
Je skutočne absurdné, že v súčasnej dobe riadia ministerstvo životného prostredia ľudia, ktorým je príroda úplne ukradnutá, skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
"Každý týždeň nový zlý nápad. Sme svedkami neustálych útokov na environmentálny mimovládny sektor, škandalóznych návrhov noviel zákonov, ako napríklad novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), koncepcia vodnej politiky či šialených plánov výstavby spaľovní odpadu. Je skutočne absurdné, že v súčasnej dobe riadia ministerstvo životného prostredia ľudia, ktorým je príroda úplne ukradnutá," skonštatovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková.
Organizácia kritizuje aj prístup rezortu k živočíchom, najnovšie k chráneným bobrom vodným. Ministerstvu vyčíta, že miesto práce na opatreniach, ktoré zmiernia dôsledky klimatickej krízy, otvára nezmyselné projekty podkopávajúce ciele stanovené v pláne obnovy či v iných záväzkoch Slovenska.
MŽP trvá na podpore "modernej, účinnej a efektívnej" vodohospodárskej politiky štátu. Tá má podľa neho najmä chrániť ľudské životy, majetok a zvyšovať blahobyt a komfort ľudí, predovšetkým pri dodávkach pitnej vody či lepšieho odkanalizovania obcí a miest. Tvrdí, že sa preto otvorila odborná diskusia a rozvoj vidieka bude založený na súžití človeka s prírodou.

Riešiť chce aj problémy rybárov. Ministerstvo poukázalo na počet zimujúcich kormoránov na Slovensku a vzniknuté škody. "Prísna druhová ochrana kormorána veľkého či iných predátorov má dosah na ekosystémy. Envirorezort preto pripravuje stretnutie na úrovni užívateľov revírov a chovateľov rýb, a to aj v súvislosti s ďalšími chránenými živočíchmi, ako je bobor, vydra či volavka," uviedlo.
Taraba zopakoval, že Slovensko má najhorší zákon o EIA v rámci Európskej únie. Novela má vytvoriť predvídateľné a udržateľné prostredie. "Jediné, čo sa mení, že konečne na Slovensku nebude EIA trvať 450 dní alebo 500 dní, odstránia sa svojvoľné konania alebo nekonania úradníkov," vyhlásil. Odmieta aj tvrdenia o spracovaní následkov kalamity pri Ceste slobody. Vyhlásil, že nejde o jadrovú zónu Kôprovej doliny, ale o oblasť pri Ceste slobody v 4. stupni ochrany prírody. Deklaroval, že naďalej plánuje postupovať zákonne, aby lesy v národných parkoch nevymierali. Za účelové označil tvrdenia o znížení početnosti hlucháňa v lokalite. Hovorí o minimálne stabilizovanej populácii, pričom vo viacerých lokalitách rastie.