Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obrat by podľa analytika mala priniesť elektrifikácia a naštartovanie utlmenej výroby viacerých energeticky náročných podnikov.
Autor TASR
Bratislava 6. apríla (TASR) - Výrazný prebytok výroby elektrickej energie nad spotrebou pokračoval aj vo februári. Za prvé dva mesiace tohto roka sa podľa dát Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) zo Slovenska vyviezlo 1,094 terawatthodiny (TWh), čo je takmer pätina vyrobenej elektrickej energie. Export elektriny tak oproti 0,232 TWh v roku 2023 medziročne vzrástol takmer päťnásobne. Obrat by podľa analytika mala priniesť elektrifikácia a naštartovanie utlmenej výroby viacerých energeticky náročných podnikov.
"Po spustení tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a po znížení spotreby elektriny sa Slovensko stalo exportnou krajinou. Keďže ceny elektriny významne poklesli, je možné očakávať aj snahy o reštartovanie výroby v energeticky náročnom priemysle výroby hliníka či ferozliatín. Na druhej strane došlo k ukončeniu produkcie v uhoľných elektrárňach v Novákoch a vo Vojanoch, čo by však v budúcnosti mali kompenzovať obnoviteľné zdroje energie a aj spustenie štvrtého bloku v Mochovciach. Pokiaľ ide o nárast spotreby elektriny, ten by mala zabezpečiť najmä elektrifikácia dopravy, priemyslu a vykurovania," očakáva analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Významnými odberateľmi elektriny boli v minulosti OFZ z Oravského Podzámku či Slovalco v Žiari nad Hronom. Zatiaľ čo ferozliatinári z Oravy postupne obnovujú výrobu, keď začali so spúšťaním už druhej pece, obnovenie výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom je stále neisté. Rentabilita výroby záleží na dlhodobom dostatku lacnej elektriny na burzách, ale aj nastavení poplatkov súvisiacich s dodávkou, ktoré určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). "ÚRSO môže potvrdiť, že monitoruje predmetnú oblasť a bude postupovať v zmysle svojich zákonných kompetencií," uviedol hovorca úradu Radoslav Igaz.
Práve prepad spotreby elektriny je po náraste výroby druhým hlavným dôvodom vysokých prebytkov a vývozu elektriny. Celoročná spotreba elektriny Slovenska bola totiž vlani 26,5 TWh, no ešte v roku 2019 to bolo cez 30 TWh. Za prvé dva mesiace tohto roka sa oproti porovnateľnému obdobiu 2023 spotreba mierne zvýšila o 3 % na 4,88 TWh, no za predchádzajúcimi rokmi ešte stále výrazne zaostáva.
Pokles spotreby je podľa šéfa Slovenských elektrární Branislava Strýčka viditeľný v celej Európe. "Za posledné dva roky v Európe klesla spotreba o 15 percent oproti rokom 2017 až 2021. Aby sme dosiahli spotrebu 2017, to bude trvať veľmi dlho," uviedol Strýček v marcovom rozhovore pre Hospodárske noviny. Celý pokles sa však podľa šéfa elektrární týka priemyslu a nie domácností.
Situáciu zmení aj dostavba a spustenie štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach. So začiatkom spúšťania elektrárne rátajú v 2. štvrťroku budúceho roka. Pri plnom výkone by mal jeden blok dodať ročne približne štyri terawatthodiny elektriny.
SEPS očakáva v nasledujúcich rokoch výrazné zvýšenie výroby aj spotreby elektriny. Do roku 2033 by sa mala podľa desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy zvýšiť spotreba elektriny o viac ako tretinu na 38 TWh a výroba by mala vzrásť až na takmer 42 TWh. Nárast kapacít by mala podľa prognózy SEPS zabezpečiť okrem dobudovania Mochoviec aj inštalácia nových fotovoltických a veterných elektrární.
"Po spustení tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a po znížení spotreby elektriny sa Slovensko stalo exportnou krajinou. Keďže ceny elektriny významne poklesli, je možné očakávať aj snahy o reštartovanie výroby v energeticky náročnom priemysle výroby hliníka či ferozliatín. Na druhej strane došlo k ukončeniu produkcie v uhoľných elektrárňach v Novákoch a vo Vojanoch, čo by však v budúcnosti mali kompenzovať obnoviteľné zdroje energie a aj spustenie štvrtého bloku v Mochovciach. Pokiaľ ide o nárast spotreby elektriny, ten by mala zabezpečiť najmä elektrifikácia dopravy, priemyslu a vykurovania," očakáva analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Významnými odberateľmi elektriny boli v minulosti OFZ z Oravského Podzámku či Slovalco v Žiari nad Hronom. Zatiaľ čo ferozliatinári z Oravy postupne obnovujú výrobu, keď začali so spúšťaním už druhej pece, obnovenie výroby primárneho hliníka v Žiari nad Hronom je stále neisté. Rentabilita výroby záleží na dlhodobom dostatku lacnej elektriny na burzách, ale aj nastavení poplatkov súvisiacich s dodávkou, ktoré určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). "ÚRSO môže potvrdiť, že monitoruje predmetnú oblasť a bude postupovať v zmysle svojich zákonných kompetencií," uviedol hovorca úradu Radoslav Igaz.
Práve prepad spotreby elektriny je po náraste výroby druhým hlavným dôvodom vysokých prebytkov a vývozu elektriny. Celoročná spotreba elektriny Slovenska bola totiž vlani 26,5 TWh, no ešte v roku 2019 to bolo cez 30 TWh. Za prvé dva mesiace tohto roka sa oproti porovnateľnému obdobiu 2023 spotreba mierne zvýšila o 3 % na 4,88 TWh, no za predchádzajúcimi rokmi ešte stále výrazne zaostáva.
Pokles spotreby je podľa šéfa Slovenských elektrární Branislava Strýčka viditeľný v celej Európe. "Za posledné dva roky v Európe klesla spotreba o 15 percent oproti rokom 2017 až 2021. Aby sme dosiahli spotrebu 2017, to bude trvať veľmi dlho," uviedol Strýček v marcovom rozhovore pre Hospodárske noviny. Celý pokles sa však podľa šéfa elektrární týka priemyslu a nie domácností.
Situáciu zmení aj dostavba a spustenie štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach. So začiatkom spúšťania elektrárne rátajú v 2. štvrťroku budúceho roka. Pri plnom výkone by mal jeden blok dodať ročne približne štyri terawatthodiny elektriny.
SEPS očakáva v nasledujúcich rokoch výrazné zvýšenie výroby aj spotreby elektriny. Do roku 2033 by sa mala podľa desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy zvýšiť spotreba elektriny o viac ako tretinu na 38 TWh a výroba by mala vzrásť až na takmer 42 TWh. Nárast kapacít by mala podľa prognózy SEPS zabezpečiť okrem dobudovania Mochoviec aj inštalácia nových fotovoltických a veterných elektrární.
