Banská Bystrica 3. mája (TASR) - Vo veku 79 rokov zomrel bývalý trojskokan a neskôr skokanský tréner plejády špičkových atlétov armádneho strediska Dukla Banská Bystrica František Vavrinčík. Informoval o tom oficiálny web Slovenského atletického zväzu (SAZ).

Vavrinčík zomrel v sobotu nadránom v Banskej Bystrici. Rodák zo zakarpatského Nového Klenovca by sa 18. septembra dožil 80 rokov.

Vzťah k atletike získal ako školák v Rimavskej Sobote, základy trojskoku mu vo Zvolene vštepil tréner Karol Krištof, ale vážne sa tejto disciplíne začal venovať až v roku 1960 pod vedením Zdeňka Melichárka ako študent Fakulty telesnej výchovy a športu Karlovej univerzity v Prahe a člen pražskej Dukly. V jej drese v roku 1961 získal bronz na československom šampionáte a ako prvý Slovák skočil za 15 metrov (15,10 m).

Osobné maximum 15,52 m však dosiahol až v banskobystrickej Dukle (1968), kde v roku 1966 nastúpil ako skokanský tréner a pod jeho vedením moravský rodák Pavel Sasín posunul slovenský rekord v trojskoku za 16 m (16,07 m v roku 1971, na halových ME 1976, na ktorých skončil šiesty, až na 16,36 m). Na začiatku kariéry radami v technike externe výdatne pomohol aj Jánovi Čadovi, prvému Slovákovi, ktorý v roku 1983 skočil za 17 m, o čo ho požiadal jeho dolnokubínsky objaviteľ Barnabáš Űvegeš. V lete 1982 v Dukle trénoval aj Jána Zvaru, prvého československého skokana do výšky s výkonom 230 cm (236 dodnes iný Slovák neskočil), ktorý istý čas koketoval aj s trojskokom (osobný rekord 15,21 m).

Vavrinčík dlhé roky viedol slovenského diaľkárskeho multišampióna Pavla Tolnaya, ale aj trojnásobného československého a štvornásobného slovenského majstra v skoku o žrdi Karla Jelínka, ktorý ako prvý člen slovenského klubu skočil nad 5 m (513 cm), ďalšieho žrdkára Jiřího Lesáka (537), istý čas aj výškárov Ladislava Orviského či Ľubomíra Roška.

V Prahe sa zoznámil aj s fenomenálnym trnavským futbalistom Jozefom Adamcom. Keď ho angažovali za trénera vtedy druholigovej Dukly Banská Bystrica, Adamec mu ponúkol, aby prevzal post asistenta zodpovedného za kondičnú prípravu. Po postupe do I. ligy mužstvo skončilo v československej lige 1983/84 štvrté a reprezentovalo v Pohári UEFA – vypadlo v 1. kole, ale zápasy s Borussiou Mönchengladbach označil za zážitok porovnateľný s úspechmi jeho atletických zverencov. V rokoch 1988 – 1998 bol zástupca veliteľa armádneho strediska a v Dukle skončil v roku 2008 ako kondičný tréner mládeže jeho futbalového klubu.