledného miesta len vďaka diskvalifikácii kanadského šortrekára, v semifinále traja od neho výkonnostne lepší spadli, štvrtého diskvalifikovali. A úplne neuveriteľná vec sa stala vo finále, takú som ešte nezažil. Štyria favoriti sa bili o medaily, Steven bol za nimi asi 20 metrov, v poslednej zákrute pred cieľom všetci štyria spadli a on sa stal olympijským víťazom. Na tribúne som si v kútiku duše sám seba predstavil na Stevenovom mieste...."
ph
Tréner Ján Filc, aj hviezdny útočník Miroslav Šatan priznali zbabraný zápas. "Podstatou našej prehry je vlastné zlyhanie v tom, na čo sme sa pripravovali. Bolo tam málo pohybu a vôle presadiť náš štýl hry, súper potrestal hrúbky a obetavo doviedol zápas do víťazného konca. Stále však tvrdím, že nastúpili najlepší hráči, akých sme v danom momente mali k dispozícii, odovzdali na ľade všetko, len ich kŕč zrejme spôsobila prílišná zodpovednosť," povedal Filc.
TASR zdôrazňuje, že napríklad Šatan po zápase v NHL spal šesť hodín, ráno skoro vstal a lietadlom sa prepravil do Evansonu v štáte Wyoming, lebo v Salt Lake jeho špeciál pre bezpečnostné opatrenia pristáť nemohol. Odtiaľ ho auto odviezlo do dejiska ZOH, kde už o 16.00 nastúpil na zápas, po ňom odišiel späť do Wyomingu a odletel na zápas Buffala do New Jersey: "Je to veľmi únavné, ale na to sa nikto z nás, ktorí sme takto prileteli, nevyhovára. Bolo ťažké zvykať si na ľade, postupne to bolo lepšie, ale medzitým sme už boli v dvojgólovom závoze a to sa hrá veľmi ťažko. Prišiel som sem, aby som pomohol, ale taký je hokej."
Slovenskí hokejisti z NHL poslali prostredníctvom faxu z dejiska ZOH v Salt Lake City otvorený list adresovaný na úrady Garryho Bettmana (NHL), Boba Goodenowa (NHLPA), Reneho Fasela (IIHF) a Jacquesa Roggeho (MOV). Podpísali ho piati, ktorým bolo umožnené nastúpiť v základnej skupine len v jednom zápase (Miroslav Šatan, Jozef Stümpel, Marián Hossa, Pavol Demitra, Michal Handzuš), ďalej Ľubomír Višňovský, ktorý nastúpil v dvoch zápasoch a Ľuboš Bartečko so všetkými tromi odohratými zápasmi. Pod listom boli uvedené ďalej tieto mená: Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Marián Gáborík, Zdeno Chára, Ladislav Nagy, Vladimír Országh, Radoslav Suchý, Róbert Švehla, Ronald Petrovický, Ivan Čiernik a Richard Zedník.
"Ako NHL hráči slovenského hokejového tímu v Salt Lake City, vyjadrujeme naše veľké sklamanie a frustráciu na základe našej olympijskej skúsenosti. Olympijské hry majú byť príležitosťou pre všetky krajiny súťažiť na princípe rovnosti pred očami svetovej verejnosti v duchu pravého športového ducha a priateľstva. Pre okolnosti týkajúce sa možností našich hráčov NHL, sa cítime byť krajinou, ktorej bola táto možnosť odmietnutá a naše pocity sú ešte horšie, keď naši ľudia doma nemohli vidieť hráčov spolu v jednom tíme v rovnakej pozícii ako u ostatných krajín. Keď sme prehodnotili naše rozhodnutia a vystúpenie pri komplikovaných okolnostiach v príprave na tieto zápasy, cítime, že by sme neurobili zásadné zmeny v našom prístupe k podujatiu. Urobili sme všetko, čo sa dalo a čo sme cítili, že bude najlepšou možnosťou pre tím v každom zápase, totiž aby sme si vytvorili čo najväčšiu šancu na postup. Pre zátarasy umiestnené na našej ceste Národnou hokejovou ligou, Hráčskou asociáciou NHL a Medzinárodnou hokejovou federáciou, dali sme naše srdcia do hry s obmedzenými šancami, lebo nemohol nastúpiť náš najlepší tím. TAKTO TO NESMIE BYŤ. Pre to, aby jeden, maximálne dvaja hráči z klubov nevynechali len jeden-dva zápasy z 82 zo základnej časti NHL, bola ukrižovaná príležitosť urobiť olympijský hokejový turnaj spravodlivým pre všetky národy. A my uznávame, že sme neboli jedinou krajinou, ktorá týmto utrpela. ALE KEĎ ZOBERIEME DO ÚVAHY FAKT, ŽE VäČŠINA NAŠICH NAJLEPŠÍCH HOKEJISTOV HRÁ V NHL (CELKOVO 25), BOLI SME POSTIHNUTÍ NAJVIAC. JEDINÝ Z NÁS HRAL VŠETKY TRI ZÁPASY SKUPINY PRVEJ FÁZY. Úprimne dúfame, že v budúcnosti sa takéto nerovnosti eliminujú a každý bude môcť prísť zažiť olympijskú skúsenosť a prežiť to nadšenie nám odopreté. Prajeme všetkým hráčom v hlavnom turnaji veľa šťastia a radosť z pravej olympijskej súťaže."
Vyslaný redaktor TASR sedel o pár dní neskôr na tlačovej konferencii, ked Fasel v žartovnej nálade na variácie slovenského brandy a Bettman rozrušene na príklade Pálffyho reagovali na otázky svetových médií. V súvislosti s nespravodlivým systémom olympijského hokejového turnaja. "Bol som v Slovenskom dome, v príjemnej atmosfére pri výbornom slovenskom koňaku sme sa s Petrom Šťastným bavili o systéme. Ale rozprávali sme sa najmä o budúcnosti," povedal Fasel. Bettman na tlačovke vystupoval so sebavedomou noblesou, pravda nebývalý záujem o peripetie slovenského hokeja ho rozrušil a pri otázkach na krivdu voči Slovákom angažovane argumentoval: "Aj ja som sa s Petrom Šťastným rozprával v Slovenskom dome a obaja sme sa zhodli na tom, že v budúcnosti sa musí vytvoriť na pôde IIHF a MOV iný systém. My chápeme, že sa Slováci cítia byť ukrivdení, ale on chápe, že NHL má svoje pravidlá a tie nemožno meniť. Ziggy Pálffy... čosi v Salt Lake City odohral, na zápas do NHL sa však musel vrátiť a proti Dallasu dal rozhodujúci gól. NHL je vo fáze, keď si väčšina mužstiev nemôže dovoliť uvoľňovať svojich hráčov, ktorých draho platí, lebo je dôležitý každý zápas a každý bod." Nevedno, čo konkrétne odznelo medzi Šťastným a lídrami svetového hokeja, ale vyznelo to ako "cross purposes", po slovensky "jeden o voze, druhý o koze" ...
Slovenský ženský biatlon v Salt Lake City 5. miestom v štafete za daných okolností cieľ splnil, z celkového pohľadu sa však opäť nenaplnili medailové ambície. Iba Martina Jašicová a Soňa Mihoková dokázali držať krok so širšou špičkou, prvej forma mierne klesala, druhá sa borila s chorobou, ale jej výkon vygradoval v štafete. V nej zažiarila aj Anna Murínová, ale keďže tradične stroskotal tretí úsek (tentoraz Marcela Pavkovčeková), z kovového lesku nebolo nič. "Štafeta sa pre nás nevyvíjala vôbec priaznivo, aj keď Martina mala čistú streľbu. Jej bežecký výkon nebol optimálny, našťastie však nemala až takú veľkú stratu. Po nej Anka konečne bežala i strieľala tak, ako sme u nej zvyknutí. Marcela však nebola na preteky psychicky pripravená práve najlepšie, pretože jej úsek prakticky znovu rozhodol, že sme nebojovali o tú vytúženú medailu. Soňa bežala naozaj vynikajúco, prirovnal by som to k jej individuálnemu štvrtému miestu v Nagane," charakterizoval tréner Juraj Sanitra.
Slovensko však nebolo ďaleko od toho, aby prišlo k cennému kovu ako slepé kura k zrnu. O medailu sa sám smoliarskym pádom pripravil mladý šortrekár Matúš Užák. Víťazom súťaže na kilometrovej krátkej dráhe sa stal 28-ročný austrálsky rýchlokorčuliar Steven Bradbury, ktorý v čase rozvoja tohto športového odvetvia patril medzi najúspešnejších, ale v SLC už len do priemeru. Užák tvrdil, že tento pretekár bol približne na jeho výkonnostnej úrovni a zlatú medailu získal za neuveriteľných okolností: "Po mojom páde v kvalifikácii som sledoval preteky a neveril som vlastným očiam. Zo štvrťfinále sa prebojoval z posledného miesta len vďaka diskvalifikácii kanadského šortrekára, v semifinále traja od neho výkonnostne lepší spadli, štvrtého diskvalifikovali. A úplne neuveriteľná vec sa stala vo finále, takú som ešte nezažil. Štyria favoriti sa bili o medaily, Steven bol za nimi asi 20 metrov, v poslednej zákrute pred cieľom všetci štyria spadli a on sa stal olympijským víťazom. Na tribúne som si v kútiku duše sám seba predstavil na Stevenovom mieste...."
ph
