Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priaznivci Trumpa v stredu násilím vnikli do sídla amerického Kongresu v hlavnom meste Washington.
Autor TASR
Washington/Bratislava 8. januára (TASR) - Stredajšie prejavy násilia v americkom Kapitole sú dôsledkom dlhodobejšieho konania odchádzajúceho prezidenta Donalda Trumpa a Republikánskej strany, zhodli sa analytici z USA.
Priaznivci Trumpa v stredu násilím vnikli do sídla amerického Kongresu v hlavnom meste Washington. Kongres mal v tom čase oficiálne potvrdiť víťazstvo demokrata Joea Bidena v prezidentských voľbách. Zasadnutie prerušili a kongresmanov i novinárov evakuovali. O život prišli štyri osoby.
"Trump a jeho podporovatelia sa s týmto ohňom hrajú už dlho," uviedol pre TASR analytik Lincoln A. Mitchell a dodal, že "teraz oheň popálil Ameriku". To, že sa Trump nechystá opustiť úrad pokojnou cestou, bolo podľa Mitchella očividné už pred prezidentskými voľbami v USA, ktoré sa konali 3. novembra 2020.
"Stredajšie násilie vo Washingtone je priamym dôsledkom Trumpovho hnevu, hrozieb, vrtošivých myšlienok a hnevlivých neúprimných tvítov," napísal Mitchell v stredu na svojej webovej stránke. Takéto prejavy sú pre Trumpa podľa Mitchella typické odvtedy, ako sa stal "verejnou osobnosťou".
Profesor Steven Levitsky z Harvardovej univerzity v USA v rozhovore pre stanicu BBC stredajšie udalosti vo Washingtone označil za odpoveď na štyri roky nerešpektovania a znevažovania demokracie zo strany Republikánskej strany a prezidenta Trumpa.
V latinskoamerických krajinách sa stáva, že ľudia začnú konať v situáciách, keď je spoločnosť polarizovaná a vodcovia sa snažia podnecovať svojich podporovateľov, dodal Levitsky, ktorý sa venuje i politickej situáciu v krajinách Latinskej Ameriky.
"Je to variant toho, čo v Latinskej Amerike označujú za štátny prevrat (tzv. autogolpe)," povedal v súvislosti s násilnosťami vo Washingtone. Prezident v takomto prípade podľa Levitského zmobilizuje svojich podporovateľov, aby sa nezákonným spôsobom udržal pri moci. Pokus o prevrat bol však podľa jeho slov neúspešný.
"Výrazný rozdiel medzi týmto prevratom a prevratmi v Latinskej Amerike je, že Trump vôbec nemohol využiť podporu armády," povedal Levitsky. Prezident, ktorý sa chce nezákonne udržať pri moci, má podľa neho bez podpory armády malé šance dosiahnuť úspech.
Obe komory Kongresu sa v stredu zišli na zasadaní, na ktorom mali potvrdiť víťazstvo Trumpovho vyzývateľa Joea Bidena v novembrových prezidentských voľbách. Odovzdanie moci je naplánované na 20. januára, keď Biden oficiálne nastúpi do úradu. Trump vo štvrtok síce nepriznal svoju porážku v prezidentských voľbách, avšak avizoval, že z funkcie dobrovoľne odíde.
Priaznivci Trumpa v stredu násilím vnikli do sídla amerického Kongresu v hlavnom meste Washington. Kongres mal v tom čase oficiálne potvrdiť víťazstvo demokrata Joea Bidena v prezidentských voľbách. Zasadnutie prerušili a kongresmanov i novinárov evakuovali. O život prišli štyri osoby.
"Trump a jeho podporovatelia sa s týmto ohňom hrajú už dlho," uviedol pre TASR analytik Lincoln A. Mitchell a dodal, že "teraz oheň popálil Ameriku". To, že sa Trump nechystá opustiť úrad pokojnou cestou, bolo podľa Mitchella očividné už pred prezidentskými voľbami v USA, ktoré sa konali 3. novembra 2020.
"Stredajšie násilie vo Washingtone je priamym dôsledkom Trumpovho hnevu, hrozieb, vrtošivých myšlienok a hnevlivých neúprimných tvítov," napísal Mitchell v stredu na svojej webovej stránke. Takéto prejavy sú pre Trumpa podľa Mitchella typické odvtedy, ako sa stal "verejnou osobnosťou".
Profesor Steven Levitsky z Harvardovej univerzity v USA v rozhovore pre stanicu BBC stredajšie udalosti vo Washingtone označil za odpoveď na štyri roky nerešpektovania a znevažovania demokracie zo strany Republikánskej strany a prezidenta Trumpa.
V latinskoamerických krajinách sa stáva, že ľudia začnú konať v situáciách, keď je spoločnosť polarizovaná a vodcovia sa snažia podnecovať svojich podporovateľov, dodal Levitsky, ktorý sa venuje i politickej situáciu v krajinách Latinskej Ameriky.
"Je to variant toho, čo v Latinskej Amerike označujú za štátny prevrat (tzv. autogolpe)," povedal v súvislosti s násilnosťami vo Washingtone. Prezident v takomto prípade podľa Levitského zmobilizuje svojich podporovateľov, aby sa nezákonným spôsobom udržal pri moci. Pokus o prevrat bol však podľa jeho slov neúspešný.
"Výrazný rozdiel medzi týmto prevratom a prevratmi v Latinskej Amerike je, že Trump vôbec nemohol využiť podporu armády," povedal Levitsky. Prezident, ktorý sa chce nezákonne udržať pri moci, má podľa neho bez podpory armády malé šance dosiahnuť úspech.
Obe komory Kongresu sa v stredu zišli na zasadaní, na ktorom mali potvrdiť víťazstvo Trumpovho vyzývateľa Joea Bidena v novembrových prezidentských voľbách. Odovzdanie moci je naplánované na 20. januára, keď Biden oficiálne nastúpi do úradu. Trump vo štvrtok síce nepriznal svoju porážku v prezidentských voľbách, avšak avizoval, že z funkcie dobrovoľne odíde.
