Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kropiláka vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa päťkrát (1979, 1980, 1982, 1983, 1985), najlepším Slovákom pod košmi bol celkovo desaťkrát v období 1975–1984.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. októbra (TASR) - Vo veku 67 rokov zomrel Stanislav Kropilák - slovenský basketbalista 20. storočia. Informovala o tom fejsbúková stránka jeho bývalého klubu Inter Bratislava a portál basket.sk. Kropilák získal štyri federálne tituly s Interom a jeden s Pardubicami. S reprezentáciou ČSSR vybojoval na ME 1985 striebornú medailu.
Kropiláka vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa päťkrát (1979, 1980, 1982, 1983, 1985), najlepším Slovákom pod košmi bol celkovo desaťkrát v období 1975–1984. Žlto-čierny dres Interu obliekal od roku 1975 do 1985, s výnimkou jednej sezóny, keď bol na vojne v Pardubiciach (sezóna 1983/84). Fanúšikovia na Pasienkoch mohli spolu s ním oslavovať titul v rokoch 1979, 1980, 1983 a 1985. V závere svojej kariéry ešte pôsobil aj v Belgicku a Luxembursku.
Striebro z európskeho šampionátu 1985 v Stuttgarte bolo najväčším úspechom československého basketbalu od začiatku 70. rokov a Kropilák bol vtedy kapitánom tímu. Okrem toho získal 208 cm vysoký pivot na ME aj ďalšie dve bronzové medaily a to v rokoch 1977 a 1981.
Dvakrát sa predstavil aj na olympiáde a to v Montreale 1976 pri 6. mieste a o štyri roky neskôr v Moskve, kde skončilo Československo deviate a Kropilák mal vtedy priemer 26 bodov a 9 doskokov na zápas. Na MS sa predstavil taktiež dvakrát, v rokoch 1982 a 1978.
Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho štyrikrát zaradila do výberu Európy a minulý rok ho uviedla do svojej Siene slávy. V roku 2018 mu na slávnostnom večere ankety Športovec roka udelili cenu Slovenská športová legenda.
Kropilák sa stal prvým hráčom zo Slovenska, ktorého FIBA zaradila do Siene Slávy. Miesto v nej má aj trénerka Natália Hejková. "Takmer celý svoj život som strávil a bol spojený s najkrajším tímovým športom na svete. Je to basketbal. Som poctený, že sa stávam súčasťou Siene slávy FIBA popri vynikajúcich osobnostiach a s tými, s ktorými som sa stretol na medzinárodných podujatiach a zažil s nimi krásne veci. Chcem sa ešte poďakovať všetkým klubom, v ktorých som počas mojej kariéry hral. Poďakovanie patrí aj reprezentácii Československa, s ktorou som hral na všetkých veľkých podujatiach. FIBA patrí vďaka za viacnásobné nominovanie do výberu Európy, mohol som si zahrať s najlepšími hráčmi na kontinente. Najväčšie poďakovanie patrí môjmu prvému profesionálnemu klubu - Interu Bratislava. Strávil som tam a prežil krásnych 11 rokov ako hráč, 25 rokov ako manažér a neskôr ako prezident klubu," pripomína TASR slová Kropiláka počas ďakovnej reči pri uvedení do Siene slávy.
Kropiláka vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Československa päťkrát (1979, 1980, 1982, 1983, 1985), najlepším Slovákom pod košmi bol celkovo desaťkrát v období 1975–1984. Žlto-čierny dres Interu obliekal od roku 1975 do 1985, s výnimkou jednej sezóny, keď bol na vojne v Pardubiciach (sezóna 1983/84). Fanúšikovia na Pasienkoch mohli spolu s ním oslavovať titul v rokoch 1979, 1980, 1983 a 1985. V závere svojej kariéry ešte pôsobil aj v Belgicku a Luxembursku.
Striebro z európskeho šampionátu 1985 v Stuttgarte bolo najväčším úspechom československého basketbalu od začiatku 70. rokov a Kropilák bol vtedy kapitánom tímu. Okrem toho získal 208 cm vysoký pivot na ME aj ďalšie dve bronzové medaily a to v rokoch 1977 a 1981.
Dvakrát sa predstavil aj na olympiáde a to v Montreale 1976 pri 6. mieste a o štyri roky neskôr v Moskve, kde skončilo Československo deviate a Kropilák mal vtedy priemer 26 bodov a 9 doskokov na zápas. Na MS sa predstavil taktiež dvakrát, v rokoch 1982 a 1978.
Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA) ho štyrikrát zaradila do výberu Európy a minulý rok ho uviedla do svojej Siene slávy. V roku 2018 mu na slávnostnom večere ankety Športovec roka udelili cenu Slovenská športová legenda.
Kropilák sa stal prvým hráčom zo Slovenska, ktorého FIBA zaradila do Siene Slávy. Miesto v nej má aj trénerka Natália Hejková. "Takmer celý svoj život som strávil a bol spojený s najkrajším tímovým športom na svete. Je to basketbal. Som poctený, že sa stávam súčasťou Siene slávy FIBA popri vynikajúcich osobnostiach a s tými, s ktorými som sa stretol na medzinárodných podujatiach a zažil s nimi krásne veci. Chcem sa ešte poďakovať všetkým klubom, v ktorých som počas mojej kariéry hral. Poďakovanie patrí aj reprezentácii Československa, s ktorou som hral na všetkých veľkých podujatiach. FIBA patrí vďaka za viacnásobné nominovanie do výberu Európy, mohol som si zahrať s najlepšími hráčmi na kontinente. Najväčšie poďakovanie patrí môjmu prvému profesionálnemu klubu - Interu Bratislava. Strávil som tam a prežil krásnych 11 rokov ako hráč, 25 rokov ako manažér a neskôr ako prezident klubu," pripomína TASR slová Kropiláka počas ďakovnej reči pri uvedení do Siene slávy.
